Nový zákon umožní Japonským sebaobranným silám, ako znie oficiálny názor armády, zasiahnuť nielen pri obrane svojho teritória, ale aj pri obrane spojencov. Kontroverznú legislatívu schválila vrchná komora japonského parlamentu v sobotu v pomere 148 hlasov k 90. Fakticky tak Japonsko reinterpretovalo pacifistický 9. článok svojej ústavy, ktorý hovorí, že „Snažiac sa o medzinárodný mier založený na spravodlivosti a poriadku, sa japonský ľud navždy zrieka vojny ako suverénneho práva, hrozby použitia sily alebo použitia sily pri riešení medzinárodných sporov.“
Ľud nesúhlasí
Zákon z dielne vlády premiéra Šinzo Abého sa však nestretol s veľkým pochopením u stále pacifistického japonského obyvateľstva. Desaťtisíce demonštrantov protestovali proti zákonu v sobotu pred vládnymi budovami. Prieskumy verejnej mienky ukazujú, že zákon odmieta až 54 percent Japoncov. Súhlasí s ním naopak iba 29 percent.
Nebezpečný región
Obhajcovia zákonu argumentujú, že nova legislatíva je nevyhnutná v rýchlo sa meniacom geopolitickom prostredí východnej Ázie, ktoré si vyžaduje od Japonska hrať proaktívnejšiu rolu. Čína, ktorá má s Japonskom územné spory o ostrovy vo Východočínskom a Juhočínskom mori, rapídne zvyšuje svoje výdavky na zbrojenie. Japonsko sa obáva aj Severnej Kórey, ktorá v utorok varovala Spojené štáty, že je ochotná použiť jadrové zbrane v akejkoľvek situácii. Doteraz bola rola japonskej armády v zahraničí obmedzená iba na humanitárne účely.
Pôvodný článok nájdete TU
