Galko vracia analytikovi úder: Ten človek sa tak odkláňa od reality, že aj prváci politológie vedia niektoré veci lepšie

    0
    Ľubomír Galko (SaS) (Autor: sita)

    Strana Sloboda a Solidarita vyhlásila, že do blížiacich sa parlamentných volieb pôjde samostatne, čo považuje za správny a logický krok. Ako tvrdí Galko, voličom len dokázali, že svoje sľuby si splnia. Napísal to vo svojom komentári na HNonline.sk.

    Prekrúžkujú sa?

    Exminister obrany upozorňuje na to, že možností bolo vo vedení strany viacero a načúvali aj hlasom ich priaznivcov. Napokon dospeli k záveru, že najlepším riešením je ísť do volieb samostatne. Na svoju kandidátku pribrali aj dvoch členov Občianskej konzervatívnej strany. Toto riešenie niektorí vítajú, no nájdu sa aj takí, čo si nemyslia, že je to dobré rozhodnutie. Galko však stranu bráni. A vysvetľuje aj prečo. „Rozhodli sme sa  vziať na našu kandidátku aj  dvoch zástupcov menšej mimoparlamentnej strany OKS, s ktorou sme našli vzájomnú zhodu na ekonomických reformách, boju proti korupcii a snahe zmeniť Slovensko k lepšiemu,“ tvrdí poslanec. Ako dodáva, títo kandidáti budú mať čísla 20 a 30, čo znamená, že do parlamentu sa ani nemusia dostať. Bude to závisieť od toho, či sa „prekrúžkujú“ a získajú tri percentá  individuálnych hlasov z celkového počtu hlasov, ktoré SaS vo voľbách dostane. Prvý kandidát Ondrej Dostál je už verejnosti známy, druhé meno majú liberáli zverejniť čoskoro.

    Bez SaS žiadna reforma nebude

    Exminister obrany tvrdí, že napriek slovu konzervatívna, im strana OKS taká nepripadá. „Neviem síce, prečo má OKS v názve slovo „konzervatívna“, ale poznajúc napríklad tolerantné názory Ondreja Dostála na registrované partnerstvá, dekriminalizáciu marihuany alebo niektoré iné ľudskoprávne témy, pokladám ho hodnotovo k nám za oveľa bližšieho ako mnohých iných politikov, ktorí si to, že sú „konzervatívni“ ani nehovoria,“  vysvetľuje Galko. Podľa neho bude skvelé, ak sa títo kandidáti do Národnej rady dostanú, pretože stranu považuje neskorumpovanú a obidvoch kandidátov za slušných ľudí. To by zároveň mohlo byť aj výpoveďou o tom, že občania chcú mať takýchto ľudí v parlamente. „Naše rozhodnutie vnímam ako príspevok strany SaS k posilneniu a spolupráci reformných pravicových síl a opakovane si dovoľujem vysloviť naše silné presvedčenie, že bez SaS po marci 2016 reformná vláda nevznikne,“  prízvukuje člen liberálov.

    Drurindove intrigy a konflitky z nervozity

    Odozva na krok strany vraj bola veľmi pozitívna od priaznivcov, ale aj komentátorov. Napríklad Dag Daniš uviedol, že  SaS a OKS majú spoločný pohľad na niekoľko vecí, a konzervatívci majú k sulíkovcom bližšie ako k matovičovcom, ktorí OKS mali tiež k sebe lákať. Okrem toho spojenie konzervatívcov a liberálov môže podľa Daniša slušne fungovať. O to viac Galka mrzí názor analytika Jána Baránka. Ten totiž toto spojenie považuje za zúfalý akt. Exminister obrany však vysvetľuje, prečo sa Baránek podľa neho mýli. Ak podľa analytika nefungovalo spojenie liberálov a konzervatívcov za Radičovej vlády, nebolo to kvôli spojeniu samotnému, ale kvôli intrigám Dzurindu a Mikloša. „Problémy vo vláde boli aj v tom, že naši bývalí koaliční partneri nedodržiavali dohody, ktoré s nami uzavreli, lebo sa občas dostali do rozporu s ich záujmami To nebolo o konzervativizme a liberalizme. To bol problém charakteru,“ upozorňuje Galko. Ak podľa Baránka nefungovalo spojenie konzervatívnej strany NOVA s odídencami z SaS, tiež to mal byť iný prípad. Spojili sa totiž do jednej strany, ktorá mala tri frakcie. A podľa Galka by sme si mali aj položiť otázku, či to nebolo náhodou aj kvôli nízkym preferenciám a konfliktom z nervozity. Baránkovi však poslanec odkazuje, že v aktuálnom prípade nejde o žiadne spojenie s OKS, ale len branie jej dvoch členov na kandidátku, čo vraj chápu aj prváci na politológii, nie to ešte politológ z praxe.

    Famózny odklon

    Napokon sa poslanec pustil do analytika aj v inej veci. Pochybuje totiž o jeho pohybovaní sa v realite. Ako príklad uvádza Baránkov odhad pri preferenciách týkajúcich sa do volieb do európskeho parlamentu. Smeru vtedy nameral 50 percent, strane SaS štyri a NOVE len niečo pod jedno percento. Skutočnosť však bola celkom iná. „Bol to taký odklon od reality, ako keď niekto označí naše poctivé rozhodnutie za akt zúfalstva,“ odkázal politológovi veľavravne Galko.
     

    Celý komentár Ľubomíra Galka si môžete prečítať TU

    - Reklama -