Grécko sa blíži ku katastrofe

    0
    Ilustračné foto: grécka vlajka a eurá (Autor: Hans Štembera)

    Grécko sa momentálne nachádza vo veľmi ťažkej situácii. Aténska vláda potrebuje, aby európski veritelia uvoľnili peňažné prostriedky, ktoré malo Grécko obdržať už v rámci opatrenia schváleného v roku 2015.

    Grécko tieto peniaze potrebuje na to, aby mohlo začať splácať svoje dlhy, na čo však nie sú ani zďaleka všetci grécki politici ochotní pristúpiť. Investori začínajú byť skutočne nervózni a požadujú vyššiu úrokovú mieru z gréckych dlhov.

    „Načasovanie nemohlo byť horšie; európski politici majú plnú hlavu problémov spojených s nadchádzajúcimi voľbami v Holandsku, Francúzsku a Nemecku. Rokovanie o podmienkach odstúpenia Veľkej Británie sa začne už za niekoľko týždňov,“ informuje finančná sekcia BBC.

    Problém gréckej finančnej krízy pritom nie je o nič menej závažný, naopak.

    Grécka vláda už takmer kompletne vyčerpala všetky svoje finančné rezervy, čo nemení nič na tom, že už v júli tohto roku musí mnohých svojim veriteľom vrátane Európskej centrálnej banky zaslať splátku svojho dlhu.

    „Ak Grécko nenájde dostatok peňazí na to, aby zaslalo svojim veriteľom splátku v dohodnutej výške, bude musieť vyhlásiť bankrot a odstúpiť z eurozóny,“ píše BBC.

    Pritom posledná záchranná peňažná dotácia – od roku 2010 už tretia – do Atén ešte stále nedorazila. Pozície jednotlivých gréckych veriteľov voči finančnej pozícii Grécka, na ktorej sa dohodli v júni 2015, sú pritom rozdielnejšie ako kedykoľvek predtým. Veritelia sa dokonca nedokážu zhodnúť ani na tom, v akej ekonomickej situácii sa Grécko vlastne nachádza.

    „Výsledky najnovšieho vyšetrovania Medzinárodného menového fondu (MMF) ohľadom gréckej dlhovej krízy boli prekvapivo pesimistické,“ uviedol holandský minister financií Jeroen Dijsselbloem, ktorý súčasne predsedá skupine predstaviteľov finančných rezortov z krajín eurozóny. „Je to prekvapivé, pretože na tom Grécko nie je až tak zle, ako sa píše v správe MMF,“ cituje jeho slová BBC.

    Rozdielne očakávania a záujmy veriteľov

    MMF vyzval grécku vládu, aby sa pustila do rozsiahlejších ekonomických reforiem vrátane reforiem v oblasti pracovného trhu. MMF sa nepridal k veriteľom, ktorí v roku 2015 schválili tretí finančný balík, pretože sa domnieval, že grécky dlh je neudržateľný.

    Pozícia Medzinárodného menového fondu je aj naďalej taká, že Grécko nie je bez ďalšej pomoci veriteľov schopné splácať svoje dlhy, a preto je nevyhnutné mu časť dlhov odpustiť.

    Kľúčoví európski veritelia vedení Nemeckom súhlasia s tým, že by grécka vláda mala pristúpiť k potrebným reformám. Ale k otázke odpustenia časti gréckych dlhov sa stavajú skepticky. Táto pozícia bola navyše potvrdená pri utorkovom zasadnutí ministrov financií štátov eurozóny.

    Grécky predseda vlády Alexis Tsipras odmieta uskutočniť – v očich gréckych občanov veľmi nepopulárne – reformy odporúčané MMF a trvá na tom, aby bola Grécku odpustená časť dlhov. Tsipras je v pozícii, kedy musí dokázať svojim voličom, že si nenechá od MMF či Nemecka nič diktovať. Keby dosiahol to, že by bola Grécku odpustená časť dlhov, mohol by pristúpiť aj na realizáciu niektorých reforiem.

    „Ide o klasický súboj kto z koho a všetci investori napäto sledujú, kto prvý cukne,“ opisuje súčasnú situáciu BBC.

    Grécko má len Európskej centrálnej banke v apríli splatiť 1,4 miliardy eur a v júli potom 4,1 miliardy eur.

    Ekonomická situácia v krajine je pritom skutočne tristná. Očakávaná miera nezamestnanosti má v tomto roku presiahnuť 21 %. Zahraničné investície smerujúce do Grécka klesli od vypuknutia finančnej krízy o 60 % a celková produkcia v krajine klesla o 25 %.

    Ak Grécko nedokáže splatiť svoje dlhy, nezostane mu iná možnosť, než eurozónu opustiť.

    „Európa zostane bezo zmeny bez ohľadu na to, či sa eurozóna rozpadne alebo nie. V súčasnej chvíli sa domnievam, že možnosť odchodu Grécka z eurozóny sa javí ako pravdepodobnejšia,“ dodal Ted Malloch.

    - Reklama -