V reakcii na české voľby Iveta Radičová uviedla, že na výsledkoch hlasovania našich najbližších susedov vidieť, ako sa zmenila celá spoločnosť už na prelome tisícročia, a to nielen u nás alebo v Českej republike. „Neviem, či si dostatočne reflektujeme tento fakt. Ona (spoločnosť) sa zmenila vo viacerých rovinách,“ uviedla Radičová.
Podľa expremiérky sa spoločnosť zmenila sociálno-ekonomicky. „Naozaj vznikli vážne nové sociálne rozdiely, naozaj je oslabená stredná vrstva, naozaj sa väčšinovou skupinou v populáciách, a hlavne v našich spoločnostiach stáva nespokojný občan. Nespokojný z dôvodu, že sa do politiky dostáva nová téma… a nový spor, a to je spor o identitu,“ tvrdí bývalá politička.
Spor o identitu, či už náboženskú, etnickú, kultúrnu alebo rasovú, vedie podľa Radičovej k polarizácii politiky aj voličov. Expremiérka pripomína, že pri takomto spore je nesmierne ťažké nájsť kompromis, ak sa to teda vôbec dá.
Druhá strana mince
Podľa Radičovej vedú spory o identitu k polarizovaniu politiky aj voličov a k vzniku znepriatelených táborov, čo vytvára „ostnatý plot“ medzi víťazmi a porazenými. „Ak si k tomu uvedomíme, že porazených, nespokojných, frustrovaných a nahnevaných je väčšina (…), tak sa politika utieka k iným nástrojom udržania si moci a tie nástroje (…) sú mimo klasických schém liberálnej demokracie, teda viac autoritatívne, viac pevnej ruky až cez sprísňovanie tlačového zákona a zatláčanie oponentov do úzadia.“
Toto všetko sa podľa Radičovej deje v slovenskej politike a spoločnosti. „Pokiaľ politika bude verne kopírovať nálady verejnej mienky a nebude ofenzívna s predkladaným riešením na existujúce sociálno-ekonomické problémy, tak budeme svedkami nárastu politických strán, ktoré budú stavať práve na spore identity,“ varovala.
Radičová uviedla, že je podstatné, do akej miery riešenia a postupy politiky zodpovedajú tomu, čím žijeme a čo nás trápi. „Ak máme naštartovaný ekonomický rast, veľmi ľúbivé čísla v potláčaní problému nezamestnanosti, ale na druhej strane je očividný rozpor medzi týmito výsledkami a každodennou realitou a schopnosťou prežiť, trápením sa s každodennou realitou, tak potom riešenia, ktoré politika ponúka, nie sú uspokojivé a dostatočne efektívne,“ myslí si expolitička.
O páde vlády
Bývalá premiérka sa nevyhla ani otázke o predčasnom konci svojej bývalej vlády. Radičovej kabinet padol na jeseň 2011, keď vtedajšia premiérka spojila hlasovanie o eurovale s hlasovaním o dôvere vláde napriek tomu, že Richard Sulík ako predseda SaS, ktorá bola v koalícii, oznámil, že jeho strana euroval v parlamente odmietne.
Radičová trvá na tom, že overiť si dôveru v rámci koalície takýmto spôsobom bolo v tom čase správne.
Zmena politiky aj politikov
Podľa Radičovej sa politika zmenila z politiky riešení veľkých ideí na politiku čiastkových projektíkov a projektov. „Takisto sa zmenila (politika) z podoby kolektívnych reprezentácií na osobné hádky, škriepky a osobné likvidácie a sú to priam až zásahy do integrity človeka bez rešpektovania práva na obhajobu, vlastný postoj. Je to doslova likvidačné,“ povedala Radičová o slovenskej politickej scéne.
Spoločnosť na Slovensku podľa Radičovej už rezignovala na tradičné hodnoty. „Keď sa slušnosť dnes interpretuje ako slabosť, keď sa pokojný tón interpretuje ako nerozvážnosť, keď sa snaha nájsť kompromis interpretuje ako zmena názoru alebo labilita, tak je to situácia, ktorá mení politiku na prázdne búchanie po stole a robenie veľkých ramien a veľkého kriku. Nemyslím si, že je spásonosné hľadanie človeka, ktorý zvolí rovnakú metódu a rovnaké nástroje,“ uviedla.
Expremiérka si myslí, že v súčasnosti je tu cesta na hľadanie politikov, ktorí dokážu ľuďom vrátiť dôveru v politiku aj bez likvidovania svojho protivníka. Malo by ísť o politika, ktorý bude mať záujem posunúť Slovensko vďaka dialógu so svojím politickým oponentom.
„Pokiaľ rezignujeme na túto podobu politiky, tak potom budeme svedkami priam spochybňovania základov liberálnej demokracie, jej odmietania, alebo sme svedkami už dnes posilňovania požiadavky na inej účasti občanov na spravovaní vecí verejných inými nástrojmi priamej demokracie,“ povedala Radičová.
O extrémizme
V nedeľnej debate na TA3 došlo aj na extrémizmus. Iveta Radičová uviedla akademickú definíciu a pripomenula rôzne druhy extrémizmu a jeho príčiny.
„Nespokojnosť so sociálno-ekonomickou situáciou je žriedlom pre otváranie sa extrémistickým postojom, nenávisti, frustrácii, hnevu. Áno, strach je žriedlom pre takéto prejavy, ale rovnako je zdrojom takýchto postojov aj celková politická kultúra v spoločnosti. Ak prevláda nenávisť, nenávisť bude mať zelenú v podobe extrémistických hnutí,“ tvrdí Radičová.
Za vzostupom extrémizmu na Slovensku je podľa expremiérky viacero faktorov, ktoré radikalizujú spoločnosť.
„Ak tlačíte za každú cenu na návrat na trh práce a vytvárate 20 % skupinu (ľudí) nízko platenej práce, ak tlačíte ako nástroj cestovanie za prácou a skracujete čas pre rodinu, vytvárate priestor, kde rodina nemá čas na venovanie sa samej sebe, deťom a mladým ľuďom. Hlavným ,rodičom' sa stáva iPad a počítač a tí mladí ľudia hľadajú sociálne zázemie, zväzky, vzory a nachádzajú ich prostredníctvom sociálnych sietí. Rodina stráca vplyv na to byť príkladom, pevným bodom pre mladých ľudí, ktorí sú otvorení takýmto zoskupeniam a majú na nich obrovský vplyv,“ nazdáva sa.
Radičová pripomenula, že sociálna súdržnosť je na Slovensku jednou z najmenších spomedzi okolitých krajín. Za nasledujúcu vetu sa chcela profesorka ospravedlniť, ale potom si to rozmyslela. „Veď my nemáme radi ani samých seba, my sa navzájom dokážeme tak veľmi nemať radi za to, že si dokážeme myslieť niečo iné, až je to zarážajúce,“ uviedla expremiérka s tým, že je to práve miera nenávisti, ktorá je rizikovým faktorom pri raste extrémizmu.
To, že sú ľudia na Slovensku tolerantnejší voči extrémizmu, zdôvodňuje Radičová aj mierou korupcie v štáte. „Isté pohŕdanie zákonom sa prejavuje vo väčšej tolerancii voči extrémizmu,“ uviedla v závere debaty bývalá predsedníčka vlády SR.
Celý rozhovor s I. Radičovou nájdete TU.
- Reklama -
