Hrnko kritizuje a pýta sa: Už úplne stratili zdravý rozum. Odkiaľ sa budú brať spermie?

    0
    Predseda Výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť Anton Hrnko (SNS) (Autor: TASR)

    Pri vysvetľovaní, prečo sa nad spomínaným zákonom zamýšla, zašiel poslanec Národnej rady SR do histórie – spomenul si na jeden článok zo 60. rokov minulého storočia.

    „V tom období bol veľmi obľúbený česky časopis 100 + 1 zahraniční zajímavost. Bolo to v predjarí zmien z roku 1968 a bol tam aj článok, ktorý sa pravdepodobne volal Posledný otrok,“ spomína si Hrnko.

    Ako pokračuje, bolo to interview s vyše storočným obyvateľom Brazílie, ktorý bol asi posledným žijúcim otrokom, keďže otroctvo v Brazílii zrušili podľa Hrnkových vedomostí v roku 1903.

    „Nebol to však obyčajný otrok,“ opisuje, keďže “obchod s otrokmi z Afriky bol väčšinou európskymi námornými mocnosťami už od 18. storočia prenasledovaný a po občianskej vojne sa k tomu roku 1865 pridali aj USA, získať nových otrokov bolo ťažké”.

    Brazílski otrokári to riešili tým, že si zriadili “chovné stanice” na otrokov.

    Zdroj: Facebook/Anton Hrnko

    „Nuž a tento ´posledný otrok´ bol vybraný ako plemenný jedinec,“ dostáva sa Hrnku k podstate, prečo si spomenul na dávny článok. „Černoch bol dobre stavaný, silné svaly, nuž ho poslali do ´chovnej stanice´, aby oplodňoval vybrané ženy a svojim otrokárom poskytoval ďalších potenciálnych otrokov. Podľa jeho vyjadrení za celé obdobie splodil vyše tisíc jedincov, no podotkol, že za svoje deti považuje len tie tri, ktoré mal so svojou manželkou. Oženil sa s ňou po zrušení otroctva a teda aj zrušení otrokárskych ´chovných staníc´,“ končí opis príbehu z článku poslanec SNS.

    Národniar vidí riziko v inceste a potenciálnych genetických poruchách  

    „Nuž, a teraz vzniká otázka, keďže umelo oplodniť ženu je možné len riadnou mužskou spermiou, ak sa bude zákon masovo používať – odkiaľ sa budú brať spermie. Urobia sa nejaké obdoby ´chovných staníc´, ako to bolo v Brazílii. Alebo sa bude jedna banka spermií používať na oplodňovanie, až kým sa nevyčerpá?“ nastoľuje otázky národniarsky poslanec.

    A dodáva aj náčrt problémov, ktoré môžu v takých prípadoch nastať: Ako sa potom zabráni nevedomému incestu a potenciálnym genetickým poruchám?

    „Rozmýšľajú títo ľudia, ktorí s takýmito nápadmi prichádzajú, o dôsledkoch svojho konania? Alebo sme už úplne stratili zdravý rozum?“ uzatvára zamyslenie Anton Hrnko.

    - Reklama -