Na tlačovej besede o tom informoval vedúci slovenského výskumného tímu pre Správu o slobode internetu 2014 v krajinách Visegrádskej štvorky Miroslav Kollár, ktorý je momentálne primátorom Hlohovca. Na správe pracoval za Inštitút pre verejné otázky (IVO). Aj keď podľa Kollára je sloboda internetu v krajinách V4 pomerne vysoká, neznamená to, že nie je čo zlepšiť. Vedúci projektu v odporúčaniach spomenul hlavne väčšiu nezávislosť súdnictva a lepšiu právnu ochranu online novinárov.
Maďarsko je najmenej slobodnou krajinou medzi V4
Hodnotili štyri kategórie – slobodu prejavu, Veľký brat, právne prostredie a otvorené vládnutie. Ako Kollár informoval, Slovensko je spolu s Poľskom najlepšie v oblasti právneho prostredia a spolu s Maďarskom sme predbehli Poľsko a Česko v oblasti otvoreného vládnutia. V kategórii sloboda prejavu bolo možné získať 15 bodov, získali sme desať. V kapitole Veľký brat sa hodnotila cenzúra, filtrovanie alebo blokovanie internetového obsahu štátom alebo inými orgánmi a publikované informácie o štátnom bezpečnostnom dohľade, respektíve odpočúvaní zo strany vlády alebo odpočúvanie súkromnými spoločnosťami. V tejto kategórii bolo možné získať 15 bodov, Slovensko získalo opäť desať. V oblasti právneho prostredia bol maximálny počet bodov desať, Slovensko dostalo sedem a v časti otvoreného vládnutia bolo takisto možné získať desať bodov. „Napriek tomu, že sme boli najlepší, sme získali len šesť bodov,“ zhodnotil Kollár. Z celkového počtu 50 bodov Slovensko získalo teda 33, Česko 37 bodov, Poľsko 30 a Maďarsko 28.
Medzi krajinami sú veľké rozdiely
„Úroveň slobody internetu je vo všetkých štyroch visegrádskych postkomunistických krajinách vysoká. Medzi jednotlivými krajinami však nájdeme veľké rozdiely z pohľadu naplnenia slobody prejavu, miery sledovania online aktivít zo strany bezpečnostných orgánov, ale aj z hľadiska regulácie online prostredia,“ zhodnotil výsledky správy Kollár. To však podľa neho neznamená, že pokiaľ ide o slobodu internetu, nie je čo zlepšiť. Podľa Kollára medzery existujú najmä v legislatívnom rámci. „Ďalším problémom, ktorému čelí slovenský internet, je problém rozhodovania súdov vo vzťahu k obsahu na internete,“ uviedol.
Ako dodal, súdy majú tendenciu sa častokrát prikláňať na stranu sťažovateľov zo strany politických alebo súdnych elít. Zároveň je podľa neho slabo kontrolovaný proces dohľadu bezpečnostných zložiek nad internetovým obsahom. Tiež si myslí, že by sa mala legislatívne rozšíriť aj ochrana online novinárov. Na druhej strane pochválil zákon o zverejňovaní zmlúv. Ako uviedol, aj vďaka tomu sme sa stali lídrami v kategórii otvorené vládnutie. Na druhej strane si tiež vie predstaviť vylepšenie tohto zákona.
Porovnali národné správy
Projekt o slobode internetu viedla spoločnosť Transitions, metodológiu navrhol PASOS. Na projekte sa za Českú republiku zúčastnila Asociácia pre medzinárodné otázky, Institute of Public Affairs v Poľsku a v Maďarsku Center for Media and Communications studies, School of Public Policy a Central European University. Tieto spoločnosti vypracovali najprv národné správy o slobode internetu, neskôr ich porovnali. Bodové hodnotenie navrhli analytici z príslušných krajín.
