Výsledky prieskumu uskutočneného výskumnou spoločnosťou Necker van Naem sú na prvý pohľad trochu prekvapivé. Pretože aj z inak vždy tolerantného Holandska v posledných mesiacoch prichádzali správy o nechuti obyvateľstva prijímať utečencov z Blízkeho východu a Afriky. Spomínaný prieskum sa konal v dvoch fázach a vyplýva z neho, že zatiaľ čo v októbri minulého roka súhlasilo s ubytovaním utečencov vo svojom blízkom okolí 70 % oslovených respondentov, vo februári sa ich počet ešte o tri percentá zvýšil.
Ako prvú podmienku pre svoj súhlas uviedlo 40 % respondentov, že by sa utečenci mali prispôsobiť holandskému spôsobu života. Dvadsaťpäť percent účastníkov prieskumu si ďalej myslí, že by mali mať pre úspešnú integráciu k dispozícii služby psychológa. Sedemnásť percent ako jednu z kľúčových podmienok uviedlo, že vláda musí zabezpečiť verejnú bezpečnosť. Len o tri percentá menej respondentov konštatovalo, že treba znížiť lehoty pri čakaní na ubytovanie. Ako píše server Dutchnews.nl, krajina trpí nedostatkom ubytovacích kapacít pre utečencov, ktorí musia na ubytovanie čakať veľmi dlho.
S výsledkami prieskumu však príliš nekorešpondujú prieskumy zaoberajúce sa obľubou politických strán. Dlhé mesiace sa totiž teší najväčšej priazni u holandských voličov Strana pre slobodu (PVD), na čele ktorej stojí známy kritik islamu a multikulturalizmu Geert Wilders, ktorý aktuálne čelí obvineniu zo šírenia nenávisti. Trestného činu sa mal dopustiť na jednom zo zhromaždení s voličmi, kde sa ich pýtal, či by si v krajine priali menej marockých prisťahovalcov. Wilders a jeho priaznivci považujú obvinenia za súčasť politického procesu, v rámci ktorého sa chce vládna garnitúra zbaviť svojej politickej konkurencie.
Pred štyrmi rokmi Wildersova strana vo voľbách získala v 150-člennom parlamente pätnásť kresiel. Za víťaznou VVD zaostala o dvadsaťšesť kresiel a za druhou PvdA o dvadsaťtri kresiel. Podľa posledného prieskumu realizovaného pred desiatimi dňami by však Strana pre slobodu získala 39 kresiel, čo je o sedem kresiel viac, než by dali dohromady vládne VVD a PvdA, ktorá zažíva najhoršie chvíle vo svojej histórii. V porovnaní s 39 kreslami získanými v roku 2012, by si teraz zaistila iba osem kresiel a z pozície druhej najsilnejšej strany by klesla až na siedmu priečku.
Nespokojnosť voličov s holandskou vládou, ale aj celou Európskou úniou, sa pred niekoľkými dňami prejavila tiež v referende o zmluve medzi Ukrajinou a EÚ. Zúčastnilo sa ho síce len 32 % oprávnených voličov, ktorí ale na povedali zmluve jasné “nie” v pomere 64 ku 36. Referendum síce bolo nezáväzné, ale premiér Rutte pripustil, že vláda nemôže želania voličov ignorovať. Výsledok referenda je považovaný za ďalšiu facku do tváre krehkej vládnej koalície. Napriek tomu Geert Wilders ho privítal a na svojom Twitteri napísal, že výsledok je vyjadrením nedôvery voči vláde i Bruselu.
