Príslušné súdne nariadenie okrem iného zakazuje svietiť laserovými perami alebo inými svietidlami na budovy, ktoré obývajú policajti.
Agentúra Reuters v tejto súvislosti pripomenula, že správkyňa Hongkongu Carrie Lamová už začiatkom októbra zaviedla zákaz používania tvárových masiek počas verejných zhromaždení.
Tie protestujúcim umožňovali utajovať svoju identitu a chrániť sa pred slzotvorným plynom, ktorý polícia často používa na rozháňanie demonštrácií.
Lamová na utorňajšej tlačovej konferencii vyhlásila, že prípadné ústupky demonštrantom by – vzhľadom na stupňujúce sa násilie – situáciu ešte zhoršili.
“Pri mnohých príležitostiach som už povedala, že násilie nám riešenie neprinesie. Násilie by plodilo len ďalšie násilie,” varovala Lamová.
Správkyňa Lamová reagovala aj na kritiku amerického senátora Josha Hawleyho, ktorý počas návštevy Hongkongu v pondelok uviedol, že sa toto poloautonómne územie Číny približuje k tomu, že sa stane policajným štátom.
Lamová, ktorú citovala agentúra AP, toto tvrdenie označila za “totálne nezodpovedné a neopodstatnené”.
Všetkých politikov zároveň vyzvala, aby sa spýtali samých seba, čo by robili, ak by aj v ich krajine dochádzalo k takému množstvu násilností, aké sa dejú v Hongkongu.
V stredu prednesie Lamová svoj každoročný prejav, v ktorom zrejme spomenie niektoré z hlavných problémov v Hongkongu, ktoré vyvolali nespokojnosť jeho obyvateľov, ako napríklad rozdiely medzi bohatými a chudobnými a nedostatok dostupného bývania.
Masové protesty v Hongkongu sa začali 9. júna. Demonštranti pôvodne žiadali správkyňu Carrie Lamovú, aby jej vláda stiahla sporný zákon, ktorý by umožňoval vydávanie osôb podozrivých zo spáchania trestných činov do pevninskej Číny.
Stiahnutie tohto zákona oznámila Lamová oficiálne 4. septembra.
Demonštrantom to však nestačí a medzičasom požadujú aj Lamovej odstúpenie, nezávislé vyšetrovanie neprimeraného násilia zo strany polície, prepustenie zatknutých osôb, zrušenie obvinenia zo “vzbury”, ako aj politické reformy a skutočne slobodné voľby.
