Podľa komentátora posledné mesiace priniesli viacero otázok so spoločným motívom, k čomu sa vlastne ako krajina hlásime. Slovensko sa síce neviaže na žiadnu ideológiu, ale oficiálne odkazuje na vybrané udalosti, ľudí i súbor ideí. Máme ústavu, zákony, uzavreli sme medzinárodné zmluvy, máme štátne sviatky, pamätné dni či názvy ulíc. Skutočnosť sa však podľa Gálisa ale niekedy od toho dosť líši.
Príkladom vraj môže byť premiérov prejav pri príležitosti Slovenského národného povstania, teda udalosti, ktorou sa Slováci ako „národ postavili proti vlastnej vláde, kolaborujúcej s nacistickým Nemeckom pri napadnutí Poľska či vyvražďovaní miestnych židov“. Fico však tento sviatok využil na kritiku utečencov, z ktorých mnohí utekajú pred vojnou, krutým diktátorom a vyvražďovaním. „Čiže, keď to najmocnejšiemu človeku v štáte vyhovuje, presadzuje presný opak toho, čo oslavuje,“ tvrdí komentátor.
Ďalším podobným prípadom bola avizovaná kontrola moslimov alebo rozlišovanie pri prijímaní utečencov na základe náboženstva. „V ústave máme zakotvenú rovnosť, ale v praxi to tak nefunguje,“ píše sa v článku.
Podľa Gálisa Fico svojich voličov presviedča, že nie je nič dôležitejšie ako ich brucho. „Máme tu smutný obraz krajiny, ktorá pod vedením svojho premiéra akoby nevedela, kam patrí,“ konštatuje komentátor.
Celý článok nájdete TU.
