Pripomenul, že o niekoľko mesiacov občanov EÚ čakajú eurovoľby, kde podporuje systém volebných lídrov európskych politických strán (tzv. spitzenkandidátov). Do konca mája 2019 podľa jeho slov treba Európanom dokázať, že Únia je jednotná a že dokáže prinášať výsledky. “Musíme dokázať, že vieme zotrieť rozdiely sever – juh, východ – západ. Európa je príliš malá, aby sme ju dnes delili napoly a zajtra možno na štyri časti,” odkázal.
Pripomenul, že Európania očakávajú, že EÚ ich ochráni, a aj preto Európska komisia v stredu prišla so sériou návrhov týkajúcich sa posilnenia bezpečnosti. Ide o posilnenie európskej pohraničnej a pobrežnej stráže, viac právomocí pre agentúru Frontex, účinnejšiu návratovú politiku pre nelegálnych migrantov, ale aj boj proti propagande a praniu špinavých peňazí v prospech teroristov. Juncker pripomenul, že sa očakáva aj rozšírenie právomocí Európskej prokuratúry (EPPO) na boj proti terorizmu a cezhraničnému zločinu. Eurokomisia zároveň navrhla aj nové pravidlá na ochranu volebných procesov v Európe pred kybernetickými zásahmi tretích krajín.
Podľa jeho slov EK aj členské štáty už mali veľa návrhov, ako riešiť migráciu, a preto vyzval rakúske predsedníctvo v Rade EÚ, aby sa snažilo nájsť kompromis v oblasti nedoriešenej azylovej politiky.
Juncker upozornil, že ak má hovoriť o budúcnosti, musí hovoriť o vzťahoch s Afrikou, ktorá do roku 2050 bude mať 2,5 miliardy obyvateľov. EÚ musí podľa neho viac investovať do vyrovnaného partnerstva s týmto kontinentom a nevnímať ho len cez rozvojovú pomoc. Komisia preto navrhla novú alianciu medzi EÚ a Africkou úniou (AÚ) založenú na udržateľných investíciách, ktorých plánom je v Afrike vytvoriť desať miliónov nových pracovných miest a umožniť desaťtisícom študentov z Afriky študovať v Európe.
Občania EÚ sa podľa šéfa eurokomisie zaujímajú aj o návrhy v obchodnej oblasti a tu pripomenul snahu, aby veľké nadnárodné spoločnosti platili dane tam, kde podnikajú. Pripomenul tiež volanie občanov EÚ po úprave striedania zimného a letného času a vyjadril nádej, že EP a Rada EÚ v tejto záležitosti nájdu zhodný názor.
Súčasťou budúcnosti EÚ je aj brexit, kde Juncker zdôraznil spoločnú pozíciu 27 členských krajín. Uviedol, že si treba vážiť rozhodnutie britských voličov, ale Spojené kráľovstvo po odchode nemôže mať rovnaké práva ako iné členské štáty Únie a prístup na jednotný trh. Dodal, že snahou EÚ je vybudovať ambicióznu dohodu o voľnom obchode s Britániou, a spresnil, že všetky štáty EÚ stoja za Írskom, pokiaľ ide o režim írsko-severoírskej hranice a dodržiavanie veľkonočnej mierovej dohody.
Ako výzvy, ktoré treba splniť ešte do eurovolieb v máji 2019, Juncker vníma posilnenie eurozóny a pozíciu meny euro, ktorá existuje už 20 rokov a je druhou najsilnejšiu menou na svete. Podľa jeho slov by Európania nemali platiť okolo 300 miliárd eur ročne za dovoz energie v dolároch, ale v eurách. Ďalej na dokončenie čakajú energetická únia a banková únia, jednotný digitálny trh a aj prijatie komplexnejšej migračnej politiky. Predovšetkým však treba dosiahnuť dohodu o sedemročnom rozpočte po roku 2020.
Z hľadiska chodu euroinštitúcií Juncker upozornil na to, že jednomyseľné hlasovanie v Rade niekedy spomaľuje rozhodovací proces, a preto by sa EÚ v niektorých oblastiach nemala brániť rozhodovaniu kvalifikovanou väčšinou.
V závere Juncker zdôraznil význam slobody slova a prejavu, spomenul, že v Európe ešte stále umierajú novinári, a dodal, že niet demokracie bez slobodnej tlače. Tiež sa vyslovil za to, aby členské krajiny dodržiavali rozsudky Súdneho dvora EÚ, pretože Únia je postavená na zákonoch. A zdôraznil, že ak niektorá členská krajina ohrozuje princípy právneho štátu, netreba sa báť použiť článok 7 Lisabonskej zmluvy.
