„Anglicko vždy bolo a zostáva veľmi nespoľahlivým spojencom,“ usúdil Berwid-Buquoy potom, keď si Briti odhlasovali brexit. Podľa jeho slov je spoliehanie sa na sľuby a prísľuby Spojeného kráľovstva rovnaké predsavzatie, ako vyskočiť z najvyššieho bodu parížskej Eiffelovky a dúfať v hladké pristátie.
„Pozrime sa teraz do minulosti, čo všetko britská politika spôsobila, hoc nemusela. Zdá sa, že Angličania pri svojich rozhodnutiach škodia hlavne sami sebe. Je to asi tak, akoby ste mali tie najlepšie stavebné kamene, ale namiesto paláca postavíte autobusovú čakáreň,“ podotkol historik.
Churchill si prial Hitlera
Najprv si všíma, aký bol Londýn začiatkom 30. rokov minulého storočia posadnutý zničením komunizmu, ktorý však, naopak, nakoniec rozšíril de facto po polovici zemegule. „Ako sa niečo také gigantické Angličanom podarilo? Pri nástupe Hitlera k moci v nacistickom Nemecku Winston Churchill vyhlásil: ,Keby sa mala Veľká Británia dostať do takej hospodárskej situácie, ako je Nemecko, prial by som si anglického Hitlera!‘ Londýn tu činil tú istú chybu ako Paríž a Moskva. Všetci sa domnievali, že majú pred sebou radikálneho politika, ale v skutočnosti išlo o duševne chorého a nevypočítateľného latentného psychopata,“ podotýka Berwid-Buquoy. Dodáva, že Londýn si myslel, že keď nechá nacistické Nemecko po zuby ozbrojiť, Hitler napadne Sovietsky zväz, a tak zlikviduje komunizmus.
„Vychádzali z logiky radikálneho diktátora, ktorý nadával Moskve a tzv. ,židoboľševizmu‘. Netušili však, že duševne choré indivíduum sa vyzbrojí a namiesto na ,židoboľševizmus‘ sa vrhne práve na nich, čo je u chorého schizofrenika úplne normálne, pretože zásadne niečo iné v stredu hovorí a zásadne niečo iné v piatok robí…“ uviedol. Podľa neho, aj keď po prepadnutí Poľska vyhlásilo Anglicko nacistickému Nemecku vojnu, žiadne vojnové opatrenia nepraktizovalo a poskytlo poľskému ťaženiu Wehrmachtu úplne voľný priebeh. Dúfalo totiž v útok proti Sovietom.
Bez USA by bola Európa komunistická
„Až keď sa nacistická armáda zastavila na hraniciach ZSSR a svoju vojnovú mašinériu obrátila proti Západu, nestačili sa britská Dolná snemovňa a horná Snemovňa lordov vrátane kráľovského veličenstva diviť… Po prepadnutí ZSSR uzavrel Londýn s Moskvou zmluvu o spojenectve a vzájomnej pomoci, a tak namiesto pôvodnej likvidácie komunizmu mu otvoril voľnú cestu do strednej a západnej Európy. Nebyť USA a vylodenia spojeneckých vojsk 6. 6. 1944 v Normandii, zastavila by sa Stalinova Červená armáda až v Paríži. Ešte dnes by bola celá Európa komunistická – ako následok ,geniálnej politiky‘ Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska,“ uviedol Berwid-Buquoy. Súčasný brexit pritom vníma ako slávičiu pieseň v porovnaní s tým, ako Londýn umožnil, aby stovka poľských a československých vojakov a letcov bojujúcich za víťazstvo Veľkej Británie bola po vojne uväznená v komunistických žalároch či popravená.
„V roku 1990 bola Veľká Británia jedinou veľmocou, ktorá sa stavala proti znovuzjednoteniu Nemecka bez toho, aby vedela prečo. Vtedajšia britská premiérka Margaret Thatcherová vyhlásila, že Nemecko je vraj nevypočítateľnou veličinou a od čias kancelára Bismarcka ohrozuje celú Európu. Thatcherová nevylučovala novú vojnu, ktorá by mohla vzísť z územia Nemecka, a to takou radikálnou formou, že ju dokonca musela napomínať aj samotná sovietska delegácia. Súčasný brexit je oproti tomuto trápnemu divadielku doslova slávičia pieseň!“ povedal Berwid-Buquoy. A neopomína ani opustenie britskej koloniálnej správy čínskeho Hongkongu.
Trápnosť nad trápnosť
„Pri zatiaľ poslednej návšteve čínskeho diktátora Si Ťin-pchinga v októbri 2015 v Anglicku ho britská kráľovná Alžbeta II. vozila zlatým kočom po Londýne… Proste trápnosť nad trápnosť! Dovolil by som si tvrdiť, že jej kráľovská výsosť je síce vo veku, keď sa duševné pochody v mozgovej oblasti výrazne spomaľujú, ale čo urobila Snemovňa lordov? Prečo ju niekto z vysokých šľachticov neupozornil, že niečo také sa vôbec nehodí a pripomína to do neba volajúcu trápnosť?“ pýta sa.
„Ak zhrnieme iba časť toho, čo vláda jej veličenstva v minulých desaťročiach napáchala, prečo by nás malo prekvapovať idiotstvo odchodu Spojeného kráľovstva z Európskej únie, takmer zo dňa na deň, po 43 rokoch plodnej pôsobnosti? Americký vojnový veľvyslanec Joseph Kennedy (otec prezidenta J. F. Kennedyho) v Londýne vyhlásil kedysi o Edvardovi Benešovi: ,Tento muž bez ohľadu na to, ako sa rozhodne, sa rozhodne vždy sám proti sebe.‘ Dnes môžeme povedať to isté o celej Veľkej Británii!“ uzavrel.
