Fištejn sa zameriava na Medvedevovo stretnutie so spoluobčanmi, keď napríklad na stretnutí s dôchodcami na Kryme odbil nespokojných tým, že peniaze nie sú a nebudú. „Ale vy sa držte,“ povedal im. Keď mal pre zmenu nedávno odpovedať na otázku mládeže, prečo učitelia v Dagestane dostávajú len pätinu platu policajtov, odvetil, že učiteľstvo je povolanie, nie zdroj obživy. „Oveľa ľahšie sa peniaze zarábajú podnikaním. Kto chce zarábať, môže sa pustiť do biznisu. Je to každého osobná voľba,“ dodal.
Podľa komentátora sa nachádza zdravotníctvo a školstvo v Rusku v žalostnom stave, valorizácia dôchodkov je pozastavená na neurčito a mzdy sú zmrazené. Nie je tajomstvom ani to, že sa z času na čas vyplácajú s niekoľkomesačným oneskorením.
Vyhnité problémy
„Dva roky stratilo Rusko očakávaním, že sa naplní Putinov sľub, podľa ktorého sa krajina čoskoro opäť dostane do čiernych čísel a ,problémy samy vyhnijú‘, lebo ,ropa má svoju objektívnu cenu a náš rast je nezadržateľný‘. Učené dišputy sa vedú hlavne okolo miesta, kde sa Rusko momentálne nachádza: zatiaľ čo jedni tvrdia, že je na vrchole krízy, druhí, že je akurát v jej strede, a tretí, že sa práve odráža od dna,“ poznamenáva Fištejn s tým, že správa moskovskej Vysokej školy ekonomickej však hovorí o tom, že národné hospodárstvo úspešne prerazilo to pomyselné dno a ide hlbšie do mínusu. Námestníčka ministra financií Tatjana Nesterenková navyše varuje, že ak sa nič nezmení, nebude z čoho budúci rok platiť mzdy.
Na prácu predsedu vlády sa podľa Fištejna sťažuje v petícii už 190-tisíc občanov. „Ponížená suplika žiada prezidenta Putina o nápravu vecí, ktorých pravý stav pred ním nečestní úradníci nepochybne taja. Že petenti spadli z višne, netreba prácne dokazovať. Keď niekto potreboval dôkaz, že v Rusku existuje len jeden politik a ten rozhoduje o všetkom, taký dôkaz sa minulý týždeň objavil,“ poukázal na Putina, ktorý v minulom týždni prepustil okrem iného štyroch gubernátorov či iných politických predstaviteľov a nahradil ich napríklad členmi svojej ochranky. „Znalci Ruska sú presvedčení, že Putin buduje akúsi vnútornú mocenskú vertikálu, ktorá ho má ochrániť pred akoukoľvek hrozbou prevratu,“ podotkol Fištejn a venuje sa aj prezidentským voľbám v roku 2018.
Čachrovanie s Krymom
„Ak má Putin v pláne sa v nich zúčastniť, vyhrá ich spôsobom a pomerom, aký si zmyslí. Potom bude namieste pýtať sa, ako prebehne nástupníctvo v roku 2024. Aby sa odovzdanie mocenskej štafety uskutočnilo v pokoji a bez otrasov, bude prezident potrebovať spoľahlivých pešiakov nielen v Moskve, ale aj v regiónoch,“ spomína Fištejn. A dodáva, že keď Putin osadzuje vertikálu moci samými „silovikmi“, vytvára systém, v ktorom bude musieť osobne rozhodovať o každej maličkosti.
Na záver bola reč aj o Kryme, keď Putin podľa Fištejnovho názoru dospel k tomu, že bude pre všetkých lepšie, keď polostrov stratí postavenie subjektu federácie a dôjde k jeho zlúčeniu s Južným federálnym okruhom. „Táto administratívna jednotka zahŕňa juh Ruska a severný Kaukaz a je oveľa viac zaľudnená a dôležitejšia ako celý Krym. Zmysel čachrovania je prostý: Krym je tým zbavený posledných rýdzo formálnych znakov autonómie,“ uzatvára Fištejn.
Pôvodný text si môžete prečítať TU.
