Ide o to, aby nás Trump neodovzdal Putinovi výmenou za niečo iné, tvrdí pre PL sociológ a publicista

    0
    Vladimír Putin a Donald Trump (Autor: TASR)

    Nový americký prezident Donald Trump začal úradovať za hlasných protestov verejnosti, ale nesúhlas s ním vyjadruje aj rad amerických politikov. Čím ľudí irituje, že idú proti nemu protestovať a často sa prejavujú aj násilím? Prekáža im jeho vulgárnosť, odchýlenie sa od minulej agendy, jeho rasizmus, sexizmus?

    Je to pomerne jednoduché, tej širokej škále ľudí sa jednak nepáčia jeho názory ohľadom politiky a spoločnosti, ani jeho štýl, ktorý je skutočne drsný a niekedy za hranicou toho, čo považujeme u verejného činiteľa za slušné. Ide tiež, samozrejme, o zlom oproti politike Baracka Obamu, čo sa týka napríklad názorov na práva menšín, na to, ako riešiť otázku zdravotnej politiky, ale aj otázky zahraničnej politiky. Úplne odlišná je jeho stratégie a postupy voči Rusku, voči Číne a voči Európe.

    Nový americký prezident teda mení politický smer nielen vnútri Ameriky, ale aj smer voči svetu, nielen k veľmociam a EÚ, o ktorom ste hovorili, ale aj k inštitúciám, ako je NATO, OSN, zavádza prísne opatrenia voči imigrácii, ktoré vyvolávajú veľké zmätky a má sa nimi zaoberať aj súd. Mení aj postoj k väznici v Guantáname, chce obnoviť program výsluchov podozrivých z terorizmu v tajných väzniciach CIA v zahraničí aj znovu zaviesť sporné vypočúvacie techniky ako waterboarding. Nie sú to skutočne extrémne zmeny?

    Tieto veci musíme od seba trochu odlišovať. Keď Trump hovorí napríklad o tom, že aj členské štáty NATO musia vydávať na obranu tie sumy, ktoré sa zaviazali platiť, tak by to tak skutočne malo byť. Zvlášť v čase, keď už nie sme tesne po ekonomickej kríze z roku 2008, keď európske krajiny napriek všetkým problémom, ktoré mali, viac-menej prosperujú a peniaze majú. Nie je možné, aby NATO fungovalo na náklady Spojených štátov. Navyše nie vždy sa im za to dostávalo nejakého uznania, bolo to brané ako akási samozrejmosť. A videli sme, že veľakrát protesty nesmerovali voči krajinám, ktoré Európu ohrozujú, ale, paradoxne, voči Spojeným štátom. To sa dialo najmä v období 70. a 80. rokov. Tiež kritika medzinárodných inštitúcií, v tomto prípade Organizácie Spojených národov, je pochopiteľná, pretože napríklad OSN je inštitúciou, ktorá sa nejaví vždy úplne funkčne, pritom v nej významné slovo majú krajiny, ktoré nie sú v žiadnom prípade demokratické, zastávajú veľmi často postoje, ktoré sú protiamerické, protizápadné, ale čisto početne môžu mať väčšinu. Takže dá sa pochopiť, že to Spojené štáty dráždi. Kontroverzné otázky sú tie, ktoré sa týkajú rôznych ďalších opatrení. To je trebárs ten povestný múr na hranici s Mexikom alebo metódy boja proti terorizmu. V predvolebnej kampani od Donalda Trumpa zaznelo, že v boji proti terorizmu by mohli byť použité aj jadrové zbrane, čo znie pomerne fantasticky, keď si predstavíme hustotu obyvateľov a veľkosť krízovej oblasti. A týka sa to aj metód ako waterboarding, ktoré sa dostávajú do rozporu trebárs s medzinárodným právom a dá sa pochybovať o ich účinnosti.

    Niektoré kroky Donalda Trumpa ste označili za pochopiteľné, ale vidíte nejaké ďalšie ako pozitívne? Napadá mi trebárs zmena politiky voči Izraelu, pretože Trumpov predchodca Barack Obama protežoval skôr Palestínčanov, dokonca im tesne pred koncom svojho mandátu poslal značnú finančnú podporu, ale Trump jej výplatu pozastavil. Ako vnímate napríklad tento obrat americkej zahraničnej politiky?

    Tam je rozdiel v politike Baracka Obamu, ktorá sa zdala byť voči Izraelu pomerne chladná, od začiatku sa zdalo, že Obama tlačí na veci, ktoré nemôžu dobre dopadnúť. Zdá sa, že tlak medzinárodného spoločenstva stojí veľmi často na strane palestínskych záujmov, ako ich predstavuje vedenie palestínskej autonómie. Zmena atmosféry by, samozrejme, bola prospešná, ale je otázka, čo v tejto krízovej oblasti, kde sa všetci pohybujú v mínovom poli a kde každý chybný krok môže znamenať vystupňovanie konfliktu, môžu nejaké neuvážené kroky urobiť. Chcelo by to načúvať Izraelu skôr, než padnú nejaké silné slová. Zatiaľ sa zdá, že v Izraeli z voľby Trumpa nepanuje žiadne zdesenie, čo je celkom pochopiteľné. Izraelčania sa cítia na medzinárodnej scéne trochu izolovaní, pretože niektoré európske krajiny sa stále pokúša do rokovaní medzi Palestínčanmi a Izraelčanmi zasahovať. Tie zásahy nie sú príliš kompetentné, nikdy to k ničomu neviedlo, takže keby Izrael zase získal nejakú spoľahlivú oporu v Spojených štátoch, či ide o vojenskú pomoc, alebo podporu na diplomatickej scéne, bolo by to pre Izrael dobré.

    Zástancovia Donalda Trumpa tvrdia, že nový americký prezident je trestaný liberálnymi, multikultúrnymi a globalistickými kruhmi za to, že ide proti právam menšín či gayov a že nechce po svete šíriť ľudské práva a demokraciu. Dokonca sa hovorí o angažmán Georgea Sorosa v boji proti Trumpovi. Myslíte si, že v protestoch proti novému americkému prezidentovi skutočne figurujú vysokoškolskí akademici a neziskový sektor, navyše vo vleku odchádzajúcej politickej reprezentácie?

    Musíme rozlišovať rôzne krajné akademické konštrukcie v prípade práv menšín, kde sa riešia problémy, ktoré v skutočnosti neexistujú, a potom konkrétne sociálne problémy, ktoré sa môžu týkať etnických menšín. Nemyslím nejako psychologicky zložité ako trebárs vzťah homosexuálov k armáde alebo to, čo sa týka oblasti ľudských práv vo svete, kde sú z oboch strán nejaké krajnosti. Taká veľká krajina ako Spojené štáty, ktoré sú teraz nejakým spôsobom rozdelené na dva póly, je pre nás záhadná oblasť. Myslím, že je potrebné počkať na konkrétny, praktický vývoj, pretože Spojené štáty a ich politika nie sú len prezident a jeho najbližší, je to celý obrovský vládny aparát, všetky ostatné zložky spoločnosti, ako sú súdy, polícia, médiá, ktoré, pochopiteľne, nemôžu to smerovanie Ameriky meniť zo dňa na deň. To by sa musela vymeniť prvá alebo tá druhá polovica obyvateľov, ktorí v Amerike sú.

    Ako vnímate postoj európskych politikov, ktorí sú trochu zdesení z výrokov aj konania Donalda Trumpa? Napríklad o Európskej únii nový americký prezident vyhlásil, že to je nevýznamná organizácia, európski politici sa obávajú jeho vzťahu k ruskému prezidentovi Putinovi. Aký môže mať Trumpovo zvolenie vplyv na vzájomnú spoluprácu, na európsku i svetovú politiku?

    Napríklad nemecká kancelárka Angela Merkelová reagovala na Trumpovu politiku pomerne triezvo a príliš to nerozvádzala, niektorí iní politici sa tvárili trochu podráždene, čo s Trumpom, pochopiteľne, vôbec nepohlo. Len Veľká Británia, ktorá sa pripravuje na brexit, čo by ju mohlo nejakým spôsobom priblížiť k Spojeným štátom, reagovala ústretovejšie. Je otázka, ako by to malo vyzerať prakticky, pretože napriek všetkej snahe vyvážať do Spojených štátov ide z Veľkej Británie asi pätina exportu do Európskej únie, takže strata jednotného európskeho trhu nemôže byť pre Britániu žiadnym spôsobom kompenzovaná stupňovaním vzťahov k Spojeným štátom. Je to niečo iné ako otázka zahraničnej politiky o vzťahoch voči Rusku či Číne. Nie je úplne jasné, či Trump zahraničnej politike príliš rozumie. Ak by jeho stratégiou napríklad bolo, že bude ostro vystupovať proti Číne, aby tým získal pragmaticky Rusko, je to zrejme omyl. Zopakovať starý trik v zahraničnej politike z doby prezidenta Nixona, ktorý sa pritisol k Číne, aby tlačil na vtedajší Sovietsky zväz, už nemožno. Rusko je vo veľmi oslabenej pozícii voči Číne, ťahá za kratší koniec povrazu, Putin by sa do ničoho takého určite nenechal zatiahnuť. Aj keď vzťah k Rusku je zložitý aj v Európe, ktorá je závislá od ruského plynu, ale trvá na protiruských sankciách zavedených po anexii Krymu; aj keď sú v európskych krajinách tiež rozdielne názory, je to niečo, v čom by sa mohol Trump dostať do sporu s postojom Európskej únie. Ale na to musíme ešte nejakých pár mesiacov počkať.

    Ako vnímate obavy Poľska a pobaltských krajín, ktoré sa boja po vojne na Ukrajine politiky Kremľa, že opadne podpora vojenského tlaku na Rusko zo strany Spojených štátov a vojenská podpora Pobaltia a Poľska?

    Vzhľadom na historické skúsenosti sú tieto krajiny ostražité, ako by sme mali byť my a celá stredná Európa. Skúsenosť hovorí, že máme nejakých spojencov; tí sa na nás môžu úplne vykašľať alebo budú reagovať chladne, alebo neskoro, čo by mohlo mať dlhodobé negatívne následky. Tým kladným dosahom môže byť to, že budeme viac myslieť na svoju samostatnosť, čo sa týka obrany, to však neznamená, že by sa napríklad Pobaltie mohlo brániť Rusku, ale mohlo by predstavovať krajiny s dostatočnou mierou odporu, aby si niekto taký konflikt rozmyslel. Takže to, že tieto krajiny vítajú prítomnosť amerických vojakov alebo NATO na svojom území, je pochopiteľné. Od Donalda Trumpa sa dá čakať určité vytriezvenie voči Rusku, pretože – ako sa hovorí – veľmoci nemajú priateľov, veľmoci majú svoje záujmy a tie záujmy môžu na seba naraziť. Čaká sa skôr možno nejaký obchod niečo za niečo, oblasti, ktoré nie sú pre jednu z veľmocí významné, budú vymenené za tie, ktoré z hľadiska veľmocí významné sú. Ide o to, aby sme tou nevýznamnou oblasťou neboli napríklad my.

    Aký vplyv bude mať zvolenie Trumpa na politiku vnútri Európskej únie? Nie je asi náhoda, že deň po jeho inaugurácii sa zišli Le Penová, Wilders, Okamura, Salvini, Perry a ďalší nacionalisti a vyjadrili Trumpovi podporu. Myslíte si, že sú to budúci vládcovia Európy po najbližších voľbách, ktoré sa uskutočnia v mnohých európskych krajinách už tento rok?

    Ako bude vyzerať Európska únia o rok, bude záležať na voľbách v Nemecku, voľbách vo Francúzsku, na priebehu brexitu. Pochopiteľne, ľudia ako pani Le Penová, ktorá potrebuje peniaze na kampaň a snaží sa ich získať z európskych bánk výmenou za to, že nebude hovoriť o anexii Krymu, sú v osobitnej pozícii. V osobitnej pozícii sú aj v tom, že sa im Trump môže páčiť, ale súčasne majú svoje geneticky dané antiamerické postoje.

    Ako sa ako publicista pozeráte na vzťah Trumpa k médiám? Tvrdí o nich, že klamú. Avšak je zrejmé, že médiá v Spojených štátoch stratili vplyv na voličov, pretože väčšinou kritizovali Donalda Trumpa a jeho výroky a správanie sa vo volebnej kampani, no on napriek tomu vyhral. Prestávajú ľudia dôverovať médiám?

    Nad médiami, ak sú slobodné a nedá sa zasahovať do ich práce, sa nedá vyhrať. Niektoré médiá si na čas zvolia nejakú autocenzúru, ale celkovo to nemôže fungovať. Na druhej strane existuje vždy určitá vrstva ľudí, ktorá nebude počuť žiadnu pravdu a žiadne racionálne argumenty, a keď nejaký človek bude mnohokrát odhalený ako klamár, tak im to bude jedno, pretože vychádza z predpokladu, že politici rovnako klamú a ako sa hovorilo o juhoamerickom diktátorovi v USA – je to síce parchant, ale je to náš parchant. S touto mentalitou nášho parchanta a cudzieho parchanta prestáva fungovať racionalita, takže je otázka, či potom médiá budú mať taký vplyv, aby to toľko ovplyvnilo voličské činy.

    Jan Jandourek
     
    Absolvoval Katolícku teologickú fakultu a Fakultu sociálnych vied (odbor sociológia) v Univerzite Karlovej. Postgraduálne vyštudoval sociológiu vo FSV UK (Ph.D.). Je jedným zo starokatolíckych kňazov v Prahe. Pracoval ako redaktor Českého týždenníka. Je členom redakčnej rady revue pre literatúru a kultúru Kontext. V 90. rokoch bol pravidelným prispievateľom Lidových novín, Mladej Fronty Dnes, Literárnych novín a časopisu Anno Domini. 
    - Reklama -