Novinári z portálu Investigativci.cz sa podieľali na rozlúštení dát z Panama Papers spolu s ďalšími stovkami publicistov z celého sveta, aby odhalili pranie špinavých peňazí, nelegálne transakcie politikov, ktorí si ulievali peniaze do zahraničia, a daňové úniky cez offshorové (fingované) firmy. Čo tejto novej kauze hovoríte?
Vyrozumel som, že medzinárodná skupina novinárov sa chystá postupne zverejňovať mená zo zoznamu, ktorý unikol z panamskej spoločnosti. Prvé, čo je z môjho pohľadu problém, je to, že dáta zrejme boli získané nezákonným postupom. Dobrovoľne ich tá investičná skupina, jednoducho subjekt, ktorý sa staral o ich majetok, určite nevydal. Takže sa teraz považuje za normálne úplne bežne hospodáriť s výsledkom trestnej činnosti, teda s ukradnutými dátami a zverejňovať ich. To je samo o sebe niečo, o čom by sme mali minimálne dosť diskutovať, či to je, alebo nie je prípustné.
V minulosti už ukradli zoznam majiteľov švajčiarskych bankových kont, ktorý odcudzil a ponúkol na predaj zamestnanec banky HSBC v Ženeve. Nemci zoznam chceli kúpiť, mimochodom, už v roku 2008 začali vyšetrovanie daňových únikov stoviek investorov a manažérov s účtami v Lichtenštajnsku, informácie o nich získali od bývalého zamestnanca lichtenštajnskej banky LGT Group. Nebola tým vlastne už táto otázka, či využívať výsledok trestnej činnosti, objasnená?
Tak sa dostaneme k tomu, čo je druhou časťou toho problému. Ak tie informácie nasvedčujú, že sa spáchal trestný čin, mali by ich primárne dostať orgány činné v trestnom konaní a následne by sa malo zerejniť, čo svedčí o spáchaní trestného činu, pre čo sa začne trestné stíhanie. A pozor – v Nemecku vtedy unikli údaje, z ktorých bolo zrejmé, že ľudia si skutočne uliali peniaze bez toho, aby zaplatili dane. To znamená, že ich daňová povinnosť zďaleka nedosahovala objem toho, čo malo byť zdanené vďaka tomu, že mali tieto peniaze niekde vonku. S tým sa, samozrejme, pracovať musí, nie je možné chcieť od štátnych orgánov, aby povedali, že to nebudú chcieť vidieť, lebo informácie boli niekde ukradnuté. Navyše sa všeobecne hovorí, že si nemecká rozviedka informácie od toho človeka úplne obyčajne kúpila. To bola cielená operácia.
Ale v tomto prípade iniciátori panamskej akcie hovoria: nie, to vôbec nemusí byť trestný čin, problém je v tom, že to je v daňovom raji. Ale v daňovom raji môžu byť peniaze z najrôznejších dôvodov a majú najrôznejší pôvod, ktorý môže a nemusí súvisieť s trestnou činnosťou. Mne sa tiež trochu nepáči, že teraz sa sľubuje, že novinári budú uvoľňovať mená postupne. Prečo postupne? Aby z toho bolo väčšie predstavenie, aby to bolo zaujímavejšie?
Novinári tvrdia, že musia všetky informácie preverovať predtým, ako ich dajú do médií…
Ja som počul od zástupkyne tej skupiny novinárov, keď v televízii vyhlásila, že s týmto materiálom pracujú niekoľko mesiacov, hádam rok. Neverím teda, že by to bolo tak náhle, že by teraz pracovali dvadsaťštyri hodín denne, aby mohli informácie uvoľniť postupne. Vyrozumel som, že už majú všetko dlho pripravené. Postupné uvoľňovanie je teda súčasťou nejakej ďalšej hry, ktorej nerozumiem, a logicky sa pýtam, prečo rovno nezverejnia všetko. Upozorňujem, že zverejnenie týchto informácií je, samozrejme, zásah do súkromia ľudí, ide o informácie o ich majetkových pomeroch. A keď majetok nebol získaný trestnou činnosťou, nechápem, prečo by to malo byť zverejnené.
Nie som si istý, čo akcia prinesie za efekt za tejto situácie, keď všetci ľudia, ktorých sa to dotkne, povedia, že si to niekto vymyslel, že si to niekto vyrobil doma na počítači. Z hľadiska trestného konania potom také informácie nemajú žiadnu hodnotu, ak nie je možné zohnať originály týchto dokumentov, alebo vierohodne overiť, že kópia súhlasí s originálom. A to asi dosť dobre nepôjde, lebo pochybujem, že panamská obchodná spoločnosť bude ochotná nejako spolupracovať. Ak teda všetci tí ľudia povedia, že to je nezmysel, nedá sa to nikde overiť.
Keby poškodení podali žalobu na médiá, ktoré kradnuté informácie zverejnili, alebo na medzinárodnú skupinu investigatívnych novinárov, ktorá údaje poskytla, mali by teda šancu na výhru na súde?
Ak by podali civilnú žalobu, že sa zverejnením ich majetkových pomerov alebo informácií o ich majetkových pomeroch zasiahlo do ich súkromia, logicky verifikujú správnosť tej informácie. Ak by žalovali, že sú o nich zverejňované nepravdivé informácie, a tým sa zasahuje do ich cti a vážnosti, asi by to bolo pri každom prípade inak. Ale principiálne to, keď o mne niekto napíše, že mám pol miliardy, síce nemusí byť príjemné, lebo si na mňa ľudia budú ukazovať, ale na druhej strane to nie je nič hanlivé. Mať pol miliardy azda nie je nič, čo by človeku robilo hanbu. Teda nemyslím, že by sa to dalo riešiť súdnymi spormi, a pochybujem, že tí, ktorých sa to dotkne, to tým spôsobom budú riešiť. Čo by to komu prinieslo, keby sa v médiách neskôr objavilo: ospravedlňujeme sa pánovi XY, že sme o ňom nepravdivo zverejnili, že je majiteľom účtu niekde v daňovom raji… Možno, že by to malo zmysel, keby sa zverejnenie o majetku dotklo niekoho, kto sa, zveličene povedané, správa ako Matka Tereza, tvrdí, že nemá žiadny majetok a čo má, to rozdá, a potom by o ňom niekto tvrdil, že má niekde nažgrlené. Asi by sa ho to dotklo tak, že by naozaj mohol viesť taký spor. Ale povedal by som, že celkovo sa zverejnenie informácií tých ľudí nedotkne.
Ak som tomu dobre rozumel, niekto už vyhlásil, že niekde v zahraničí má peniaze z nejakých obchodných aktivít, a tým to považuje za odbité. Takže celá kauza bude len taká bublina. Ale, samozrejme, záleží na tom, akí ľudia na zoznamoch budú, záleží na tom, ako sa k tomu postavia. Keď však povedia, že v daňových rajoch nie sú ich peniaze a že s tým nemajú nič spoločné, tak neviem, čo s nimi kto bude robiť. Keď išlo o uniknuté údaje zo švajčiarskej banky, dalo sa ešte cestou právnej pomoci dosiahnuť, že banka vydala nejakú relevantnú informáciu a údaje sa dali overiť. Ale ako ich budú ťahať z tejto panamskej spoločnosti? Navyše bude záležať, aké dáta to sú.
Pre niektorých politikov tá vec môže byť nepríjemná, ale keď povedia, že to je nezmysel, neviem, ako novinári kauzu budú ďalej živiť. Iná vec je, že sa môže objaviť nejaká komunikácia, nejaké e-maily, a ak v nich teda budú tvrdenia, ktoré sú inak overiteľné, možno sa dajú niektoré informácie preukázať.
Ale stále považujem za problematické, že sa za úplne legálne považuje publikovanie informácií, ktoré sa získali trestnou činnosťou. Chápem, že vo výnimočných prípadoch to ide, ale neviem, či sa tu na všetkých ľudí bude možné pozerať tak, že záujem spoločnosti demokratického štátu je, aby boli tieto údaje zverejňované, či už sú pravdivé, alebo nie.
