Vzťahy medzi Ankarou a Západom sa výrazne zhoršili potom, keď sa na pretras dostala otázka tureckého referenda, ku ktorému dôjde 16. apríla a v rámci ktorého sa tureckí obyvatelia budú môcť rozhodnúť, či chcú dať svojmu vodcovi viac právomocí.
Západné štáty sa obávajú, že v prípade podpory zo strany tureckého národa bude mať Erdogan príliš veľa právomocí, čo by mohlo v konečnom dôsledku ohroziť veľmi vratký stav demokratického politického systému v Turecku.
Turecký prezident sa v poslednom čase stretol s nevôľou západných štátov v súvislosti s jeho pokusmi o organizáciu politických mítingov v Nemecku a Holandsku, kde žijú početné turecké minority.
V atmosfére narastajúceho rozkolu medzi Tureckom a ostatnými členskými štátmi Severoatlantickej aliancie Erdogan ešte prilial olej do ohňa, keď ohlásil prípadné ďalšie referendum, tentoraz v oblasti vzťahov s EÚ.
„V polovici apríla nás čaká jedno referendum. Potom by sme mohli usporiadať ďalšie, podobné, aké mali vo Veľkej Británii o EÚ,“ vyhlásil turecký prezident v rámci turecko-britského fóra, ktoré navštívil aj minister zahraničných vecí Veľkej Británie Boris Johnson.
„Bez ohľadu na to, ako naši ľudia rozhodnú, ich prianie musíme rešpektovať. Malo by byť totiž jasné, že naša trpezlivosť, ktorú tak úporne niektoré európske štáty testujú, má svoje hranice,“ dodal Erdogan.
Vzájomná slovná prestrelka nabrala na obrátkach minulý týždeň, keď turecký prezident uviedol, že bude niektorých európskych politikov aj naďalej označovať za „nacistov“, ak ho budú nazývať diktátorom.
Obzvlášť napätá atmosféra panuje v súčasnosti medzi Tureckom a Gréckom. K eskalácii napätia pritom dochádza na oboch stranách. Grécky minister obrany Panos Kammenos napríklad podľa denníka The Guardian vyhlásil, že grécke ozbrojené sily sú pripravené okamžite odpovedať na akékoľvek narušenie gréckej teritoriálnej integrity. Grécky politik to vyhlásil v rámci vojenskej prehliadky zorganizovanej pri príležitosti osláv 196. výročia gréckej vojny za nezávislosť proti osmanskej nadvláde.
Turecko a Grécko sú formálne spojenci v rámci Severoatlantickej aliancie. Historicky však ide o odvekých nepriateľov súperiacich medzi sebou o dominantné postavenie v Egejskom a Stredozemnom mori. Kľúčovým ostrovom na dosiahnutie takého postavenia v Stredozemnom mori je Cyprus. Ten sa stal dôvodom vojenského konfliktu, ku ktorému došlo v roku 1974. Ďalší spor potom hrozil v roku 1996.
Práve pre Cyprus, ktorý je rozdelený na tureckú a grécku časť, boli dlhodobo pozastavené prístupové rokovania medzi EÚ a Tureckom.
Najkritickejšia situácia je však momentálne v Egejskom mori. K ďalšiemu zhoršeniu vzájomných vzťahov medzi Tureckom a Gréckom prispel pokus o puč v Turecku z júla minulého roka, po ktorom osem vojenských dôstojníkov utieklo do Grécka. Neskôr najvyšší grécky súd zamietol žiadosť Turecka o ich vydanie, čo sa stretlo s veľmi negatívnou reakciou Ankary.
Turecký prezident Erdogan dokonca zašiel až tak ďaleko, že spochybnil zmluvu z Lausanne podpísanú v roku 1922, v rámci ktorej došlo k demarkácii turecko-gréckych hraníc po katastrofálnej porážke tureckej armády zo strany Grécka.
Turecký nacionalista a opozičný líder Devlet Bahceli však zašiel ešte ďalej a uviedol, že niektoré ostrovy v Egejskom mori sú momentálne pod gréckou okupáciou.
„Niekto musí tomu rozmaznanému faganovi povedať, nech nepokúša našu trpezlivosť. Ak chcú Gréci skutočne spadnúť znova do mora, nech prídu, turecká armáda je pripravená. Niekto musí vysvetliť gréckej vláde, čo presne sa stalo v roku 1922. Ak nie je nikto, kto by im to vysvetlil, preletíme cez Egejské more ako guľka a uštedríme im historickú lekciu,“ vyhlásil politik v plamennom prejave.
Celý text si môžete v angličtine prečítať TU.
