Od roku 1961 „previnilcom“ už nehrozilo väzenie a odborníci tento stav zaškatuľkovali ako chorobu. „Som homosexuál. Je to spoločensky tolerované?“ pýta sa dopisovateľ s iniciálkami J. P. v denníku Pravda z roku 1971. Odpovedá mu niekto označený len písmenom S. „Nech už považujeme homosexualitu za chorobu, alebo nie, je potrebné povedať, že ide o nenormálne sklony, ktoré vedú k neprirodzenému stvárneniu života jednotlivca. Človek je tvor, ktorý sa bráni tomu, aby smrťou zanikol. Chce mať pokračovanie vo svojom potomstve. Ľudstvo chce žiť večne. Keby zánikom všetkých žijúcich ľudí mal ľudský život na Zemi prestať, aký význam by mala naša veda, technika, pokrok, budovanie?“ vysvetľuje „poradca“ v tlači.
Tajomný S sa vyjadril aj k teórii tzv. „prerodu“ heterosexuálneho jedinca na homosexuála. „Nazdávame sa, že homosexuáli sa nerodia. Ľudia sa nimi stanú za rozličných okolností. Môže to byť prostredie, príležitosť, komplexy menejcennosti a pod.,“ popisuje. Ak sa „stav“ nezlepší, odporúča len jediné. „Ak sa nedá očakávať ani po prípadnej pomoci lekára, že nastane u Vás v tomto smere obrat, potom Vám môžem poradiť len jedno. Zdržanlivosť,“ radí S. Tieto ale aj ďalšie tematicky príbuzné dobové články celé roky zbieral doktor Ján Majerník. Ten potom svoj „úlovok“ odovzdal organizácii Ganymedes, ktorá sa môže pýšiť titulom najstaršia slovenská LGBT aktivistická organizácia.
V Majerníkových raritných výstrižkoch sa objavil aj postreh psychiatra E. Guensbergera. „Drogová závislosť má ešte iný dôsledok: vytvára u obetí rôzne druhy perverzií, medzi nimi aj homosexualitu. Takto je homosexualita zapojená do mašinérie drogového obchodu, smutného mechanizmu kapitalistických štátov,“ píše profesor. Tematike sa venoval Denník N.
