Hrozba rozšírenia klubu krajín s jadrovou zbraňou. Andor Šándor dáva na stôl všetko, čo sa môže spustiť vypovedaním jadrovej zmluvy s Iránom

7. 5. 2018 0:01

ROZHOVOR Kroku, ktorým zrejme chce americký prezident Donald Trump ukončiť jadrovú zmluvu s Iránom, sa bezpečnostný expert generál Andor Šándor, obáva. „Myslím si, že je lepšie mať aspoň nejakú, aj keď nie ideálnu zmluvu, a dohliadať na to, aby sa dodržiavala. Neviem, aké sú kontrolné mechanizmy, ale obávam sa, že keď sa zmluva s Iránom vypovie, bude ťažké dosiahnuť nové zmluvy,“ zamýšľa sa nad dôsledkami Trumpovej politiky nielen pre oblasť Blízkeho východu. Ale v rozhovore pre PL bývalý šéf spravodajskej služby uznáva, že akcie izraelského Mosadu, pokiaľ sú slová izraelského premiéra pravdivé, boli nepochybne majstrovské dielo.

Hrozba rozšírenia klubu krajín s jadrovou zbraňou. Andor Šándor dáva na stôl všetko, čo sa môže spustiť vypovedaním jadrovej zmluvy s Iránom
Foto: Hans Štembera
Popis: Andor Šándor
Izrael prišiel s informáciou, ktorá podľa Spojených štátov vyzerá veľmi presvedčivo, že Irán aj po podpísaní jadrovej dohody v roku 2015 klamal a ďalej rozširoval svoje schopnosti v oblasti vývoja jadrových zbraní. Čo tomu ako odborník hovoríte?
 
Vždy som uznával Mosad. Ak to, čo povedal izraelský premiér Netanjahu, je pravda, tak je to nepochybne majstrovské dielo. Na druhej strane načasovanie tejto informácie je veľmi špecifické, pretože americký prezident Donald Trump sa má 12. mája rozhodnúť, či Spojené štáty budú podporovať odloženie sankcií pre Irán, alebo to odmietnu. To by znamenalo jednostranné vypovedanie zmluvy, ktorú však podpísali viaceré strany.
 
Načasovanie vystúpenia Netanjahua je celkom evidentné. Je pravda, že izraelský prezident má s Donaldom Trumpom oveľa lepšie vzťahy, ako mal s jeho predchodcom Obamom, takže za tlakom Spojených štátov amerických voči Iránu je do značnej miery treba vidieť aj Izrael. O tom niet pochýb. Aj konflikt v Sýrii nesie najväčšie riziko v tom, že by sa tam mohol stretnúť Izrael s Iránom, čo by vyvolalo veľký problém v regióne.
 
Nemám žiadnu možnosť, ako si informácie z Izraela overiť. Na prvý pohľad ale neprináša žiadne nové informácie, teda nepotvrdzuje, že by Irán klamal. Ale zaráža ma, že Iránci by takýto archív, aj keby bol maskovaný ako kôlňa na drevo, nijako nechránili, takže sa ho agentom Mosadu podarilo relatívne ľahko prekonať, aby boli schopní vyradiť systém a naložili tisíce a tisíce stránok, čo nebola práca na dvadsať minút . Hovorím si, že Iránci nie sú žiadni hlupáci, aby si také cenné know-how ako z hľadiska jadrového výskumu, tak politicky veľmi citlivého, nechali zobrať pred nosom. Naozaj neviem, čo si o tom mám myslieť.
 
Aj keď európski štátnici amerického prezidenta Donalda Trumpa presviedčajú, aby od jadrovej dohody s Iránom neodstupoval, on zrejme uvažuje, že ju vypovie. A nové informácie Izraela budú ďalším argumentom pre to, aby sa zrušila zmluva, ak Irán nepristúpi na tvrdšie podmienky, ktoré žiada americký prezident. Donald Trump naznačil, že zmluva, ktorá sa skončí za sedem rokov, čo je podľa neho už zakrátko, nemá zmysel, keď potom bude môcť Irán znovu pokračovať v jadrovom výskume. Má podľa vás jadrová zmluva na desať rokov zmysel?
 
Rozrokovať zmluvu, samozrejme, možno, ale je otázka, o čo ju doplniť. Zahrnúť tam to, že sa Irán vzdá svojho vplyvu v šiítskych krajinách, sa mi zdá ako Iránom neakceptovateľné. Základný problém Blízkeho východu je predsa ten, kto povedie islamský a arabský svet, či to bude sunnitská Saudská Arábia, alebo šiítsky Irán. Vidíme dlhodobo budovanú os vplyvu šiítskeho Iránu na osi Teherán – Bagdad – Damask a Bejrút.
 
Spojené štáty americké vidia narastajúci vplyv Iránu, ale to si mali rozmyslieť, kým zvrhli Saddáma Husajna, čím zásadne zvýšili vplyv Iránu v regióne, pretože Irak bol dovtedy v rukách sunnitských Iračanov, hoci menšinových. To, že Irán podporuje šiítske milície v Jemene proti Saudskej Arábii, je tiež evidentné. Fakt, že s nástupom Trumpa došlo k silnej protiiránskej rétorike, bolo vidieť pri návšteve Trumpa pri prvej zahraničnej ceste v Saudskej Arábii, keď označil Iráncov za najväčších podporovateľov terorizmu v regióne, pričom sa všetci tí sunnitskí šejkovia zo Zálivu museli radovať.
 
Pritom osobne si nemyslím, že za všetkými problémami islamského terorizmu stojí Irán. Tak to teda určite nie je. Teraz to však zopakoval aj americký minister zahraničia Mike Pompeo. Je vidieť, že to je jasná politika Spojených štátov amerických, za ktorou môže stáť, samozrejme, aj Izrael.
 
Môžeme však veriť Iránu, že jadrovú dohodu dodržiava, zvlášť potom, ako sa objavili dôkazy, ktoré získal izraelský Mosad?
 
Ťažko povedať. Zatiaľ nemáme dôkazy, že by ju nedodržiaval. Neviem odpovedať, lebo neviem, aké kontrolné mechanizmy boli nastavené a do akej miery sú schopné zaistiť, že Irán skutočne tú zmluvu dodržiava. Irán ťažko niekto zastaví v politike posilňovania vplyvu na Blízkom východe a Irán určite nepripustí, aby niečo také bolo súčasťou novej zmluvy, pokiaľ sa skutočne rozrokuje. Irán bude celkom nepochybne využívať to, že ostatní signatári, ako je Nemecko, Rusko a Francúzsko aj ďalšie, nebudú ochotní riskovať, že namiesto dnešnej zmluvy, ktorá síce nie je ideálna, nebudeme mať žiadnu zmluvu. Tieto štáty v krajine veľa investovali a nebudú chcieť, aby ich peniaze boli ohrozené.
 
Nerobím si žiadne ilúzie o Iráne, ale zároveň si nerobím ani ilúzie o záujmoch iných štátov, mocností na Blízkom východe. Keby všetkým aktérom na Blízkom východe skutočne išlo o to, aby bol mier, tak by sme ho možno mali. Ale ako je vidieť, všetci sledujú svoje vlastné partikulárne záujmy, preto máme sedem rokov trvajúcu občiansku vojnu v Sýrii, máme problémy v Jemene aj inde.
 
Takže veriť niekomu na Blízkom východe, vrátane USA a Ruska, keď hovoria, že niečo je pravda, je veľmi zradné. Bol by som bol veľmi opatrný a veľmi skeptický. Napríklad aj v kontexte úderu proti sýrskemu režimu. Niečo sa vyšetruje a nevieme, či sa chemický úder udial, kto ho spáchal a podobne. Mali by sme byť opatrní.
 
Takže si myslíte, že je lepšie zmluvu s Iránom nevypovedať, ako radia európski štátnici, ako sa snažiť ju zmeniť, byť tvrdý a nekompromisný, a riskovať, že nebudeme mať žiadnu zmluvu, ktorá má zabrániť výskumu a prípadne výrobe jadrových zbraní v Iráne?
 
Myslím si, že je lepšie mať aspoň nejakú, aj keď nie ideálne zmluvu, a dohliadať na to, aby sa dodržiavala. Neviem, aké sú kontrolné mechanizmy, ale obávam sa, že keď sa zmluva vypovie, bude ťažké dosiahnuť novú zmluvu. Je otázka, ako sa bude správať Irán, ako sa bude správať Rusko, ako sa bude správať Čína. A či v súčasnej situácii – keď Spojené štáty americké majú veľmi mizerné vzťahy s Ruskom a Kongres Trumpovi ani nedovolí mať iné, lepšie – keď Veľká Británia má mizerné vzťahy s Ruskom – či práve títo aktéri, ktorí pred tromi rokmi pomohli k podpisu tej zmluvy, budú teraz spolupracovať. Neviem, či je v tejto chvíli situácia priaznivá na to, aby sa zmluva vypovedala.
 
Iránci, samozrejme, trpeli sankciami, tie nepochybne hrali svoju úlohu, ale je otázkou, do akej miery by sa podarilo vyrokovať novú zmluvu, ktorá by zahŕňala otázku raketového výskumu, ktorá možno mala byť súčasťou už pôvodnej zmluvy. Ale som si takmer istý, že Irán nepristúpi na podmienky, že nebude šíriť svoj vplyv v regióne, inými slovami, že sa vzdá, uvoľní priestor Saudskej Arábii.
 
A nie som si istý, či požiadavky, ktoré artikuluje Donald Trump, sú vôbec akceptovateľné pre Irán a aký vôbec majú v súčasnosti zmysel. Ak to nie je delostrelecká príprava pred tým, že Donald Trump urobí 12. mája ten krok, ktorého sa obávali ako Francúzsko, tak Nemecko aj Veľká Británia. Preto sa uskutočnili cesty Macrona aj Merkelovej do Washingtonu.
 
Aké môže mať následky vypovedanie jadrovej dohody s Iránom, keď sa toho európski politici tak boja? Môže to viesť k ďalšej destabilizácii na Blízkom východe?
 
Nepochybne. Môže to skomplikovať vzťah medzi Iránom a Izraelom. Pritom ešte do roku 1979 sa spolu viac-menej kamarátili, lebo vtedajší Irán za vlády Réza Pahlavího bol spojencom Izraela v boji proti Arabom, čo sa dramaticky zmenilo po nástupe režimu Chomejního. Snaha o hegemóniu Iránu je evidentná, stret šiítskeho islamu reprezentovaného Iránom a sunnitského reprezentovaného Saudskou Arábiou, a do toho narastajúca rola Turecka nemôže viesť k ničomu inému ako k ďalším problémom, a pritom ich tam máme už aj tak dosť. Takže by som vážne pochyboval, že to je cesta, ako urobiť Blízky východ bezpečnejším.
 
Môže to mať počas nejakých mesiacov či rokov pre Európu priame negatívne dôsledky v podobe ďalšej migračnej vlny?
 
Migrácia, samozrejme, bude vždy taký tikajúci problém. Ak Irán vyrobí jadrovú zbraň, musíme čakať, že ju vyrobí Saudská Arábia. To je fakt, s ktorým je nutné počítať. A nielen oni. Rozšírenie tzv. jadrového klubu je niečo, čo si nikto nepraje, preto nastal taký tlak na severokórejského vodcu Kim Čong-una. Riziko rozšírenia klubu krajín, ktoré majú jadrovú zbraň, je potrebné brať vážne. To bude predstavovať problém na Blízkom východe. Dobre vidíme, že Blízky východ je miestom sváru a miestom súperenia medzi Spojenými štátmi americkými a Ruskom. Čína sa tiež veľmi angažuje na Blízkom východe. Malo by byť snahou túto oblasť viac stabilizovať a to existujúce napätie jednoducho viac nezvyšovať, ale znižovať.
 
Vidíme cieľ izraelskej politiky maximálne eliminovať nebezpečenstvo Iránu voči Izraelu. Je evidentné, že podpora Hizballáhu a Hamasu i rôznych teroristických skupín, podpora Sýrie zo strany iránskych revolučných gárd sa v Izraeli považuje za veľkú hrozbu, a myslím si, že právom. Izrael v tejto oblasti veľmi tlačí na Spojené štáty americké, aby sa neumožnilo Iránu mať jadrovú zbraň, a ktorú by bol schopný vyrobiť na základe programov, ktoré mal predtým, ako došlo k podpísaniu jadrovej zmluvy. Ale neviem overiť varovania, ktoré počujeme zo strany Izraela.
 
Proti tomu je obozretný postoj predovšetkým Nemecka, do toho rezervovaný postoj Veľkej Británie, Macronovi sa zrejme nepodarilo prehovoriť Trumpa. Nepoznáme najnovší postoj Ruska, ale to nebude mať záujem ťahať za Američanov gaštany z ohňa. Myslím, že to je v situácii, ktorá by nebola nikomu na prospech.
 
Môžu mať rozdielne názory členov Severoatlantickej aliancie na jadrovú dohodu s Iránom vplyv na vzťahy vo vnútri NATO?
 
Nemyslím si, že by to malo nejaký silný ohlas v Aliancii. Rokovania, ktoré sa uskutočnili, sa evidentne zameriavali na názor a postoj hlavných krajín Aliancie, na postoj Francúzska, Nemecka a Veľkej Británie. Neviem, aká je komunikácia medzi Spojenými štátmi americkými a Tureckom, pokiaľ ide o túto otázku. Ale nemyslím si, že keby Trump zmluvu s Iránom vypovedal, malo by to veľké dôsledky na postoj NATO.
 
Ani na vzťahy v ňom?
Tie sa postupom času menia. Keď za vlády prezidentov Francúzska a USA Jacquesa Chiraca a Georgea Busha mladšieho Chirac otvorene kritizoval inváziu Spojených štátov amerických do Iraku, ťažko by niekto odhadoval, že za pár rokov vďaka vzťahom prezidentov Macrona a Trumpa bude Francúzsko, a nie Veľká Británia, paradoxne vyzerať ako hlavný spojenec USA v Európe. Takže si nemyslím, že by rozdielne postoje k jadrovej zmluve viedli k dlhodobým problémom v rámci Aliancie.
 
 

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: TASR
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Vlajky budú stiahnuté na pol žrde. Slovensko si uctí obete nehody štátnym smútkom

11:56 Vlajky budú stiahnuté na pol žrde. Slovensko si uctí obete nehody štátnym smútkom

Slovensko si v piatok 15. novembra uctí obete nehody autobusu pri Nitre štátnym smútkom. Bude trvať …