Globálne vojenské výdavky dosiahli nové maximum, konštatuje agentúra APA

29.4.2019 9:00

Globálne vojenské výdavky dosiahli nové maximum. Za minulý rok dosiahli 1,8 bilióna dolárov (1,61 bilióna eur), čo je o 2,6 percenta viac ako v predchádzajúcom roku. Hlavnou príčinou tohto stavu je nárast výdavkov USA (prvý za sedem rokov) a Číny, konštatuje sa podľa agentúry APA vo výročnej správe Medzinárodného inštitútu pre výskum mieru (SIPRI) so sídlom v Štokholme, ktorú zverejnili v pondelok.

Globálne vojenské výdavky dosiahli nové maximum, konštatuje agentúra APA
Foto: TASR
Popis: Ilustračná snímka

"V roku 2018 už druhý rok po sebe sa celosvetovo zvýšili výdavky na zbrojenie, čo je najvyššia úroveň od roku 1988, kedy boli globálne údaje prvýkrát k dispozícii," uvádza SIPRI. Výdavky v roku 2018 predstavovali 2,1 percenta globálneho hrubého domáceho produktu (HDP) alebo 239 dolárov na osobu.

Za zmienku stojí najmä vývoj v USA, kde prvýkrát od roku 2010 vzrástli vojenské výdavky, a to o 4,6 percenta na celkovo 649 miliárd dolárov (577,15 miliardy eur). Najväčšia ekonomika sveta je tak stále na čele rebríčka SIPRI. USA tak investovali do svojho vojenského rozpočtu takmer toľko finančných prostriedkov ako osem nasledujúcich štátov — Čína, Saudská Arábia, India, Francúzsko, Rusko, Británia, Nemecko a Japonsko. Hlavným dôvodom uvedeného zvýšenia bola realizácia nákupov zbraní po nástupe Donalda Trumpa do funkcie prezidenta, uviedla expertka SIPRI Aude Fleurantová.

Menej neobvyklé je výrazné zvýšenie vojenských výdavkov u Číny, ktorá tak robí už 24 rokov po sebe. Peking vlani investoval 250 miliárd dolárov, teda o päť percent viac ako v roku 2017. Výdavky Číny na obranu sa od roku 1994 zvýšili takmer desaťnásobne; ide o odhad SIPRI, keďže Peking oficiálne údaje nezverejňuje.

Na snímke gaf:  Podiel výdavkov na zbrojenie v roku 2018 za 15 krajín s najvyššími investíciami

Zvyšujúce sa napätie v regióne, ako aj medzi USA a Čínou, viedlo podľa odborníkov k zvýšeniu vojenských výdavkov v iných ázijských krajinách. India zaznamenala nárast o približne 3 percentá na 66,5 miliardy dolárov, Pakistan zvýšil výdavky o 11 percent na 11,4 miliardy dolárov a Južná Kórea o približne päť percent — najvyšší nárast od roku 2005 — na 43,1 miliardy dolárov.

Na druhej strane Rusko opäť znížilo investície do svojej armády. Celkové výdavky v minulom roku predstavovali 61,4 miliardy dolárov, čo je o 3,5 percenta menej ako v roku 2017. Moskva tak urobila už druhý rok po sebe, opačne však reagovali niektoré krajiny strednej a východnej Európy, ktoré sa podľa SIPRI cítia Ruskom čoraz viac ohrozené: Na Ukrajine sa výdavky zvýšili o 21 percent na 4,8 miliardy dolárov, v Poľsku o takmer desať percent na 11,6 miliardy dolárov. V Bulharsku, Litve, Lotyšsku a Rumunsku dosiahla úroveň investícií 18-24 percent.

SIPRI vyhodnocuje údaje zo 155 krajín. Inštitút sa vo výročnej správe spolieha nielen na oficiálne vládne údaje o rozpočte na obranu, ale berie do úvahy aj iné zdroje, ako napríklad štatistiky centrálnych bánk a NATO a reakcie vlád napríklad na prieskumy OSN.

 

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: TASR
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Slovensko neplatí CERN-u. Je najdrahšou spoluprácou, každoročne stojí šesť miliónov, reaguje rezort školstva

17:52 Slovensko neplatí CERN-u. Je najdrahšou spoluprácou, každoročne stojí šesť miliónov, reaguje rezort školstva

Štát si neplní svoje záväzky, ktoré vyplývajú z medzinárodných zmlúv, ako napríklad záväzky voči Eur…