V piatok bude presne 25. výročie vytvorenia Vládnej komisie pre mimoriadny stav v bývalom Sovietskom zväze, v rámci ktorej lídri ZSSR vystúpili proti reformám vykonávanými vtedajším generálnym tajomníkom Gorbačovom.
“V prvom rade by som rád poznamenal, že som nikdy nemenil svoju verziu toho, čo sa vtedy stalo. V auguste roku 1991 potom, ako ma izolovali, som napísal správu, v ktorej som pučistov odsúdil. Neskôr, keď som dával rozhovory rôznym médiám, som tiež hovoril len pravdu a nemal som svoju verziu podľa toho, ako sa mi to hodilo, na rozdiel od členov komisie,” uviedol Gorbačov pre ruský TASS.
Išlo o tajnú dohodu
“To hlavné, čo je potrebné nezabudnúť, je, že išlo o protiústavnú akciu, tajnú dohodu. To dokazuje aj obžaloba donesená generálnou prokuratúrou, v ktorej usúdila, že v ten deň bol vykonaný pokus o vládny prevrat,” uviedol bývalý generálny tajomník ÚV KSSZ. Súd podľa Gorbačova nakoniec nedostal možnosť vyniesť rozsudok. “Po októbrových udalostiach v roku 1993 vytvorená Štátna duma prijala jednomyseľné rozhodnutie o ukončení súdneho konania a členom komisie udelila amnestiu,” uviedol sovietsky politik.
“Treba si uvedomiť, na akom pozadí sa ten prevrat odohrával. Situácia v krajine sa v tom čase už celkom stabilizovala. K podpisu bol pripravený projekt zväzovej dohody. Bol vytvorený protikrízový ekonomický program, ktorý bol pripravený rešpektovať aj pobaltské štáty. Navyše bol už známy aj dátum zjazdu strany, na ktorom malo dôjsť k rozdeleniu na sociálnych demokratov a tradičných komunistov. Samozrejme, že pred nami vtedy bolo aj veľa ťažkostí, ale som si celkom istý, že to ani zďaleka nemuselo byť také kritické, ako to bolo po tom prevrate, keď si národ musel prejsť šokovou terapiou,” uviedol Gorbačov.
“Ľudia sa ma často pýtajú, akým spôsobom by sa krajina rozvíjala, keby k prevratu nedošlo,” dodal Gorbačov. “Domnievam sa, že 20. augusta by väčšina sovietskych republík podpísala dohodu, ktorá im dávala skutočne veľa možností, posilňovala ich suverenitu a demokraciu. S ostatnými krajinami by sa aj naďalej rokovalo. Je možné, že by na konci došlo k vytvoreniu akéhosi rozvrstveného zväzu.
Treba sa snažiť zachovať demokratický rámec
V každom prípade dohodu o ekonomickej spolupráci bolo celkom iste možné podpísať aj s pobaltskými štátmi. So všetkými ostatnými mohla byť zas podpísaná dohoda o spoločnej armáde, samozrejme, s ohľadom na národnostné rozdiely,” myslí si Gorbačov. Všetko bolo však zmarené prevratom. Aké si z toho zobrať ponaučenie?
“V prvom rade je vždy potrebné snažiť sa zabrániť akýmkoľvek tajným dohodám, prevratom a vo všeobecnosti pokusom o vychýlenie krajiny z jej normálnej trajektórie historického vývoja. Takéto pokusy majú vždy katastrofálne následky. V akejkoľvek situácii je nevyhnutné usilovať sa o zachovanie ústavného a demokratického rámca,” tvrdí bývalý politik.
