Základňa sa nachádza v meste Berehove v Zakarpatskej oblasti, len desať kilometrov od maďarskej hranice a niekoľko desiatok kilometrov od hranice Slovenska. Zatvorili ju v roku 2003, ale koncom marca 2018 mestská rada mesta Berehove odhlasovala jej obnovenie. Ukrajina tam chce umiestniť jednotky 128. horskej brigády a 10. horskej útočnej brigády. Existuje však ešte veľa právnych otázok týkajúcich sa opätovného otvorenia základne. Okrem toho sa od roku 2003 takmer celé jej územie i tamojšie zariadenia dostali do havarijného stavu a nie je jasné, ako bude renovácia financovaná a kedy by mala byť dokončená.
Autor článku ďalej uvádza, že Ukrajina v posledných rokoch podporuje národnú ideológiu, ktorá významne ovplyvnila kvalitu vzťahov s jej západnými susedmi, najmä s Poľskom a Maďarskom. Národná ideológia na jednej strane pomáha Ukrajine odolávať ruskej agresii, ale na druhej strane zvyšuje napätie pozdĺž jej západnej hranice.
Zlé vzťahy s Poľskom aj Maďarskom
Vzťahy Ukrajiny s jej západnými susedmi dosiahli mimoriadne nízku úroveň na jeseň roku 2017, keď ukrajinská vláda zaviedla kontroverzný jazykový zákon. Budapešť reagovala najostrejšie a oficiálne zákon odsúdila. Taktiež pohrozila, že je pripravená zablokovať perspektívu vstupu Ukrajiny do Severoatlantickej aliancie a Európskej únie. Stihla už zablokovať schôdzky Výboru NATO-Ukrajina.
Krátko pred hlasovaním mestskej rady mesta Berehove o obnovení základne maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó vyjadril obavy z tohto plánu, v rámci ktorého by do ukrajinského regiónu s relatívne najvyšším podielom etnických Maďarov na Ukrajine prišlo takmer 800 ukrajinských vojakov. Podľa neho je ukrajinské vysvetlenie, že základňa má chrániť bezpečnosť krajiny a brániť jej územnú celistvosť, obzvlášť znepokojujúce. Ako Szijjártó uviedol, oficiálne zdôvodnenie naznačuje, že ukrajinská vláda “považuje (miestnu) maďarskú komunitu za hrozbu pre Kyjev – a táto skutočnosť je nechutná”.
Odpoveď ukrajinského ministerstva zahraničných vecí znela, že rozhodnutie o opätovnom otvorení vojenskej základne na vlastnom území je personálnou záležitosťou zvrchovaného štátu a jeho zvrchované právo. K tomu dodalo: “A, samozrejme, máme obavy z provokácií, ku ktorým dnes dochádza v Zakarpatskej oblasti a ktoré sú takmer každý týždeň čoraz častejšie, čomu pred takmer 26 rokmi nikdy nebolo. Z tohto dôvodu, samozrejme, sú tie obavy. Je to z bezpečnostných dôvodov a chceme sa vyhnúť akýmkoľvek provokáciám. Takéto vyhlásenia maďarskej strany nepochybne nahrávajú ruským historkám.”
Vicepremiér: Maďarská menšina má právo na autonómiu
Vlani na jeseň maďarský vicepremiér Zsolt Semjén vyhlásil, že maďarská krajanská menšina kdekoľvek na svete má právo na autonómiu. Ukrajinská odpoveď bola nasledovná: “Ako veľká európska krajina so 45 miliónmi obyvateľov nikomu nedovolíme, aby sa s nami rozprával vydieračským tónom.”
Ako je zrejmé z rétoriky Kyjeva, Ukrajina výrazne mení postoj voči svojim susedom. Ak sa na začiatku krymskej krízy ukrajinské politické elity zdali byť opatrné a nedôsledné, po štyroch rokoch vojny sa ukrajinská spoločnosť evidentne zocelila. Je ťažké predpovedať, aké geopolitické dôsledky môže mať tento spoločenský posun, píše sa v článku na webe televízie 112 Ukrajina.
Autor v ňom ďalej uvádza, že Maďarsko sa neustále usiluje o to, aby sa situácii v Zakarpatskej oblasti dostala medzinárodná pozornosť. Oficiálni predstavitelia v Budapešti vyjadrujú svoje obavy v Bruseli, ako aj na pôde Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) – najmä na stretnutiach s vysokým komisárom OBSE pre národnostné menšiny. Okrem toho maďarská diplomacia požiadala o vyslanie pozorovateľov OBSE do Zakarpatskej oblasti.
Pre Maďarov by bola prítomnosť pozorovateľskej misie OBSE v tomto regióne vnímaná ako potenciálny ručiteľ stability a zachovania maďarskej národnostnej menšiny, ale Ukrajina by to vnímala ako veľmi znepokojujúci výsledok. Ukrajina zaplatila “krvou a zlatom” za zabezpečenie a stabilizáciu svojej východnej hranice v Donbase a de facto hranice s okupovaným Krymom – a otvorenie misie OBSE v Zakarpatskej oblasti by mohlo uškodiť týmto snahám. A to tým, že by sa zvýšilo negatívne vnímanie toho, že zadná časť Ukrajiny zostáva zraniteľná a nezabezpečená, konštatuje sa v článku.
Maďarský minister Szijjártó tvrdil, že už dostal záruky, že v Zakarpatskej oblasti bude otvorený úrad OBSE, a to s približne 12-členným personálom. Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí to označilo za úplne zbytočné.
Prebiehajúca bilaterálna konfrontácia povzbudzuje ukrajinské nacionalistické skupiny, aby podnikali agresívnejšie kroky proti miestnym etnickým Maďarom. Napríklad vlani v septembri členovia ukrajinských nacionalistických skupín “Karpatska Sič” a “Svoboda” zorganizovali v meste Berehove protimaďarský fakľový pochod.
Hrozí etnický konflikt pri slovenských hraniciach?
V rámci tohto napätia je potrebné mať na pamäti niekoľko vecí, píše autor článku:
– Skutočnosť, že Kyjev oznámil, že opäť otvára svoju vojenskú základňu desať kilometrov od maďarských hraníc, znamená, že Ukrajina nepovažuje západnú hranicu za skutočne bezpečnú.
– Napriek tomu, že Zakarpatská oblasť zdieľa niektoré podobnosti s Krymom, najmä pokiaľ ide o otázky menšín, v prípade porovnateľnej krízy, ktorá by sa tam vyskytla, sa Ukrajina takmer určite nebude správať tak pasívne ako začiatkom roka 2014.
– Nedávne mohutné volebné víťazstvo pravicovej populistickej strany Fidesz premiéra Viktora Orbána v Maďarsku by mohlo byť kľúčovým faktorom budúceho zhoršenia bilaterálnych vzťahov.
– Aktivity ukrajinských nacionalistických skupín by mohli spustiť v regióne medzietnický konflikt.
– Rusko má osobitný záujem podkopávať mier a stabilitu v Zakarpatskej oblasti a mimo nej. Napríklad Rusko bolo nedávno obvinené z organizovania niekoľkých podpaľačských útokov na miestnu kanceláriu Maďarskej strany Ukrajiny.
– Ak je rozhodnutie ukrajinskej vlády znovu otvoriť vojenskú základňu v meste Berehove motivované čisto populistickými záujmami, môže to mať napokon škodlivé dôsledky pre medzinárodnú reputáciu krajiny, najmä v Európe.
V závere článku jeho autor konštatuje, že ukrajinská diplomacia má pred sebou ešte veľa práce, aby zabezpečila a utíšila západné krídlo krajiny tak, aby armáda mohla sústrediť všetku svoju energiu smerom na východ.
