Podľa aktuálneho prieskumu Ipsos by volilo vodkyňu euroskeptického a protiutečeneckého Národného frontu 29 % voličov. Na druhom mieste by skončil bývalý prezident Nicholas Sarkozy, ktorý mal o osem percent nižšiu podporu voličov, a o ďalších sedem percent menej hlasov získal ľavicový kandidát Jean-Luc Mélenchon. Le Penovej navyše nahráva fakt, že Sarkozyho v nedeľu večer vo vnútrostraníckych primárkach vyradili kolegovia, a o prezidentské kreslo tak s Le Penovou bojovať nebude.
Napriek priaznivému výsledku prieskumu verejnej mienky však nemá Le Penová ani zďaleka vyhraté. Postup do druhého kola prezidentských volieb by síce mala mať istý, ale podľa očakávania sa v ňom zrejme spojí ľavica aj pravica, aby zabránili jej prípadnému víťazstvu. Napokon to isté sa prihodilo aj jej otcovi Jeanovi-Marimu Le Penovi, keď ho nakoniec v roku 2002 porazil bývalý starosta Paríža Jacques Chirac.
Jeho dcéra však verí, že by mohla budúci rok dopadnúť aj vzhľadom na úspech Donalda Trumpa predsa len lepšie. Aktuálne prieskumy jej koniec koncov dávajú za pravdu. Keby sa skutočne stala historicky prvou prezidentkou krajiny, nasledovalo by s najväčšou pravdepodobnosťou referendum o vystúpení z Európskej únie aj vo Francúzsku. Samotná Le Penová sa nijako netají svojou averziou voči EÚ a po „Brexite“ konštatovala, že nadišiel čas aj na „Frexit“.
Vrásky na čele predstaviteľov bruselských elít sa prehlbujú aj pri pohľade na Holandsko, kde sa budú na budúci rok na jar konať parlamentné voľby. Dlhodobo vychádza z prieskumov ako najsilnejšia Strana za slobodu Geerta Wildersa, ktorý si môže ohľadom kritiky Európskej únie a jej prisťahovaleckej politiky s Le Penovou podať ruku. Rovnako ako v jej prípade mu však hrozí, že sa proti prípadnému víťazstvu jeho strany spoja ostatné parlamentné subjekty.
Keby si naopak dokázal získať priazeň niektorej z nich, mohol by na premiérskom poste vystriedať Marka Rutteho. Paradoxne by mu v tomto smere mohlo pomôcť aj jeho nedávne trestné stíhanie za údajne rasistický komentár na adresu marockých prisťahovalcov. Wilders sa na súdnom procese osobne nezúčastnil a odmieta sa podriadiť aj samotnému rozsudku, podľa ktorého by mal zaplatiť pokutu vo výške päťtisíc eur.
Rok 2017 bude volebným aj v Nemecku, ale tam sa navzdory vstupu opozičnej Alternatívy pre Nemecko neočakáva, že by vládu zostavoval niekto iný ako vládnuci kresťanskí demokrati a socialisti. S o poznanie menším optimizmom hľadia predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker, šéf Európskeho parlamentu Martin Schulz a ich kolegovia na rakúske prezidentské voľby, ktoré prebehnú už za pár dní. Zvíťaziť v nich totiž môže kandidát Slobodnej strany Rakúska Norbert Hofer, ktorý je veľmi kritický voči prisťahovaleckej politike EÚ.
Možno očakávať, že keby zvíťazila Le Penová vo Francúzsku a Hofer v Rakúsku, utrpeli by bruselské elity skutočne tvrdú porážku a pomer síl by sa mohol po ďalších voľbách do Európskeho parlamentu výrazne zmeniť v prospech euroskeptických síl. Ťažké chvíle by však nepochybne mohli priniesť Bruselu aj spomínané výsledky v národných voľbách v Holandsku. O tom, či sú obavy pánov Junckera, Schulza a spol. oprávnené, sa budú môcť presvedčiť už 4. decembra, kedy budú Rakúšania voliť svojho prezidenta.
autor: Josef Provazník
