„Písalo sa o nich, že sú najhorším ruským tímom v histórii, ale sú stále tu a v turnaji ďalej pokračujú,“ uvádza napríklad reportáž britského denníka The Guardian. Ten tiež prekrstil španielsku futbalovú doktrínu „tiki-taka“, ktorá je založená na obrovskom množstve krátkych prihrávok, na „tiki-taxi“ s poukazom na predčasný odchod španielskej družiny.
Kanadský športový server SportsNet hovorí o „šokujúcej eliminácii Španielska“. Vyzdvihuje predovšetkým výkon 32-ročného ruského brankára Igora Akinfejeva, ktorý zastavil dva pokusy v rozhodujúcom penaltovom rozstrele. Rusov, ktorí boli zo všetkých 32 účastníkov šampionátu najnižšie postaveným tímom – v dlhodobom rebríčku obsadzujú 70. miesto, tri priečky za Saudskou Arábiou –, teraz čaká súboj s tímom Chorvátska o postup do semifinále.
Magazín Forbes vo svojej sekcii venovanej zahraničným veciam rieši ruský úspech aj z iného pohľadu. Reportér James Rodgers píše, že Rusom sa darí lepšie, než sa očakávalo. „Politický projekt na vylepšenie imidžu Ruska sa takisto stretáva s úspechom,“ uvádza Rodgers. „V športe, rovnako ako v biznise alebo v politike, vyžaduje úspešná implementácia akejkoľvek stratégie trpezlivosť, odhodlanie, mnoho času a peňazí a tiež ochotu vyrovnať sa so všetkým, čo môže v priebehu nastať,“ pokračuje Rodgers s tým, že dlhodobé plánovanie sa Rusku vyplatilo.
Ako podotýka, ruské prípravy na šampionát sa začali minimálne o dekádu skôr. V roku 2010 získalo Rusko usporiadateľstvo tohtoročných majstrovstiev a aj samotný proces získavania podpory ostatných futbalových asociácií stál mnoho úsilia. Rodgers pripomína, že pred desiatimi rokmi hostil moskovský štadión Lužniki finále Ligy majstrov.
Organizovanie šampionátu vraj môže Rusko stáť až 11 miliárd dolárov. „Analytici majú pochyby, či z toho bude ekonomika profitovať tak, ako sa dúfalo,“ uvádza Rodgers. „To však nie je nutne pointa. Ruská cesta k šampionátu bola plná incidentov, úspechov aj problémov. Od roku 2014 stratilo Rusko svoje miesto v skupine G8 a jeho ekonomika utrpela v dôsledku sankcií uvalených na krajinu po obsadení Krymu,“ dodáva.
Autor ďalej konštatuje, že sa vynára otázka o spôsobe, akým sa o dnešnom Rusku píše. Obzvlášť potom v kontraste so zážitkami fanúšikov, ktorých prišli do Ruska za futbalom státisíce. Forbes cituje tweet jedného britského fanúšika: „Vrátil som sa po dvoch týždňoch z Ruska živý. Nenapadli ma krvilační chuligáni, nezjedol ma medveď, nebol som ani otrávený alebo zabitý. Britské médiá by sa mali za svoju propagandu hanbiť. Absolútne skvelá krajina.“
Back from 2 weeks in Russia alive.
I wasn’t attacked by blood thirsty hooligans, I wasn’t eaten by a bear & I haven’t been poisoned or killed.
The British media should be ashamed of themselves for their clear propaganda against the Russian people. Absolutely class country ???? pic.twitter.com/83sZwjp8Kn
— Matt Maybury ?????????????????? (@ChezzerMaybury) June 29, 2018
Zdroj: Twitter / Matt Maybury
Reportér Rodgers doterajší priebeh šampionátu zhŕňa ako „PR úspech“, ktorý možno trochu kalí len nešikovné vyjadrenie čečenského gubernátora Ramzana Kadyrova, ktorý skoré vyradenie Nemcov odôvodnil tým, že ich predkovia kedysi viedli vojnu proti Rusom. Na záver Rodgers dodáva, že skutočný test ruského úspechu príde až s postupujúcim časom. Napríklad v momente, keď sa ruský prezident Putin stretne s jeho americkým náprotivkom Trumpom.
autor: mak
