Jana Kiššová: Ficova vláda vzala slovenským daňovým poplatníkom pol miliardy eur a darovala ich investorovi automobilky v Nitre

23.1.2018 11:00

ROZHOVOR Jaguar Land Rover bol preplatený a tvrdím aj to, že keby sa osobitne Mečiarove a Ficove vlády zamerali namiesto kradnutia, divokých privatizácií a plytvania na zlepšovanie podnikateľského prostredia, na radikálne zvyšovanie vymožiteľnosti práva, celková štátna pomoc firmám mohla byť nižšia a štruktúra slovenskej ekonomiky bez takej výraznej naviazanosti na automobilový priemysel. Za socializmu sme trpeli hypertrofiou ťažkého strojárstva, čo bola chyba, a teraz je to zas automobilový priemysel. Tvrdí podpredsedníčka SaS a predsedníčka hospodárskeho parlamentného výboru Jana Kiššová.

Jana Kiššová: Ficova vláda vzala slovenským daňovým poplatníkom pol miliardy eur a darovala ich investorovi automobilky v Nitre
Foto: df
Popis: Jana Kiššová
SaS sa najnovšie vyjadrila k situácii k podnikateľskému prostrediu u nás, najmä k automobilovému priemyslu. Kritizovali ste najmä skutočnosť, že za súčasný stav v tomto nosnom odvetví našej ekonomiky nesie hlavnú zodpovednosť Ficova vláda. Čo vám najviac prekáža?
 
Automobilový priemysel ako slovenské nosné priemyselné odvetvie vznikol na základe masívnej štátnej pomoci zo strany vlád. Vlády, nevynímajúc dnešnú Ficovu,  teda nesú primárnu zodpovednosť aj za to, či Slovensko z hľadiska disponibilných pracovníkov unesie štyri veľké automobilky. Pri investícii Jaguar Land Rover, ktorú vláda umiestnila do priemyselne preťaženého regiónu v okolí Nitry, existovali dobré dôvody na obavu, že nastane problém s ľuďmi. A ten bude ešte vypuklejší v období celosvetovej konjunktúry. Presne to sa stalo. Celková štátna pomoc na túto automobilku sa odhaduje na neuveriteľných pol miliardy eur a teraz je vláda pod tlakom, aby otvorila pracovný trh pre Srbov či Ukrajincov, aby mal v nej kto pracovať za relatívne nízke mzdy. Pýtam sa: Ficova vláda vzala daňovým poplatníkom na Slovensku päťsto miliónov eur, aby firma z krajiny, ktorá bude čochvíľa mimo EÚ, zamestnávala ľudí tiež mimo EÚ? To je na demisiu. 
 
Najväčšiu kritiku ste nasmerovali práve na spomínanú investíciu v Nitre, kde vláda výdatne stimulovala tohto zahraničného investora podporou vo forme štátnej pomoci podľa vás v extrémnej sume. Je to teda podľa vás nesystémové opatrenie?
 
Nazvať to ako nesystémové opatrenie je eufemizmus. Je to kombinácia toho najhoršieho, čo môže politika vyprodukovať. Ficova vláda preplatila Jaguar Land Rover preto, aby odrážala kritiku, že svojou zlou hospodárskou politikou odrádza zahraničných investorov. Čiže Fico sa opäť staral najmä o seba. A tak ako vždy siahol po cudzích peniazoch. Ako som povedala, po peniazoch daňových poplatníkov. 
 
 
Na druhej strane ale práve automobilový priemysel je v súčasnosti hlavnou opornou nohou slovenskej ekonomiky a investori, ktorí sa k nám rozhodli prísť, prišli aj preto, lebo sme im vytvorili lepšie konkurenčné podmienky ako v okolitých krajinách. Dá sa to podľa vás aj inak, aby sme ich motivovali?
 
Prišli preto, lebo Slovensko je v EÚ a vlády poskytovali vysoké dotácie. Bonusom navyše bola kvalifikovaná pracovná sila na strojársku výrobu. Nechcem tvrdiť, že to bola od začiatku chyba. Pri nízkej úrovni kapitálu, vysokej nezamestnanosti a všetkých tých problémoch s prechodom z centrálne plánovanej ekonomiky na trhovú sa muselo nejako začať. Ale tvrdím, že Jaguar Land Rover bol preplatený a tvrdím aj to, že keby sa osobitne Mečiarove a Ficove vlády zamerali namiesto kradnutia, divokých privatizácií a plytvania na zlepšovanie podnikateľského prostredia, na radikálne zvyšovanie vymožiteľnosti práva, celková štátna pomoc firmám mohla byť nižšia a štruktúra slovenskej ekonomiky bez takej výraznej naviazanosti na automobilový priemysel. Za socializmu sme trpeli hypertrofiou ťažkého strojárstva, čo bola chyba, a teraz je to zas automobilový priemysel.
 
Investičné stimuly ako také kritizujete dlhodobo ako nesystémové opatrenie. Ako inak by ste to robili, keby ste boli vo funkcii ministerky hospodárstva?
 
Ako som už naznačila v predchádzajúcich odpovediach, hospodárska politika vlády má stáť na nepriamych nástrojoch – na daniach, legislatíve, kvalitnom regulačnom rámci, na podpore vzdelávania, vymožiteľnosti práva. O štruktúre ekonomiky potom rozhodnú investori, pretože sú to oni, nie vláda, ktorí dokážu najlepšie vyhodnotiť, ako majú so svojimi peniazmi naložiť. Toto, našťastie, aspoň do istej miery platí aj na Slovensku, inak by nevzniklo toľko súkromných firiem s takou diverzifikovanou činnosťou. Lenže Ficova vláda rozvíja celkom opačný koncept, vytvára jednu dotačnú schému za druhou a podporuje priamo vybrané subjekty. Takže pilierom slovenskej ekonomiky sa stala práca pri páse v automobilkách a v železiarňach. A toto je zlý trend, lebo je to odklon od znalostnej ekonomiky, ktorá sa mala na Slovensku úspešne ukotviť v 21. storočí. 
 
Súčasne veľmi tvrdo kritizujete vládu aj za to, že nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily u nás vláda rieši živelným zamestnávaním lacnej pracovnej sily zo Srbska, Ukrajiny, Rumunska alebo Bulharska. Je to podľa vás hrozba a súčasne deformácia nášho pracovného trhu i podnikateľského prostredia ako takého, pretože nízko nastavená platobná latka sa automaticky prenesie aj na Slovákov?
 
Áno, v zásade platí, že ak pilierom slovenskej ekonomiky je práca pri páse, potom platí aj to, že ak prácu občanov Slovenska možno nahradiť lacnejšou pracovnou silou zo štátov mimo Slovenska, podnikatelia sa o to budú, celkom pochopiteľne, snažiť. A dvojnásobne to platí v čase nedostatku pracovných síl na domácom trhu. Preto sa treba všetkými silami zamerať na znalostnú ekonomiku, aby našim občanom nekonkurovali ľudia z iných štátov, ktorí vedia robiť ich prácu lacnejšie. My sme, samozrejme, realisti a vnímame, čo sa na trhu práce aktuálne deje. Podľa nášho názoru je dnes mimoriadne žiaduce, aby sa Slovensko v čase nedostatku pracovných síl vyhlo fatálnym chybám a naopak vyťažilo z migrácie čo najviac pre celú spoločnosť. Inými slovami – kvalifikovaní a bezúhonní pracovníci sú v rozumnej miere na Slovensku vítaní v prvom rade z členských štátov EÚ. Opakujem, v rozumnej miere.
 
Máme u nás naozaj nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily? Je tu predsa tradícia strojárskej výroby, kde ešte stále máme použiteľných odborníkov. Alebo už ich nemáme?
 
Nevídaná celosvetová konjunktúra spolu s tým, že veľa kvalifikovaných ľudí zo Slovenska pracuje v zahraničí, vytvorila nedostatok pracovných síl vo všetkých sektoroch. To je fakt. Na druhej strane tu máme zásobu dlhodobo nezamestnaných ľudí v sociálne vylúčených spoločenstvách, ktorí by mohli byť pri vhodných a efektívnych programoch ich integrácie do spoločnosti potenciálnou zásobou pracovných síl. To je veľká výzva pre Slovensko.
 
SaS dlhodobo upozorňuje aj na riziko jednostrannej orientácie slovenskej ekonomiky takmer výlučne na automobilový priemysel. Aké systémové opatrenia by ste navrhli vy, keby ste chceli diverzifikovať naše hospodárstvo na viac nosných odvetví? V ktorých vidíte konkurenčný potenciál, ktorý by sa mohol u nás uplatniť aj s dostatkom kvalifikovaných pracovníkov?
 
Ako som už uviedla, od priamych nástrojov, ako sú rôzne subvencie, investičné stimuly, dotácie, treba riadiť ekonomiku v prvom rade nepriamymi nástrojmi. Nikoho nezvýhodňovať, nikoho nediskriminovať, férovo verejne obstarávať, významne znížiť byrokraciu a korupciu. Musíme mať porovnateľný regulačný rámec s vyspelými ekonomikami. Možno sa to nezdá, ale odolať socialistickému pokušeniu, že vláda musí do všetkého priamo zasahovať, je ťažké. 
 
Ako by ste riešili pretrvávajúce regionálne rozdiely, keďže sa doteraz nijako nezmenšili, najmä v podnikateľskom prostredí? Prosperujúce podniky sú stále koncentrované na západnom či severnom Slovensku, pričom juh, stred a východ Slovenska značne zaostáva v ponuke možností a neponúka dostatok práce?
 
Ak po dlhých rokoch všakovakých vládnych programov na stieranie regionálnych rozdielov stále tieto rozdiely existujú, tak robím z toho len jeden záver. Ficove vlády regionálne rozdiely úmyselne udržujú, aby mohli znova a znova chodiť na zasadnutia do regiónov a rozdávať tam ad hoc peniaze, lebo sa im to politicky oplatí. Regionálne rozdiely sú dôsledkom nerovnomerného rozloženia kapitálu. Masívna štátna investičná pomoc, ktorá ide vybraným investorom, len túto nerovnováhu prehlbuje. O tie obrovské štátne dotácie sa mohli znížiť dane alebo odvody a podporiť podnikanie aj v nerozvinutých regiónoch. Regionálne rozdiely sa nedajú prekonať šibnutím čarovného prútika, ale postupne, keď sa z prosperujúcich centier šíri rozvoj aj na takzvanú perifériu. Ale pozor, to, čo dnes považujeme za nerozvinuté, môže mať po čase obrovskú cenu. Napríklad z pohľadu turistiky. 
 
Ako vnímate návrh vlády a rezortu práce na príplatky zamestnancom za prácu počas sviatkov, víkendov a za nočnú prácu? Unesú to zamestnávatelia?
 
Najskôr citát z ústavy: Zamestnanci majú právo na spravodlivé a uspokojujúce pracovné podmienky. Zákon im zabezpečuje najmä právo na odmenu za vykonanú prácu, dostatočnú na to, aby im umožnila dôstojnú životnú úroveň, ochranu proti svojvoľnému prepúšťaniu zo zamestnania a diskriminácii v zamestnaní, ochranu bezpečnosti a zdravia pri práci, najvyššiu prípustnú dĺžku pracovného času,  primeraný odpočinok po práci, najkratšiu prípustnú dĺžku platenej dovolenky na zotavenie,  právo na kolektívne vyjednávanie. Ako teda vidíte, všetky tieto príplatky, ktoré spomínate, nie sú ústavou priamo prikázané. To znamená, že každý takýto príplatok by mohol, a podľa mňa aj mal, byť vecou dohody medzi zamestnávateľom a zamestnancom a teda aj predmetom kolektívneho vyjednávania. A tak by to bolo najlepšie, lebo vláde by sa tým obmedzil priestor na populizmus a suma týchto poplatkov by bola daná trhom. Dnes sme naopak svedkami totálneho populizmu. Vláde klesá popularita a tak sa snaží zas rozdávať. Zvyšuje náklady zamestnávateľom administratívnymi opatreniami, lebo to je pre ňu najľahšie. Niekomu zobrať, niekomu pridať, pričom vláda na tom ešte aj zarobí. Pritom by sa mala starať predovšetkým o zamestnancov, ktorých priamo zamestnáva. Zdravotné sestry, lekárov, učiteľov, štátnych zamestnancov. Tam už taká rozšafná nie je. 
 
Ste tieňovou ministerkou hospodárstva, ako by ste sa ako šéfka rezortu zachovali voči automobilkám vy?
 
Pre upresnenie, SaS nemá tieňových ministrov, ale už dlhé roky tímlídrov, ktorí spolu so svojimi tímami tvoria program strany. V rámci toho mám ako tímlíderka pre podnikateľské slobody na starosti aj túto oblasť. A teraz odpoveď na vašu otázku. Ako som už povedala, kvalifikovaní a bezúhonní pracovníci sú v rozumnej miere na Slovensku vítaní v prvom rade z členských štátov EÚ. Ak hovorím bezúhonní, pracovné povolenia na Slovensku by mali dostávať len tí, čo majú čistý register trestov v domovskom štáte, aby sa nestalo, že jedna čierna ovca urobí zlé meno celej komunite. Potom je dôležité, aby vláda na základe analýz mala jasnú predstavu, čo znamená rozumná miera migrácie, ktoré sú tie oblasti, kde sú pracovníci zo zahraničia prínosom nielen pre firmy, ale pre Slovensko. To je celý komplex otázok, ktoré sa netýkajú len ministra hospodárstva. Napríklad – nemôžete v jednej obci s tisíc občanmi ubytovať päťsto robotníkov z Rumunska či Srbska, lebo je tam voľná ubytovňa. Treba brať do úvahy veľa faktorov, aby z migrácie, ktorá  je odjakživa aj našou súčasťou, plynuli najmä výhody pre našich občanov. Všetky tieto faktory je potrebné poctivo a transparentne analyzovať, aby bolo jasné, čo Slovensko jednotlivé riešenia alebo podporné programy stoja a čo nám prinášajú.
 

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: Jozef Hübel
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Nemecko je cool, ako sa mení a je otvorené. Tamojší novinár vyvracia milosrdné lži, ktoré o krajine prepadajúcej sa do močarísk šíria médiá

17:00 Nemecko je cool, ako sa mení a je otvorené. Tamojší novinár vyvracia milosrdné lži, ktoré o krajine prepadajúcej sa do močarísk šíria médiá

Nemecké provládne médiá sa zaoberajú zakrývaním vplyvov migračnej politiky otvorených dverí kancelár…