“Kroky, ktoré boli dnes na Ukrajine podniknuté na zablokovanie súdneho pojednávania, majú rovnakých strojcov, ktorí podľa nášho názoru majú priamu súvislosť so zločinmi spáchanými na Majdane,” povedal Janukovyč, ktorého citovala agentúra TASS.
Dnešné vypočutie Janukovyča prostredníctvom videoprenosu zo súdu v Rostove na Done kyjevský súd odložil na 28. novembra. Janukovyč mal vypovedať v prípade piatich bývalých príslušníkov špeciálnej policajnej jednotky Berkut, ktorých súčasné ukrajinské úrady podozrievajú zo streľby do demonštrantov na kyjevskom Námestí nezávislosti v roku 2014.
Ako informovala agentúra AP, pojednávanie súd odložil z toho dôvodu, že členovia extrémistického hnutia Pravý sektor zablokovali východ z kyjevského väzobného zariadenia, v ktorom sa nachádzajú piati expríslušníci Berkutu. Podľa agentúry UNIAN hovorca Pravého sektora Arťom Skoropadskyj vyhlásil, že východ zablokovali preto, lebo sa obávajú, že súd by mohol podozrivých expolicajtov prepustiť na slobodu hneď po ich vypočutí. Skoropadskyj však nevedel vysvetliť dôvody k tejto domnienke.
Janukovyč na tlačovej konferencii ďalej uviedol, že žiada, aby boli vyšetrované aj zločiny spáchané proti policajtom, ktorí boli zastrelení počas udalostí na Majdane: “Všetci vedia, že streľba prichádzala z budov, ktoré kontrolovali aktivisti Majdanu.”
Za svoju jedinú chybu počas tragických udalostí z roku 2014 považuje skutočnosť, že nedokázal zaviesť stanné právo: “Mojou hlavnou chybou bolo to, že som nedokázal, alebo som nenašiel dostatok schopnosti v sebe podpísať dekrét o nasadení vojakov a zavedení stanného práva… Toto bol jediný spôsob, ako zastaviť radikálne sily, ale ja som sa neuchýlil k masakru… Som ale nútený povedať, že ani dnes by som sa k tomu neuchýlil.”
Pripojenie Krymského polostrova k Rusku považuje exprezident Janukovyč za výsledok provokácií ukrajinských radikálov: ak by provokácie neboli, nebolo by ani referendum na Kryme o pripojení k Rusku. Janukovyč ale priznal, že nie je šťastný z odlúčenia Krymu od Ukrajiny – hoci tento vývoj ho neprekvapil.
K situácii v Donbase povedal, že sa nevyrieši bez udelenia širokej autonómie tomuto regiónu. K tomu ale doplnil: “Som jednoznačne za zachovanie územnej celistvosti Ukrajiny a som presvedčený, že Donbas by mal zostať súčasťou Ukrajiny.”
Janukovyč dodal, že sníva len o tom, že “vojna na Ukrajine, v Donbase, v mojej vlasti sa čo najskôr skončí”, že krajina “vstane z popola vojny, že sa do nej vrátia ľudia”.
Janukovyč a jeho tím obhajcov sa viac ako rok snažili dohodnúť s Kyjevom na vypočúvaní prostredníctvom videoprenosu z Ruska. Medzinárodná policajná organizácia Interpol totiž na žiadosť Kyjeva zaradila v januári 2015 Janukovyča na zoznam hľadaných osôb. Ukrajinské úrady ho vinia z uzurpovania si moci, vytvorenia organizovanej zločineckej siete, navádzania na streľbu do aktivistov na Majdane, zneužitia právomocí a sprenevery.
Protesty na kyjevskom Námestí nezávislosti vypukli koncom roka 2013 po tom, ako vtedajší premiér Mykola Azarov oznámil, že vláda pozastavuje prípravy na podpísanie zmluvy o pridružení Ukrajiny k EÚ.
Počas nepokojov, ktoré Kyjev zažil vo februári 2014, zahynulo vyše 100 účastníkov protestov. Okrem tzv. Nebeskej stotiny, ako Ukrajinci nazvali tieto obete, prišlo pri násilnostiach o život aj viac ako desať policajtov.
Pod tlakom demonštrácií a celkovej situácie došlo 22. februára 2014 na Ukrajine k zmene mocenských pomerov. Ukrajinský parlament zbavil Janukovyča prezidentských právomocí. Ten potom – v obave o vlastný život – z Ukrajiny ušiel do Ruska, kde sa stále zdržiava.
Zodpovednosť za smrť demonštrantov nové ukrajinské vedenie pripísalo vláde na čele s Janukovyčom. Na streľbe do davu demonštrantov sa podľa súčasnej vlády v Kyjeve podieľali príslušníci jednotky Berkut. Janukovyč i Berkut svoju vinu popierajú.
