Šéf eurokomisie za najväčšie výzvy EÚ označil fragmentáciu členských krajín, populizmus, nezamestnanosť a sociálnu nespravodlivosť. Poslanci Miroslav Mikolášik a Ivan Štefanec (obaja z KDH a Európskej ľudovej strany) Junckerovu správu aj jeho návrhy privítali.
Mikolášik prejav považuje za hutný a vyvážený, privítal Junckerov prísľub o pokračovaní kohéznej politiky, snahy o internetizáciu spoločnosti, dokončenie formovania Európskej pobrežnej a pohraničnej stráže a ocenil znižovanie nezamestnanosti cez Európsky fond pre strategické investície (EFSI), keď si prácu našlo deväť miliónov mladých ľudí.
“Dobrá správa pre Európu je, že ten Junckerov investičný plán sa má navýšiť až na 500 miliárd eur do roku 2020, čo by zrejme znamenalo definitívny koniec ekonomickej krízy a politiky šetrenia a uťahovania opaskov,” uviedol. Mikolášik sa kriticky vyjadril na adresu Británie, že drží EÚ v šachu po tom, ako si odhlasovala brexit, ale konkrétne kontúry ďalšej spolupráce už neponúka. Poslanec súhlasí s Junckerom v tom, že v budúcich vzťahoch EÚ s Britániou sú neprípustné dvojité štandardy voľného pohybu osôb.
Štefanec prijal Junckerov názor, že Európa v súčasnosti čelí rozdeleniu na západ a východ a súhlasí s výzvami na väčšie porozumenie a zachovanie európskej jednoty po odchode Británie z EÚ. “Celkom ma potešil apel Junckera na vytvorenie spoločných bezpečnostných síl v rámci NATO, aby sme mali zabezpečenú lepšiu obranu v Únii, ale by sme nevytvárali niečo mimo jednotiek NATO,” uviedol poslanec.
Štefanca tiež potešila správa o zdvojnásobení kapacity EFSI a najmä jeho využitie pre projekty budúcnosti v oblasti digitalizácie, vybudovania internetových 5G sietí a lepšieho prepojenia občanov a firiem. “Potrebujeme odstrániť bariéry medzi krajinami, aby fungoval spoločný digitálny trh, spoločný energetický trh a aby do budúcna ľudia pocítili výhody Únie v podobe lacnejšej energie, lacnejšieho telefonovania a lacnejšieho internetu,” konštatoval Štefanec.
Slovenská europoslankyňa Jana Žitňanská (NOVA) zo skupiny Európskych konzervatívcov a reformistov (ECR) po Junckerovom vystúpení uviedla, že budúcnosť EÚ nie je v rukách nejakých bruselských úradníkov, ale legitímne zvolených politikov 27 členských štátov. “Títo politici musia vnímať realitu a počúvať aj kritické hlasy. Len tak bude možné prekonať súčasnú krízu a posilniť dôveru v projekt, ktorý síce nie je dokonalý, ale zatiaľ najlepší, aký Európu postretol,” povedala poslankyňa.
Jej stranícky kolega v EP Richard Sulík (SaS) bol voči šéfovi eurokomisie veľmi kritický. Uviedol, že jeho prejav “bol dlhý, ale inak ničím významný, zopakoval všetky paušálne tvrdenia a dojmy. Skôr ukazuje na to, že tak, ako nedobre sa to vyvíjalo doteraz, nebude sa dobre vyvíjať ani odteraz,” vyjadril svoj názor.
Poslanec Pál Csáky (SMK) z najväčšej parlamentnej skupiny európskych ľudovcov sa tiež zaradil medzi kritikov Junckerovej správy. “Musím vynaložiť veľa energie, aby som sa nestal euroskeptikom,” povedal po skončení rozpravy. Podľa jeho slov Junckerova správa bola z formálneho a obsahového hľadiska dobrá, ale nekryje sa s realitou. “Obávam sa, že Únia a členské krajiny majú oveľa viac problémov, než sme od neho počuli,” uviedol Csáky, ktorému v prejave chýbala kritika, sebakritika a reflexia.
