Pomaly máme koniec roka 2018, ktorý bol bohatý na zákony z vašej dielne. Ktoré návrhy predložené SaS považujete za najkľúčovejšie?
Napriek tomu, že sa venujeme všetkým oblastiam, tak top prioritu v našej strane majú ekonomické zákony. Špeciálne tie, ktoré majú viesť k zlepšeniu podnikateľského a zamestnávateľského prostredia či odbúravaniu byrokracie a nadmernej administratívy.
Jeden návrh zákona sa z tejto skupiny vymyká, čiže nejde o ekonomický návrh zákona, ale o zmenu ústavy. Konkrétne mám na mysli zákon, ktorým sme sa snažili zrušiť milosti pre Mariana Kočnera. Myslíme si totiž, že boli neadekvátne. Podanie tohto ústavného návrhu zákona sme vnímali ako test pre korupčnú koalíciu, ktorá nám vládne.
A teda nás zaujímalo, či aj napriek všetkým podozreniam, ktoré má tento človek na krku, budú za ním stáť. Test nakoniec potvrdil výsledok, ktorý sme predpokladali, že pán Kočner je produktom politickej strany Smer a predstavitelia strany napriek všetkému za ním naďalej stáli. Z ich strany ide o obrovský strach, že Marian Kočner na nich môže niečo povedať a disponovať diskreditujúcimi informáciami alebo materiálmi proti politikom Smeru. A to je dôvod, prečo ho škandalóznym spôsobom podržali. Čiže odpoveď na vašu otázku je, že tento ústavný návrh zákona pokladám za veľmi dôležitý.
Čo bola podľa vás najdôležitejšia udalosť roka 2018?
Tých udalostí bolo veľmi veľa, ale zdôraznil by som to, že sa občianska spoločnosť celého Slovenska vzoprela systému, ktorý tu dlhé roky budoval Robert Fico a celá partička okolo neho. Ľudia vyšli do ulíc a niekoľkokrát dali najavo, že už nie sú ochotní Smeru všetko tolerovať a chcú tento vládnuci systém zbúrať. Naposledy to dokázali počas komunálnych volieb, keď z viacerých miest a obcí doslova vyhnali predstaviteľov Smeru. To vzopretie sa občianskej spoločnosti a to, že vyjadrili svoj názor, vnímam ako najdôležitejšiu udalosť.
Vzopretie sa spoločnosti a protesty boli následkom vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Dajú sa tieto udalosti chápať ako istý historický míľnik?
Určite áno. Doteraz sme všetci vedeli alebo tušili, že sa tu počas troch vlád Roberta Fica budoval oligarchistický systém, ktorý nikdy neprekročil istú hranicu. Na jar sme sa dostali do stavu, keď v čase, keď bol ministrom vnútra Robert Kaliňák, zavraždili investigatívneho novinára a jeho snúbenicu. Zhodou okolností išlo o novinára, ktorý veľmi aktívne vyhľadával rôzne korupčné kauzy nielen domáceho, ale aj medzinárodného charakteru. V tomto období sa tá ich pomyselná hranica prekročila, pričom ide o veľmi smutný a negatívny míľnik. Myslím si, že v negatívnom zmysle slova išlo o veľmi smutnú historickú udalosť.
Po enormnom tlaku verejnosti odstúpili politické špičky – Robert Fico, Robert Kaliňák či Tibor Gašpar. Následne do čela vlády nastúpil Peter Pellegrini s novou vládou. Vnímate to ako reálne zmeny alebo ako kozmetické úpravy?
Títo traja spomenutí ľudia dokonca ani neodstúpili, ale boli odvolaní ulicou. Špeciálne Robert Fico je prvý premiér v histórii Slovenska, ktorého odvolala ulica, čo sa zrejme tak skoro ani nezopakuje. To znamená, že nebyť toho obrovského tlaku ulice, tak zrejme doteraz sú Fico, Kaliňák aj Gašpar vo svojich predchádzajúcich funkciách.
K vašej otázke – výmenu vlády považujem za kozmetickú úpravu. V podstate išlo iba o vytvorenie zdania, že by sa mohlo niečo zlepšiť. Do čela vlády sa dosadila prijateľnejšia a prívetivejšia politická tvár, ale viacero udalostí, ktoré sa udiali za posledné mesiace, nás presvedčili, že Peter Pellegrini nie je úplne autonómny vo svojich rozhodnutiach a že ťahačom Smeru je naďalej Robert Fico. Bolo viacero momentov, keď celá situácia musela pôsobiť až trápne.
Ak sa na tlačovej besede stretne aj predseda vlády, aj predseda strany Smer, pričom premiér ani len nedostane slovo, tak celá záležitosť musí pôsobiť veľmi zvláštne. Ide o demonštráciu sily zo strany obyvateľa Bašternákovho bytu Roberta Fica. Z toho dôvodu si myslím, že zmena, ktorá sa udiala, reálna nebola. Vidieť to aj na ministerstve vnútra, kde Denisa Saková pokračuje v šľapajách svojho predchodcu a učiteľa Roberta Kaliňáka.
Kritizovali ste väčšinu vládnych návrhov. Ktoré z opatrení súčasnej vládnej koalície vnímate najviac negatívne a prečo?
Tých zákonov, ktoré sú negatívne, je veľmi veľa, pretože vládna koalícia nemá žiadnu víziu do budúcna a nerozmýšľa dlhodobo. Ich cieľom je sa čo najdlhšie udržať pri moci a používajú na to všetky možné spôsoby. Cez represiu voči opozičným politickým stranám až po korumpovanie voličov. Ak si zoberiete veľkú časť ich návrhov zákonov, tak nejde o systémové návrhy.
V ekonomickej oblasti si väčšinou vyberú skupinu ľudí, ktorú sa snažia korumpovať, či už fiktívnymi opatreniami „zadarmo“, ktoré v skutočnosti musí zaplatiť iná skupina ľudí, alebo zvýhodňovaním istej skupiny podnikateľov ako napríklad zavedením rôznych poukazov a podobne. Potom ide o atak na demokratický pluralitný systém, typickým príkladom je návrh zákona o politických stranách, v ktorom sa SNS snaží likvidovať opozičné politické strany alebo im aspoň hádzať polená pod nohy.
Tých negatívnych zákonov z dielne vládnej koalície, ktoré boli prijaté, je naozaj veľmi veľa a tie, ktoré sú potrebné napríklad na lepšie vysporiadanie sa so zločincami, ešte prijaté nie sú. Napríklad zákon o rýchlejšom zaisťovaní majetku z dielne ministerstva spravodlivosti, ktorý musel Gábor Gál stiahnuť len z dôvodu, že mal indície, že zákon neprejde cez predstaviteľov SNS a Smeru. Tento zákon bytostne potrebujú čestní policajti a prokurátori, pretože napríklad aj v prípade Ladislava Bašternáka, ktorý v súčasnosti prepisuje svoje majetky na manželku a rodinných príslušníkov, je dobre vidieť jednu zásadnú vec.
A to, že Slovensko potrebuje takú legislatívu, aby prokurátori a policajti mohli byť akčnejší a aby v prípade podozrení vedeli sporný majetok omnoho rýchlejšie zablokovať a zaistiť. Aby sa prípady, keď sú ľudia podozriví z ekonomickej trestnej činnosti, rýchlejšie vyšetrili a dotyční boli rýchlejšie obvinení, obžalovaní a odsúdení, aby im následne bolo čo vziať. Systémové veci, ktoré Slovensko potrebuje, sa neriešili, ale riešili sa všelijaké nezmysly, pričom predstavitelia vládnej koalície mali s nimi jediný cieľ – získať na nich politické body.
O tejto vláde sa od začiatku hovorilo, že nestojí na úplne pevných nohách. Tento rok sme sa prehupli do druhej polovice ich vládnutia a vidíme, že nezhody medzi nimi sú čoraz častejšie a ostrejšie. Čo to podľa vás vypovedá o tejto koalícii?
Vypovedá to o nich dve skutočnosti. Prvá vec sú spoločné kšefty. Pokiaľ sa na jednotlivých veciach dokážu vydierať a vylobovať si medzi sebou isté ústupky, napríklad z pohľadu ministerstiev, tak tú spoločnú reč vždy nájdu a vždy sa dohodnú.
Druhá vec je spoločný strach. V súčasnosti vidíme naprieč všetkými troma koaličnými stranami, že jednotliví politici majú strach a obavy z budúcnosti v prípade, že príde nová vláda a spolu s ňou nový, čestný minister vnútra, policajný prezident a podobne. Vtedy by sa rozviazali ruky policajtom, prokurátorom a sudcom, čo by malo za následok, že viacerí z politikov koalície by mali vážne problémy z hľadiska trestno-právnej zodpovednosti. Čiže rovnako ide o stmeľujúcu vec, ktorá ich drží pohromade.
Ak by tieto dve veci neexistovali – teda spoločný strach a spoločné kšefty, tak táto korupčná koalícia by sa už dávno rozsypala. Ich nespájajú žiadne spoločné vízie ani hodnoty. Vidíte, že jeden ťahá do Ruska, druhý do EÚ a tretí úplne inam. Neplatí to iba o zahraničnej politike, ale napríklad aj v kultúrno-etických otázkach majú úplne odlišné postoje a názory.
Opozičným stranám sa vyčíta, že veľakrát nevedia nájsť spoločnú reč. Je SaS ochotná ustúpiť zo svojich niektorých programových priorít, ak by to malo pomôcť dosiahnuť väčší konsenzus medzi opozičnými stranami?
Áno, pretože koalícia je vždy výsledkom kompromisov. SaS v posledných dvoch voľbách veľmi dobre ukázala, že vie spolupracovať a dokáže uzatvárať kompromisy. Zoberte si, že v prípade volieb do vyšších územných celkov sme mali uzavretú centrálnu zmluvu s ďalšími dvoma opozičnými stranami, a boli sme v nich mimoriadne úspešní. Rovnako aj v prípade komunálnych volieb sme vytvorili široké koalície v rámci celého Slovenska a rovnako pre nás sa tieto voľby skončili úspešne.
Čiže, v tomto problém nevidím. Sila kompromisov jednotlivých strán sa vždy odvíja od volebného výsledku. Tá strana, ktorá je najsilnejšia, vždy presadí najviac do spoločného programového vyhlásenia a nemusí robiť toľko kompromisov ako strana, ktorá v rámci koalície získa najmenej percent a musí tých kompromisov spraviť omnoho viac. Ide o nepísané pravidlo, ktoré všetky politické strany dodržiavajú.
Z toho dôvodu nemám žiadne obavy, že by sme kompromisy nevedeli uzavrieť. Máme veľmi dobré a korektné vzťahy s opozičnými stranami, ktoré prichádzajú do úvahy do novej vlády. Som presvedčený, že tá dohoda môže vzniknúť. My ako strana sa budeme snažiť získať čo najlepší výsledok vo voľbách.
Čakajú nás prezidentské voľby. Nie je z vášho pohľadu kontraproduktívne, aby kandidát, ktorého podporujete, vyzýval hodnotovo podobne zmýšľajúcich protikandidátov, aby sa vzdali v jeho prospech a spojili sa tak sily?
Strana SaS nevyzýva iba hodnotovo podobných protikandidátov Roberta Mistríka, ale aj jeho samotného. My tvrdíme, že ide o štyroch kandidátov, ktorí pre nás predstavujú demokratické spektrum, pričom si myslíme, že by sa za nich demokratická opozícia dokázala postaviť. A preto ich vyzývame, aby sa dohodli.
To, že na čele tohto minipelotónu je práve Robert Mistrík, nie je náhoda. Má za sebou veľmi silný príbeh, povedal by som, že asi najsilnejší spolu s Františkom Mikloškom ako predstaviteľom nežnej revolúcie. Pán Mikloško ale už dvakrát kandidoval do prezidentských volieb a vieme, že jeho výsledok nebol povzbudivý. Robert Mistrík s kampaňou začal pomerne skoro, poctivo si ju odrobil a poctivo na nej stále pracuje. Investoval do nej obrovské množstvo času a energie, aj to je dôvod, prečo je na čele tohto pelotónu.
Všetci štyria títo kandidáti, teda Robert Mistrík, Zuzana Čaputová, František Mikloško a Milan Krajniak, majú isté hodnotové nastavenie, či už z hľadiska proeurópskosti, demokratickosti a vôbec z hľadiska celého systému. Bola by preto obrovská škoda, ak by voliči nemali možnosť voliť v druhom kole svojho proeurópskeho zástupcu, pretože by sa roztrieštili hlasy a nikto z nich by sa tam nedostal. Napriek tomu, že demokratických voličov je na Slovensku veľa, v prípade, že by sa hlasy roztrieštili, sa tento scenár môže stať reálnym, lebo štyria kandidáti demokratického spektra je veľké číslo.
A tým pádom sa môže stať, že sa do druhého kola dostane predstaviteľ justičného systému, ktorého netreba bližšie hodnotiť, pretože každý vie, ako sa tento človek správa, a druhým kandidátom bude stranícky lokaj Smeru, ktorý bude fungovať podobne, ako fungoval predchádzajúci prezident Ivan Gašparovič. Ten bol poplatný a išiel po ruke vládnucej strane Smer. Ak by sa takíto dvaja ľudia dostali do druhého kola, tak by si väčšia časť slovenských voličov nevedela vybrať z ponuky. Preto SaS adresuje na všetkých štyroch kandidátov apely, aby sa dohodli a neštiepili hlasy voličov.
Richard Sulík počas novembrovej konferencie uviedol, že chce pripraviť SaS na to, aby vyhrala voľby. Ako bude táto príprava konkrétne vyzerať, čo budú nosné témy, ktorými bude SaS apelovať na voliča? V čom bude program iný od toho, s ktorým ste išli do volieb v roku 2016.
Rozdiel bude značný. V roku 2016 sme mali program postavený na silnej ekonomickej agende. Pre najbližšie voľby, či už predčasné, alebo v riadnom termíne v roku 2020, máme obsiahnuté úplne všetky oblasti. Deklarujeme sa ako strana, ktorá je pripravená vládnuť, a preto máme pokryté aj ďalšie témy, ktoré považujeme za životne dôležité. Či už ide o zdravotníctvo, školstvo, bezpečnosť a spravodlivosť, alebo štíhly štát.
Máme vypracovaný veľmi dobrý materiál k reforme európskych inštitúcií, rovnako sme pokryli aj problematiku sociálne vylúčených skupín a podnikateľské prostredie. Ide o celok ôsmich reformných diel, ktoré budú tvoriť základ nášho programu. Popritom máme spracované aj iné oblasti ako dopravu, pôdohospodárstvo a iné.
Program, s ktorým ideme do nasledujúcich parlamentných volieb, bude omnoho komplexnejší ako ten predchádzajúci. Ide o program líderskej vládnucej strany, pretože naším plánom je vyhrať najbližšie voľby a byť tak premiérskou stranou, nie len súčasťou koalície. A v tom je ten základný rozdiel.
Aké sú vaše plány do roku 2019?
Chceme pokračovať v tom, v čom sme začali v roku 2018, aj z hľadiska turbulentného obdobia, ktoré sme tu mali na jar a ktoré naštartovalo obrovskú túžbu spoločnosti po zmene. Chceme presviedčať ľudí, že tá zmena je možná či už v ekonomickej, politickej, alebo spoločenskej oblasti, a že má zmysel venovať sa a vyjadrovať sa k veciam verejným, rovnako byť aktívny v politickom živote minimálne ako volič. Rovnako budeme presviedčať ľudí na Slovensku, že tu máme politické sily, ktoré sú schopné urobiť niečo pre to, aby sa dalo v našej krajine lepšie podnikať, pracovať a žiť.
Druhú veľmi dôležitú vec, ktorú chceme dosiahnuť, je vzbudiť nádej a presvedčenie u ľudí, že zo Slovenska dokážeme urobiť spravodlivý a právny štát. To je vec, ktorá ľuďom chýba a na ktorú narážajú v každodennom živote – vidia, že nefunguje elementárne právo, nedostáva sa im spravodlivosti v bežnom živote a vidia, že v krajine nefunguje spravodlivosť ani na najvyšších miestach. To znamená, že ľudia, ktorí jednoznačne pochybili, nie sú nútení vyvodiť zodpovednosť, maximálne sa presúvajú z jednej stoličky na druhú.
Toto je vec, ktorá popri ekonomickej kvalite života na Slovensku ľudí veľmi hnevá a trápi. Chceme dať ľuďom nádej, že je priestor na to dať šancu čestným policajtom, prokurátorom, právnikom, vyšetrovateľom a sudcom, aby vyšetrili a potrestali previnilcov bez ohľadu na to, odkiaľ pochádzajú, či ide o bežných ľudí, bohatých podnikateľov, či vysokopostavených politikov. Ak sa tieto dve veci podaria, tak si myslím, že máme šancu byť úspešní.
Ľubomír Galko poslal čitateľom ParlamentnýchListov.sk vianočný pozdrav.
Autor: PH
