Hrozí vojenský konflikt hneď pri Slovensku? Neďaleko našich hraníc Ukrajina rozmiestňuje vojakov. Budapešť sa obáva a odkazuje: Nechutné

27. 4. 2018 9:00

Ukrajina obnovuje svoju vojenskú základňu neďaleko hranice s Maďarskom. Ide o prejav zvyšujúceho sa napätia v jej bilaterálnych vzťahoch s Maďarskom, uvádza sa článku zverejnenom vo štvrtok na internetovej stránke televízie 112 Ukrajina.

Hrozí vojenský konflikt hneď pri Slovensku? Neďaleko našich hraníc Ukrajina rozmiestňuje vojakov. Budapešť sa obáva a odkazuje: Nechutné
Foto: TASR
Popis: Ukrajinská armáda, ilustračné foto
reklama

Základňa sa nachádza v meste Berehove v Zakarpatskej oblasti, len desať kilometrov od maďarskej hranice a niekoľko desiatok kilometrov od hranice Slovenska. Zatvorili ju v roku 2003, ale koncom marca 2018 mestská rada mesta Berehove odhlasovala jej obnovenie. Ukrajina tam chce umiestniť jednotky 128. horskej brigády a 10. horskej útočnej brigády. Existuje však ešte veľa právnych otázok týkajúcich sa opätovného otvorenia základne. Okrem toho sa od roku 2003 takmer celé jej územie i tamojšie zariadenia dostali do havarijného stavu a nie je jasné, ako bude renovácia financovaná a kedy by mala byť dokončená.

 Autor článku ďalej uvádza, že Ukrajina v posledných rokoch podporuje národnú ideológiu, ktorá významne ovplyvnila kvalitu vzťahov s jej západnými susedmi, najmä s Poľskom a Maďarskom. Národná ideológia na jednej strane pomáha Ukrajine odolávať ruskej agresii, ale na druhej strane zvyšuje napätie pozdĺž jej západnej hranice.

Zlé vzťahy s Poľskom aj Maďarskom

Vzťahy Ukrajiny s jej západnými susedmi dosiahli mimoriadne nízku úroveň na jeseň roku 2017, keď ukrajinská vláda zaviedla kontroverzný jazykový zákon. Budapešť reagovala najostrejšie a oficiálne zákon odsúdila. Taktiež pohrozila, že je pripravená zablokovať perspektívu vstupu Ukrajiny do Severoatlantickej aliancie a Európskej únie. Stihla už zablokovať schôdzky Výboru NATO-Ukrajina.

Krátko pred hlasovaním mestskej rady mesta Berehove o obnovení základne maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó vyjadril obavy z tohto plánu, v rámci ktorého by do ukrajinského regiónu s relatívne najvyšším podielom etnických Maďarov na Ukrajine prišlo takmer 800 ukrajinských vojakov. Podľa neho je ukrajinské vysvetlenie, že základňa má chrániť bezpečnosť krajiny a brániť jej územnú celistvosť, obzvlášť znepokojujúce. Ako Szijjártó uviedol, oficiálne zdôvodnenie naznačuje, že ukrajinská vláda "považuje (miestnu) maďarskú komunitu za hrozbu pre Kyjev - a táto skutočnosť je nechutná".

Odpoveď ukrajinského ministerstva zahraničných vecí znela, že rozhodnutie o opätovnom otvorení vojenskej základne na vlastnom území je personálnou záležitosťou zvrchovaného štátu a jeho zvrchované právo. K tomu dodalo: "A, samozrejme, máme obavy z provokácií, ku ktorým dnes dochádza v Zakarpatskej oblasti a ktoré sú takmer každý týždeň čoraz častejšie, čomu pred takmer 26 rokmi nikdy nebolo. Z tohto dôvodu, samozrejme, sú tie obavy. Je to z bezpečnostných dôvodov a chceme sa vyhnúť akýmkoľvek provokáciám. Takéto vyhlásenia maďarskej strany nepochybne nahrávajú ruským historkám."

Vicepremiér: Maďarská menšina má právo na autonómiu

Vlani na jeseň maďarský vicepremiér Zsolt Semjén vyhlásil, že maďarská krajanská menšina kdekoľvek na svete má právo na autonómiu. Ukrajinská odpoveď bola nasledovná: "Ako veľká európska krajina so 45 miliónmi obyvateľov nikomu nedovolíme, aby sa s nami rozprával vydieračským tónom."

Ako je zrejmé z rétoriky Kyjeva, Ukrajina výrazne mení postoj voči svojim susedom. Ak sa na začiatku krymskej krízy ukrajinské politické elity zdali byť opatrné a nedôsledné, po štyroch rokoch vojny sa ukrajinská spoločnosť evidentne zocelila. Je ťažké predpovedať, aké geopolitické dôsledky môže mať tento spoločenský posun, píše sa v článku na webe televízie 112 Ukrajina.

Autor v ňom ďalej uvádza, že Maďarsko sa neustále usiluje o to, aby sa situácii v Zakarpatskej oblasti dostala medzinárodná pozornosť. Oficiálni predstavitelia v Budapešti vyjadrujú svoje obavy v Bruseli, ako aj na pôde Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) - najmä na stretnutiach s vysokým komisárom OBSE pre národnostné menšiny. Okrem toho maďarská diplomacia požiadala o vyslanie pozorovateľov OBSE do Zakarpatskej oblasti.

Pre Maďarov by bola prítomnosť pozorovateľskej misie OBSE v tomto regióne vnímaná ako potenciálny ručiteľ stability a zachovania maďarskej národnostnej menšiny, ale Ukrajina by to vnímala ako veľmi znepokojujúci výsledok. Ukrajina zaplatila "krvou a zlatom" za zabezpečenie a stabilizáciu svojej východnej hranice v Donbase a de facto hranice s okupovaným Krymom - a otvorenie misie OBSE v Zakarpatskej oblasti by mohlo uškodiť týmto snahám. A to tým, že by sa zvýšilo negatívne vnímanie toho, že zadná časť Ukrajiny zostáva zraniteľná a nezabezpečená, konštatuje sa v článku.

Maďarský minister Szijjártó tvrdil, že už dostal záruky, že v Zakarpatskej oblasti bude otvorený úrad OBSE, a to s približne 12-členným personálom. Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí to označilo za úplne zbytočné.

Prebiehajúca bilaterálna konfrontácia povzbudzuje ukrajinské nacionalistické skupiny, aby podnikali agresívnejšie kroky proti miestnym etnickým Maďarom. Napríklad vlani v septembri členovia ukrajinských nacionalistických skupín "Karpatska Sič" a "Svoboda" zorganizovali v meste Berehove protimaďarský fakľový pochod.

Hrozí etnický konflikt pri slovenských hraniciach?

V rámci tohto napätia je potrebné mať na pamäti niekoľko vecí, píše autor článku:

- Skutočnosť, že Kyjev oznámil, že opäť otvára svoju vojenskú základňu desať kilometrov od maďarských hraníc, znamená, že Ukrajina nepovažuje západnú hranicu za skutočne bezpečnú.

- Napriek tomu, že Zakarpatská oblasť zdieľa niektoré podobnosti s Krymom, najmä pokiaľ ide o otázky menšín, v prípade porovnateľnej krízy, ktorá by sa tam vyskytla, sa Ukrajina takmer určite nebude správať tak pasívne ako začiatkom roka 2014.

- Nedávne mohutné volebné víťazstvo pravicovej populistickej strany Fidesz premiéra Viktora Orbána v Maďarsku by mohlo byť kľúčovým faktorom budúceho zhoršenia bilaterálnych vzťahov.

- Aktivity ukrajinských nacionalistických skupín by mohli spustiť v regióne medzietnický konflikt.

- Rusko má osobitný záujem podkopávať mier a stabilitu v Zakarpatskej oblasti a mimo nej. Napríklad Rusko bolo nedávno obvinené z organizovania niekoľkých podpaľačských útokov na miestnu kanceláriu Maďarskej strany Ukrajiny.

- Ak je rozhodnutie ukrajinskej vlády znovu otvoriť vojenskú základňu v meste Berehove motivované čisto populistickými záujmami, môže to mať napokon škodlivé dôsledky pre medzinárodnú reputáciu krajiny, najmä v Európe.

V závere článku jeho autor konštatuje, že ukrajinská diplomacia má pred sebou ešte veľa práce, aby zabezpečila a utíšila západné krídlo krajiny tak, aby armáda mohla sústrediť všetku svoju energiu smerom na východ.

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: TASR
reklama
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Prieskum: Ohrozenie novým koronavírusom cíti 82 percent Slovákov

23:59 Prieskum: Ohrozenie novým koronavírusom cíti 82 percent Slovákov

Ohrozených novým koronavírusom sa cíti 82 percent Slovákov, predovšetkým ide o seniorov nad 65 rokov…