Jozef Banáš: Autonehoda Alexandra Dubčeka nebola náhoda. Predchádzali jej zvláštne okolnosti. Nitky podľa názoru spisovateľa môžu smerovať do Ruska

10.11.2017 18:45

Autonehoda Alexandra Dubčeka, ktorý zomrel pred štvrťstoročím v pražskej nemocnici Na Homolce na následky vážnych zranení, nebola náhoda. V rozhovore pre TASR to uviedol spisovateľ Jozef Banáš, autor knihy Zastavte Dubčeka s podtitulom Príbeh človeka, ktorý prekážal mocným.

Jozef Banáš: Autonehoda Alexandra Dubčeka nebola náhoda. Predchádzali jej zvláštne okolnosti. Nitky podľa názoru spisovateľa môžu smerovať do Ruska
Foto: pk
Popis: Jozef Banáš.

Autor románu o najznámejšom slovenskom politikovi v zahraničí a vedúcej osobnosti reformných udalostí z roku 1968 upozorňuje na zvláštne okolnosti, ktoré predchádzali osudnej autohavárii. Medzi nimi i na fakt, že Dubček bol ako svedok pozvaný na Ústavný súd Ruskej federácie, ktorý, po zmarenom pokuse o puč v Moskve v auguste 1991, obnovil rokovanie o ústavnom zákaze činnosti Komunistickej strany Sovietskeho zväzu (KSSZ).

Išlo o veľký majetok

Výnosom vtedajšieho prezidenta Ruskej federácie Borisa Jeľcina mal byť odňatý majetok komunistickej strane. Na súdne pojednávanie boli ako svedkovia prizvaní aj ďalší dvaja vedúci predstavitelia východného bloku v 70. a 80. rokoch. Okrem československého vodcu Dubčeka mali zločineckú podstatu činnosti KSSZ v medzinárodnej oblasti dosvedčiť poľský premiér Jaroszewicz a afganský prezident Nadžíbulláh.

"Dubček mal byť jedným z kľúčových svedkov pojednávania proti komunistickej strane, ktorá vládla nielen obrovským územím, ale najmä obrovskými finančnými zdrojmi, a práve na tie si mnohí noví i staronoví lídri v Sovietskom zväze robili nárok," podčiarkol Banáš s tým, že vysokí funkcionári si odložili do švajčiarskych bánk v časoch rúcania sa impéria približne 300 miliárd rubľov.

"Čo sa rovnalo tretine hrubého ročného národného dôchodku celého štátu. Bývalý pokladník strany a jej posledný manažér spáchali samovraždu, strácali sa dokumenty, dokonca mizli i fascikle vyšetrovateľov aj s niektorými vyšetrovateľmi. Ak by bola komunistická strana tento proces prehrala, 300 miliárd rubľov by sa zo švajčiarskych trezorov presunulo na kontá nastupujúcich vládcov Ruska."

Alexander Dubček Zdroj: TASR

Podľa Banáša mal byť Dubček jedným z tých, s pomocou ktorých sa malo vniesť do tejto džungle svetlo: "Dlho váhal, či má svedčiť, napokon sa však rozhodol do Moskvy cestovať. Povedal: Chcem, aby sa ľudia dozvedeli pravdu. A do Moskvy odkázal, že príde. Svedčiť na Ústavnom súde mal 5. septembra 1992. Proces sa napokon nekonal."

Autonehoda tesne pred odchodom, kufrík sa stratil

Služobné vozidlo Alexandra Dubčeka malo 1. septembra 1992, ktorý bol pre Slovenskú republiku historickým dňom, keďže večer o 22.26 h schválila Slovenská národná rada Ústavu SR, autonehodu. Osudným sa mu stal 88. kilometer diaľnice D1 z Prahy do Bratislavy. Ťažké BMW v rýchlosti okolo 130 km/h vyletelo z vozovky pri českom Humpolci, prevrátilo sa na strechu a zostalo opäť na kolesách. Šofér aj s cestujúcim ostali ležať na trávniku asi desať metrov od vozidla.

"Palubné hodiny sa zastavili na 09.25. Kufrík, v ktorom mal Dubček tajné dokumenty aj pozvanie na moskovské rokovanie Ústavného súdu, sa ocitol na tráve. Vyšetrovatelia neskôr kufrík vzali - a odvtedy sa stratil," poznamenal Banáš a pridal ďalšie zaujímavé fakty.

"V noci z 31. augusta na 1. septembra bol vo svojom varšavskom byte zavraždený druhý svedok moskovského procesu, bývalý poľský premiér Piotr Jaroszewicz aj s manželkou. Páchateľa sa dodnes nepodarilo odhaliť," pripomína s tým, že Jaroszewiczov syn pripustil, že motívom vraždy mohlo byť získanie dokumentov, ktoré jeho otec nechcel nikdy zverejniť.

A aký osud stretol tretieho sľúbeného svedka moskovského procesu? "Afganského vodcu Muhammada Nadžíbulláha, ktorému sa úspešne darilo kľučkovať medzi tlakom Moskvy a vrúcnym vzťahom k afganským tradíciám, partizáni nastupujúceho Talibanu vytiahli z azylu v budove OSN neďaleko kráľovského paláca Darulaman, južne od Kábulu. Zastrelili ho na futbalovom štadióne, keď predtým jeho telo na nepoznanie zohavili. Stalo sa to 28. septembra 1992," pripomína Jozef Banáš vraždy, na ktorých mohla mať svoj podiel podľa rôznych teórií sovietska KGB.

Nedôstojný prevoz do Bratislavy

Nehoda Alexandra Dubčeka nebola podľa spisovateľa Ľuboša Juríka nikdy uspokojivo objasnená. Za nedôstojný označil aj prevoz Dubčekovho tela do Bratislavy. "Aj dátum - piatok trinásteho - akoby symbolizoval smutnú rozlúčku Alexandra Dubčeka s Prahou. Na letisko v Ruzyni, odkiaľ mali rakvu previezť do Bratislavy, prišlo len 20 ľudí," spomína Jurík s tým, že s Dubčekom, vedúcou osobnosťou reformných udalostí z roku 1968, sa prišli rozlúčiť iba priatelia, medzi nimi aj nový predseda Federálneho zhromaždenia, neskorší prvý prezident samostatnej Slovenskej republiky Michal Kováč.

"Rakva bola zahalená do československej zástavy, čestná stráž vzdala mŕtvemu poctu minútou ticha. Potom čestná stráž odišla, odišiel aj Michal Kováč a zriadenci letiska požiadali prítomných, aby odišli do letiskovej haly. Rakva stála pri lietadle ako zabudnutá batožina. Až po polhodine ju naložili na pás a ten ju vyniesol do útrob lietadla," opísal Jurík pre TASR pražskú rozlúčku so zosnulým Dubčekom.

Ľuboš Jurík Zdroj: TASR

"Jediný človek, ktorý odprevádzal Dubčekovo telo do Bratislavy, bol jeho syn Milan. Pohreb sa konal 14. novembra, rakva s nebohým bola vystavená v budove Slovenského národného divadla. Tisíce ľudí sa trpezlivo posúvalo v dlhom rade, aby sa mohli naposledy rozlúčiť s legendou Pražskej jari," rekapituloval autor románu Alexander Dubček - Rok dlhší ako storočie (2015), ktorý v týchto dňoch vychádza v českom a ukrajinskom preklade.

České špičky ignorovali pohreb

Na pohreb prišlo veľa významných politikov a osobností z celého sveta. Dubčekov pohreb však ignorovali české politické špičky. "Neprišiel Václav Havel, Milan Uhde ani Václav Klaus, verejnosť - česká aj slovenská - to vnímala ako neúctu a aroganciu. Napriek tomu prišli na smútočný ceremoniál predsedovia či podpredsedovia parlamentov z Južnej Kórey, Moldavska, Luxemburska, Belgického kráľovstva, Talianska, Ukrajiny, Bulharska, Nemecka, Rakúska, Poľska, Maďarska, Švédska, Európskeho parlamentu a ďalší," prízvukoval spisovateľ, ktorý v tom čase pôsobil ako poradca a hovorca predsedu Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR).

Podľa protokolu bola organizáciou pohrebu poverená práve NR SR. "Vo vládnom salóniku hotela Bôrik sme pripravili provizórnu prijímaciu miestnosť, v ktorej predseda NR SR Ivan Gašparovič prijímal oficiálne návštevy. Bol som pri všetkých rokovaniach aj ceremóniách spojených s pietnou rozlúčkou Alexandra Dubčeka," objasnil Jurík, ktorý celý priebeh aj rozhovory s oficiálnymi návštevami opísal v knihe Pokušenie moci (2001).

Alexandra Dubčeka pochovali na bratislavskom cintoríne Slávičie údolie. Na pohrebe sa zúčastnila len jeho rodina a najbližší priatelia. Rozlúčkovú reč nad hrobom predniesol spisovateľ Ladislav Ťažký.

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: TASR
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Vinní, rozhodol súd o manažéroch v kauze výbuchu v Novákoch

10:51 Vinní, rozhodol súd o manažéroch v kauze výbuchu v Novákoch

Dvoch zo štyroch bývalých manažérov Vojenského opravárenského podniku (VOP) Nováky uznal v piatok Ok…