Grécko chce, aby o dohode medzi Tureckom a Líbyou debatovalo aj NATO

2. 12. 2019 15:31

Grécko chce na nadchádzajúcom summite NATO v Londýne nastoliť ako jednu z tém rokovaní dohodu, ktorú minulý týždeň uzavrelo Turecko s medzinárodne uznanou líbyjskou vládou. Problém s touto dohodou má nielen Grécko, ktoré chce od NATO získať podporu pre svoj postoj, námietky proti nej majú aj Egypt a Cyprus, informovala v pondelok agentúra AFP.

Grécko chce, aby o dohode medzi Tureckom a Líbyou debatovalo aj NATO
Foto: TASR
Popis: Kyriakos Mitsotakis

Dokument podpísali minulý týždeň v Istanbule turecký prezident Recep Tayyip Erdogan a premiér medzinárodne uznanej líbyjskej vlády národnej jednoty Fájiz Sarrádž.

Dohoda sa týka vojenskej spolupráce a spolupráce v oblasti bezpečnosti a námorného práva.

Grécky premiér Kyriakos Mitsotakis v nedeľu podľa agentúry AFP vyhlásil, že Severoatlantická "aliancia nemôže zostať ľahostajná, keď jeden z jej členov otvorene porušuje medzinárodné právo a má v úmysle poškodiť iného člena."

Grécko vyjadrilo svoju nespokojnosť s dohodou, pretože napr. spochybňuje morské hranice vo východnom Stredomorí.

Atény už minulý týždeň vyzvali veľvyslancov Turecka a Líbye v Grécku, aby podali informácie o obsahu podpísaného dokumentu.

Grécky minister zahraničných vecí Nikos Dendias sa v nedeľu v Káhire stretol so svojím egyptským kolegom Sámihom Šukrím, aby prediskutoval túto záležitosť.

K podpísaniu dohody medzi Tureckom a Líbyou pritom došlo napriek výzvam Ligy arabských štátov (LAŠ), aby Líbya - ako člen LAŠ - ukončila spoluprácu s Tureckom na protest proti jeho nedávnej vojenskej ofenzíve proti kurdským silám v Sýrii.

Líbya sa zmieta v chaose od roku 2011, keď tam bol za pomoci NATO zosadený dlhoročný vodca Muammar Kaddáfí.

Chaos prerástol v roku 2014 do ozbrojeného konfliktu, v ktorom proti sebe stoja na jednej strane sily verné medzinárodne uznanej vláde a parlamentu a na strane druhej jednotky generála Chalífu Haftara.

Proti obom vedú ozbrojený boj islamisti a ich spojenci. Haftar v roku 2014 vyhlásil vojnu islamským militantom v meste Benghází.

Získal si tým podporu mnohých Líbyjčanov nespokojných s politickým a bezpečnostným chaosom, ktorý v ich krajine zavládol v roku 2011 po zosadení a zabití Muammara Kaddáfího.

Kým Saudská Arábia, Egypt a Spojené arabské emiráty podporujú Haftara, ktorý v apríli spustil ofenzívu v snahe zmocniť sa Tripolisu a vyhnať odtiaľ bojovníkov lojálnych medzinárodne uznanej vláde,

Turecko a Katar otvorene podporujú Haftarovho rivala Fájiza Sarrádža, predsedu svetom uznávanej líbyjskej vlády.

Grécko - člen NATO podobne ako aj Turecko - udržiava so svojím susedom - Tureckom - veľmi krehký vzťah.

Turecko sa totiž okrem iného stalo bránou do Európy pre tisíce žiadateľov o azyl snažiacich sa dostať na grécke ostrovy a odtiaľ do iných krajín EÚ.

Svoju rolu v najnovšom spore zohráva aj ťažba zemného plynu vo výlučnej ekonomickej zóne v blízkosti Cypru, ktorý je členskou krajinou EÚ, či obavy z porušenia zbrojného embarga uvaleného na Líbyu.

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: GG
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Podľa mňa to spadnúť nemôže, tvrdí expert o poškodenom paneláku v Prešove. A takto to vysvetlil

16:31 Podľa mňa to spadnúť nemôže, tvrdí expert o poškodenom paneláku v Prešove. A takto to vysvetlil

Bytový dom v Prešove, v ktorom vybuchol plyn, spadnúť nemôže. Dôvodom sú železobetónové panely, z kt…