“Ak by druhá strana konala primerane, dnes by sme boli v lepšej situácii,” povedal Rúhání v iránskej štátnej televízii. Dodal, že Irán je síce schopný exportovať viac ropy a má tiež prístup do medzinárodného bankového systému, nevie sa však dostať k svojim zahraničným aktívam. Implementáciu jadrovej dohody podľa neho marí americký Kongres, Izrael a niektoré ďalšie krajiny.
Americké ministerstvo zahraničných vecí sa podľa slov svojho hovorcu Johna Kirbyho naopak domnieva, že Teherán si svoje povinnosti plní, rovnako však aj Washington. Jadrovú dohodu v pondelok kritizoval aj iránsky najvyšší vodca ajatolláh Alí Chameneí, ktorý má posledné slovo vo všetkých štátnych záležitostiach. Tvrdil, že dohoda nepriniesla bežným Iráncom nijaké výhody a že Spojené štáty napriek nej pokračujú v narúšaní hospodárskych vzťahov Iránu s inými krajinami.
Realizácia jadrovej dohody medzi Iránom a svetovými mocnosťami – USA, Ruskom, Čínou, Britániou, Francúzskom a Nemeckom – sa začala v polovici januára. Zaväzuje Irán k tomu, aby obmedzil svoje jadrové kapacity výmenou za zrušenie medzinárodných ekonomických sankcií.