Vyplýva to z prieskumu inštitútu GAD3 z prelomu októbra a novembra, ktorého druhú časť v pondelok zverejnil denník La Vanguardia, informovala agentúra Reuters. Z prieskumu vyplynulo, že v možnosť riešenia krízy medzi Barcelonou a Madridom pokojnou cestou – dvojstrannými rokovaniami – verí len pätina opýtaných.
Pätnásť percent respondentov verí, že proces získavania suverenity Katalánska sa skončí vyhlásením nezávislého štátu.
Vyše 41 percent účastníkov prieskumu si myslí, že najpravdepodobnejším dôsledkom volieb do katalánskeho parlamentu – vypísaných vládou v Madride na 21. decembra – bude návrat k autonómii regiónu.
Väčšina účastníkov prieskumu súčasne súhlasí s tvrdením, že “proces získavania suverenity” viedol v Katalánsku k rozkolu v spoločnosti.
Viac ako 58 percent opýtaných si myslí, že Katalánsko svojimi snahami o nezávislosti utrpelo za posledných päť rokov skôr straty. Až 61 percent respondentov sa obáva, že vyhlásením nezávislosti sa Katalánsko vyradí z EÚ.
Z prieskumu tiež vyplynulo, že viac ako 42 percent opýtaných sa cíti byť súčasne Španielmi i Kataláncami. Skôr za Kataláncov sa považuje 21 percent opýtaných. Len za Španielov sa označilo päť percent respondentov a len za Kataláncov 20 percent opýtaných.
Prvú časť výsledkov prieskumu GAD3 zverejnila španielska tlač ešte v nedeľu a týkali sa preferencií voličov. Vyplynulo z nich, že strany podporujúce nezávislosť Katalánska zvíťazia v decembrových regionálnych voľbách; nie je však isté, či získajú aj parlamentnú väčšinu.
Snahy medzičasom zosadeného katalánskeho vedenia priviedli Španielsko k najhlbšej politickej kríze za posledných 40 rokov, konštatovala agentúra Reuters. Kríza vyvolala silné protišpanielske nálady v Katalánsku a v iných regiónoch viedla k posilneniu nacionalistických tendencií.
Neistota ohľadom ďalšieho vývoja po 1. októbri, keď sa v Katalánsku konalo sporné referendum o nezávislosti, primala viac ako 2000 spoločností k rozhodnutiu presťahovať svoje sídlo z Katalánska.
Španielska centrálna banka zasa nedávno varovala, že ak bude konflikt medzi Barcelonou a Madridom pretrvávať, povedie to k spomaleniu hospodárskeho rastu a obmedzeniu možností na tvorbu nových pracovných miest.
