„Adaptácia sa stane pravdepodobne najdôležitejším mechanizmom toho, čo budeme môcť robiť. A to nielen s krajinou, úrodou, ale aj sami so sebou. Stále sa máme pomerne alebo dosť dobre, takže máme z čoho brať. Máme ten dobrý základ,“ myslí si Cílek a poukazuje na dobrovoľnú či nedobrovoľnú skromnosť.
Domnieva sa, že ľudia by mali menej cestovať autom, spotrebúvať menej vecí a kupovať si kvalitnejšie oblečenie. Dôležité je aj hospodárenie s potravinami. „K tomu prichádzajú vlastné záhradky a otázka samozásobiteľstva,“ podotkol.
Menšia konzumácia mäsa podľa jeho slov povedie k pomyselnému návratu k ľudským koreňom. „Keď je dobytka málo, má skôr pozitívny vplyv. Keď je ho príliš, je to negatívne. Vývoj určite smeruje k tomu, čo bolo vždy: k čiastočnému vegetariánstvu,“ poukázal na to, že v súčasnosti je dvojnásobne viac dobytka než ľudí.
Cílek hovoril aj o tom, že mnohí ľudia nepočúvajú, keď ich pred niečím varujú. Ako príklad uviedol lykožrúta. „Myslím si, že to veľa ľuďom vyhovuje,“ dodal, že ide v mnohom o „politikum“.
Na záver sa Cílek vyjadril k blackoutu a kybernetickým hrozbám. „Pri veľkom blackoute trvá nahodenie siete až šesť dní,“ poznamenal na základe poznatkov z cvičenia. „Najhorší by bol výpadok plynárenskej siete, tam to môže trvať až niekoľko týždňov,“ uzavrel.
Celú reláciu nájdete na webe ČRo Dvojka.
