Súčasná desaťročná zmluva o dodávkach ruského plynu na Ukrajinu a tranzitu plynu cez Ukrajinu do Európy vyprší 31. decembra. Aj keď dnes existuje viacero scenárov, spotrebiteľ ich obmedzuje na dva – predĺžia ju tieto krajiny ešte pred koncom roka alebo ak nie, aké následky to bude mať na Slovensko. Skúsme sa najskôr pristaviť pri tom, či podľa vás dôjde k podpisu zmluvy na ďalšie obdobie, prípadne na aké dlhé obdobie, keďže Rusi ponúkajú Ukrajincom v jednej alternatíve podpis na jeden rok.
Ak máme byť presní, tak dohoda končí 1. januára 2020 ráno. Myslím si, že nová dohoda bude uzavretá, lebo to potrebujú za súčasnej situácie obe strany. Gazprom má nejasnú situáciu s dostavbou Nord Stream2 a Turkish Stream aj pre nové sankcie USA a rozhodnutí Európskeho súdu. Ukrajina tranzit potrebuje zo strategických a ekonomických dôvodov.
Veríte v dohodu, no situácia zatiaľ vyzerá patovo. Ukrajina chce dlhodobejšiu zmluvu a Gazprom poslal list, kde hovorí, že chce novú dohodu, ktorú chcú predĺžiť na rok. Ukrajina nesúhlasí. Ako bude podľa vás vyzerať kontrakt medzi týmito krajinami po 31. decembri 2019, respektíve po 1. januári 2020?
Vzhľadom na to si myslím, že zmluva bude na dlhšie obdobie niekoľkých rokov a objemy, ktoré budú výhodné aj pre Ukrajinu a v konečnom dôsledku aj pre Slovensko a Eustream. Nezabúdajme totiž, že na tranzit cez Ukrajinu bezprostredne nadväzuje aj tranzit cez Slovensko.
Čo vlastne hatí dohodu na ďalšie obdobie?
Bolo a je to viacero faktorov. Úplne hlavným je však geopolitický cieľ Putina za každú cenu obísť Ukrajinu a tak ju ekonomicky a medzinárodne oslabiť ešte viac. Z ukrajinskej strany je to pomalá reforma, hlavne unbundling – to je oddelenie a vytvorenie nezávislého operátora plynovodov, teda niečo ako ukrajinského Eustreamu.
Ak k dohode príde – vlani Gazprom dodal do Európy viac ako 200 miliárd metrov kubických plynu, z toho 87 miliárd metrov kubických dopravil cez Ukrajinu. Bude aj nová dohoda o takýchto objemoch?
Predpokladám, že asi menej. Nezabúdajme, že v tých 87 miliardách metrov kubických bolo aj približne 10 miliárd metrov kubických, ktoré sa reverzom vracali do Ukrajiny. Všetko však bude záležať na tom, či a kedy, a za akých podmienok sa úplne dokončí NS2 a TS a nadväzná plynovodná infraštruktúra na území EÚ.
Ministerstvo hospodárstva SR však vidí skôr pesimistickejší scenár, teda že sme “bližšie ku kríze” – ako hovorí minister Žiga, a na budúci týždeň plánuje stretnutie s SPP, SPP-Distribúcia a Nafta, čiže na nejaký scenár sa pripravuje. Ak by k podpisu dohody nedošlo, čo to bude znamenať pre Slovensko?
Nemyslím si, že by to bola pre Slovensko kríza a už vôbec nie takého rozsahu ako v januári 2009. Aj vtedy bolo v Európe dosť plynu, ale bol na západ od nás a my sme nemali dostatočné prepojenia na Česko a Rakúsko. Dnes sú a v Európe mame prebytok plynu. Znervózňovanie ľudí-odberateľov nejakou krízou poškodzuje hlavne samotné plynárenstvo.
Dá sa teda povedať, že Slovensko, prípadne celá Európa sa poučila z predchádzajúcej plynovej krízy z roku 2009?
Máme jednotný a prepojený plynárensky trh v EÚ. Je stále dosť diverzifikovaný a podiel Gazpromu prakticky nevzrástol. A ceny plynu, hlavne potrubného a hlavne Gazpromu, klesli pod tlakom konkurencie. Aktuálne sú zásobníky v Európe, aj na Slovensku a Ukrajine, rekordne plné. A máme zatiaľ veľmi miernu zimu.
Oproti situácii spred desiatich rokov sme teda menej odkázaní na dovoz z Ruska? Napojenie na Česko a Rakúsko je dostatočné?
Európa, a teda ani my, nie je odkázaná úplne na Rusko. Ale ruský plyn ostáva veľmi dôležitý a cenovo pomerne výhodný. Napojenia na Českú republiku aj Rakúsko sú dostatočné a ako ukazujú údaje Eustream, denne sa tam prepravia oboma smermi veľké objemy plynu.
Bol by plyn z týchto krajín pre nás drahší ako z Ruska?
Cenotvorba plynu už roky primárne závisí od cien na spotových trhoch.
Rok 2009 a rusko-ukrajinský plynový spor naplno odhalil nespoľahlivosť Moskvy ako dodávateľa a Kyjeva ako prepravcu plynu. Sú tieto strany dnes spoľahlivejšími partnermi pre dohodu so Slovenskom?
Obe strany si musia strážiť svoje renomé pred európskymi partnermi, nielen pred Slovenskom. Posledné roky sa uskutočňovali dodavky cez Ukrajinu bez problémov.
V roku 2009 sme mali zásoby plynu na 80 dní až tri mesiace, dá sa povedať, na aký dlhý čas máme zásobníky dimenzované dnes?
Plynové zásobníky na Slovensku a Európe prenajímajú plyn svojim klientom –obchodníkom s plynom na komerčných základoch. Uskladnený plyn preto patrí im a nie štátom. Aj na Slovensku je uskladnený plyn rôznych firiem, vrátane Gazpromu. A tento plyn je určený pre rôznych zákazníkov v Európe, nielen pre slovenských. Obchodníci, ktorí predávajú plyn na Slovensku, ho majú dosť pre svojich zákazníkov, aby pokryli zimný dopyt a v prípade potreby môžu plyn ešte dokúpiť, respektíve doviezť zo zásob uskladnených inde v Európe.
Čo by znamenalo zastavenie plynu z pohľadu ziskov za tranzit cez naše územie pre nás?
Finančne by zastavenie tranzitu neznamenalo pre Eustream stratu, pretože Gazprom, respektíve Gazexport má prenajatú kapacitu podľa princípu ship or pay – teda musí za ňu zaplatiť, aj keď nič neprepraví.
Čiže zatiaľ nie je dôvod niečoho sa obávať?
Určite netreba robiť paniku. A plynári by nás, svojich zákazníkov, mali prestať zbytočne stresovať. Ak si nevyrieši Gazprom svoje problémy v pokoji, tak utrpí v konečnom dôsledku veľké straty nielen on, ale celé európske plynárenstvo.
