Pomaly máme koniec roka 2018. Ako by ste politicky zhodnotili tento rok?
Mali sme tušenie, že nám rok 2018 niečím zavarí, pretože osmička na konci nás sprevádza už dlho – viď roky 1918, 1948, 1968 a podobne. Nebol to pokojný rok. Bol to rok, ktorého najsilnejším momentom bola vražda investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho partnerky Martiny Kušnírovej. Išlo o naozaj smutnú udalosť, pri ktorej boli chladnokrvne zavraždení dvaja mladí ľudia.
Na jar sme zažili turbulentné obdobie, keď sa prevalila vražda investigatívneho novinára Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Dajú sa tieto udalosti chápať ako istý historický míľnik?
Skôr by som povedal, že išlo o budíček. Odhadujem, že táto vražda ani nemusela nastať. Avšak nastala z dôvodu, že sme dovolili niektorým procesom zájsť natoľko ďaleko, že si niekto chránil svoj svet aj za takúto cenu. Ak by sme dotyčného človeka zastavili už pred niekoľkými rokmi, tak sa udalosť ani nemusela stať, ale vo februári si už bol natoľko istý svojou mocou, že sa rozhodol vraždiť.
Musíme si aj my nasypať popol na hlavu, pretože chybu na tomto celom má aj samotná spoločnosť. A to z dôvodu, že sme veci nezvládli riešiť skôr – myslím tým protesty, ktorými by sme mohli zastaviť zničujúce procesy, ktoré sa na Slovensku dejú. Ak by sme skôr protestovali za lepšiu krajinu, niektoré tragické skutočnosti by ani nemuseli nastať.
Po enormnom tlaku verejnosti odstúpili Robert Fico, Robert Kaliňák či Tibor Gašpar. Následne do čela vlády nastúpil Peter Pellegrini s novou vládou. Vnímate to ako reálne zmeny?
Ja by som zdôraznil jednu dôležitú vec – netreba podceňovať Roberta Fica. Ide o naozaj zručného politika, je to však populista, demagóg a podobne. To, čo vymysleli a zohrali s novou vládou, vyzerá vizuálne dobre. Politika je vizuálna, emočná, a to bývalý premiér vie. Pravdou však je, že ak premaľujete fasádu, neznamená to, že ste prerobili celý dom. Teraz je na mieste otázka, koľko tá novonatretá fasáda vydrží. Všetko sa bude odvíjať aj od toho.
Zo strany vládnej koalície sme tu mali viacero návrhov zákona, ktoré kritizovali nielen bežní občania, ale aj opozícia či odborníci na danú oblasť. Išlo napríklad o obedy zadarmo, Dankove rekreačné poukazy či nákup stíhačiek a obrnených transportérov. Ktoré vy vnímate najviac negatívne a prečo?
Osobne ako nebezpečný trend vyhodnocujem snahu vládnej koalície, najmä strany Smer, rozdávať veci zadarmo. Už istý čas tu funguje cestovanie vlakmi zadarmo pre študentov a dôchodcov, po novom chcú zaviesť obedy zadarmo pre deti, ktoré navštevujú posledný ročník v materskej škole a prvý či druhý stupeň základných škôl. To, čo je zadarmo, je na druhej strane najdrahšie.
Obchodníci naučili ľudí čakať na zľavy a mám strach, že politickí obchodníci učia ľudí-voličov čakať na veci zadarmo a aby nečítali programy strán. Stačí len čakať na to, čo bude zadarmo. Je veľmi nebezpečné, že sa zavádza tento slovenský populizmus čakania na veci zadarmo, čo v konečnom dôsledku môže byť zničujúce.
Rovnakým princípom sa riadi aj Andrej Danko. Ten rovnako rozdáva, nie však zo svojho, ale z peňazí druhých ľudí, ktorí riadne platia dane a plnia štátnu pokladnicu. Zrejme sa inšpiroval filmom s názvom Peniaze tých druhých. Osobne by som niektorým politikom odporúčal ísť si normálne zarobiť ako bežný občan Slovenska, aby si uvedomili cenu peňazí.
V súčasnej slovenskej politike sa nachádzajú ľudia, ktorí v živote nevyrobili ani korunu bežným spôsobom, ale len cez politiku tak, že sa stále nejakým spôsobom premotali do iných pozícii. Potom aj k peniazom pristupujú takýmto spôsobom. Je jednoduché rozdávať z cudzieho. Ide o isté fenomény súčasnej koalície. Táto vládna koalícia rozdáva zadarmo, rozdáva z cudzieho a ešte aj neproporčne nakupuje.
O tejto vláde sa od začiatku hovorilo, že nestojí na úplne pevných nohách. Tento rok sme sa prehúpli do druhej polovice ich vládnutia a vidíme, že nezhody medzi nimi sú čoraz častejšie a ostrejšie. Čo to podľa vás vypovedá o tejto koalícii?
Čoskoro nastane situácia, keď celá vládna koalícia bude stáť na hlase pani Šimkovičovej. Ja by som sa hanbil za vedomie, že koalíciu podporuje Šimkovičová a na nej to celé stojí a padá. Ide o naozaj zúfalú situáciu, pričom konštatujem, že je to aj istý odkaz pre pána Bugára, ktorý ako jeden z mála poslancov vládnej koalície má v hlave istú výstražnú kontrolku, ktorá sa mu v prípade potreby rozsvieti.
Počas roku 2018 vyšlo viacero prieskumov, podľa ktorých máte reálnu šancu dostať sa s KDH do parlamentu. Čo hovoríte na tento progres?
Ak by kresťanskí demokrati bojovali o prežitie v Sýrii, tak by sme to mohli vzhľadom na konfesné zloženie obyvateľstva v tejto krajine chápať. Ak však kresťanskí demokrati bojujú o prežitie na Slovensku, ide o jasný signál, že sa tu stali obrovské chyby.
Potenciál kresťanských demokratov v Sýrii je veľmi malý, ale na Slovensku je potenciál kresťanských demokratov vysoký, a to je povzbudivé. Je ťažké hľadať vodu na Sahare, ale nájsť voliča na Slovensku, ktorý vyznáva kresťanské hodnoty, nie je až také zložité. Aj z toho dôvodu si myslím, že potenciál pre KDH tu v súčasnosti je.
Opozičným stranám sa vyčíta, že veľakrát nevedia nájsť spoločnú reč. V prípade, že by ste sa dostali do parlamentu, bude potrebné viesť dialóg medzi opozičnými stranami a vami a hľadať tak kompromisy. Je KDH pripravené viesť dialóg v tomto duchu a ustúpiť zo svojich programových priorít, ak by to bolo potrebné pre vznik takejto koalície?
Politika je zápas. Vždy to tak bolo a vždy tomu tak bude. So silou, ktorú získate vo voľbách, následne prichádzate aj k okrúhlemu stolu, kde sa dohaduje na ďalšom postupe. A to je naša stratégia. Do volieb súťažíme o hlasy a po voľbách chceme prísť k stolu a ukázať našu silu. Pretože len tá dáva strane vyjednávaciu pozíciu. Ak totiž získate nízke preferencie a máte len niečo málo nad hranicou zvoliteľnosti, tak rovnako máte minimálnu silu pri vyjednávaní a hľadaní kompromisov.
Čím má strana väčšiu silu, tým menej kompromisov bude musieť spraviť. Môžete sa zastrájať, že tráva bude zelenšia, ale každému následne prídete na smiech. Ak niečo chceme a máme istý hodnotový svet, tak to treba ukázať aj vo voľbách, lebo len tým dávajú voliči strane vyjednávaciu pozíciu. A čím viac hlasov daná strana dostane, tým silnejšiu vyjednávaciu pozíciu bude mať.
V marci nás čakajú prezidentské voľby. Chvíľu sa hovorilo, že do boja o prezidentský palác postavíte vlastného kandidáta Mariana Čaučíka. Nakoniec ste sa rozhodli hľadať zhodu pre spoločného prezidentského kandidáta s kresťanskými hodnotami. Prebehli tak rokovania so SaS, ktorá podporuje Roberta Mistríka a vyzvala všetkých kandidátov, aby prehodnotili svoje šance a neštiepili sa tak hlasy voličov. Viete si predstaviť, že by ste podporili práve Roberta Mistríka?
Začiatkom decembra sme prijali zásadné uznesenie, ktoré má tri časti. Vlastného kandidáta nepredstavíme preto, lebo si uvedomujeme obrovskú zodpovednosť. Viac demokratických kandidátov na prezidenta totiž neznamená, že sme aj väčšími demokratmi. To je obrovský blud. Existuje tu reálna hrozba, že sa do druhého kola dostane vládny kandidát a pán Harabin a za to nechceme byť zodpovední.
Druhá časť hovorí o tom, že máme záujem, aby sa do boja dostal aj kandidát s konzervatívnymi hodnotami, pričom by išlo o spoločného konzervatívneho kandidáta. Z toho dôvodu sme povedali, že v tomto priestore sa pohybujú dve mená, ktorých si vieme v boji o prezidentský palác predstaviť. Ide o Františka Mikloška a Veroniku Remišovú. My sme pre to uviedli, že ak by z primárok zišiel jeden z nich, tak sme následne pripravení rokovať o podpore. Prezidentov totiž nebudeme mať piatich, ale bude iba jeden, a podľa toho sa musíme zariadiť.
Ak by sa primárky nakoniec nekonali, tak sme pripravení rokovať s tým kandidátom opozície, ktorý bude mať reálne šance prejsť do druhého kola. Samozrejme za predpokladu, že sa dohodneme na kultúrno-etických otázkach. V tejto chvíli ale nevieme povedať, či pôjde o pána Mistríka, pretože stále je do volieb istý čas. Predpokladám, že celá táto situácia sa ujasní niekedy v januári alebo februári.
Rok 2019 bude predvolebným rokom, počas ktorého sa začnú riešiť kampane do parlamentných volieb. Čo chcete urobiť pre to, aby sa elektorát vašich voličov rozrástol?
V januári predstavíme veľmi zaujímavú komunálnu iniciatívu, ktorá podľa môjho názoru bude jedna z našich programových vlajkových lodí. Po voľbách v roku 2016 sme prijali dva nové programové dokumenty Nový november a Oslava rodiny. V súčasnosti pripravujeme tretí programový dokument Vízia pre našu vlasť, kde rovnako budeme pomenovávať niektoré skutočnosti. Máme aj ďalšie veci, ktoré môžu náš elektorát nabudiť a motivovať prísť voliť, nie všetko ale chcem prezradiť. Niečo si chcem nechať aj ako prekvapenie.
Aké plány máte na rok 2019?
Znova pôjde o ťažký rok, predsa len prežívanie mimoparlamentnej strany nie je jednoduché. Kým na jednej strane máme problém dostať sa do médií, na strane druhej nemáme problém sa dostať do kultúrneho domu v Medzilaborciach. A presne v tomto chceme pokračovať aj naďalej, stretávať sa s ľuďmi v obciach a mestách. Mám pocit, že sme jedinou stranou, ktorá má v tomto smere nadrobené. Všetci tvrdia, že majú prejdené úplne celé Slovensko, ale je zaujímavé, že som tam nikdy nikoho nevidel. Ak niekto tvrdí, že prešiel celé Slovensko a následne ho niekto vyzve, aby to aj naozaj preukázal, tak zrazu zbledne a skamenie a začne sa vyhovárať. Je dôležité robiť drobnú terénnu prácu, ktorú síce nie je vidieť, ale môže sa premietnuť do konečného výsledku. A to budeme robiť.
