Francúzi sa naštvali: Nové revolučné hnutie, o ktorom sa u nás radšej nepíše

15.4.2016 5:30

V noci nespia. Sú hore. Schádzajú sa v Paríži, prevažne na Námestí republiky, ale aj inde vo Francúzsku, mimo metropoly: ich mítingy sa konali v Lyone, Marseille, Nice, Toulouse, Grenoble, Limogese, Dijone, Nantese, Rouene, Rennese a v ďalších mestách. Vzišli v polovici marca z protestov proti reforme zákonníka práce, ktorý socialistická vláda predložila verejnosti na diskusiu. Nazývajú sa podľa svojho nasadenia s heslom cez „noci nespať“ a byť „hore“ Nuits debout (Noci hore).

Francúzi sa naštvali: Nové revolučné hnutie, o ktorom sa u nás radšej nepíše
Foto: SITA
Popis: Paríž, hlavné mesto Francúzska.

Nová francúzska utópia

Nadšenie, potlesk, slzy v očiach. Ich manifestácie však idú oveľa ďalej, než je odmietanie reformy nového zákonníka práce, ako to bolo v polovici marca; miestami to dokonca vyzerá, akoby sa vo Francúzsku od konca marca prebúdzala nová občianska spoločnosť. Miestami to však rozhodne nevyzerá na žiadny „nový zamat“. V sobotu 9. apríla sa asi tristo demonštrantov odhodlalo prísť k premiérovi Manuelovi Vallsovi domov („na aperitív u Vallsa“, VIDEO, FOTKY). Zastavila ich až polícia, ktorá proti nim použila slzný plyn, ako informovala agentúra AFP.

Môže toto hnutie vyústiť do novej francúzskej revolúcie? Hnutie sprevádza silné odhodlanie, ale aj násilnosti, predovšetkým však nekončiace sa nočné diskusie. Tvrdia, že nemajú vodcu, tvorí ich prevažne „ľavica ľavice“, ktorá svojimi sloganmi pripomína drevné časy „anarchokomunizmu“. Odmietajú socialistickú vládu aj vodcov všetkých strán pravice, ale aj ľavice – vrátane tej krajnej. Túžia po „novej utópii“ a chcú „novú spoločnosť“. Na ich mítingy sa „chodia učiť“, ako priznali, samotní vodcovia politických strán (prevažne ľavica), či už vodca Ľavicovej strany (PG) Jean-Luc Mélenchon, alebo predseda Novej antikapitalistickej strany (NPA) Olivier Besancenot.

Hnutie si počíta svoju existenciu „revolučnými číslovkami“. „Sme v dni 36. marca!“ znelo cez víkend na Námestí republiky, kde šiesty deň toto hnutie vrcholilo. Čas sa pre nich zastavil v ten deň. Aká bude budúcnosť tohto hnutia? Ľavicový denník Libération informoval, že hnutiu pomáhajú ako dobrovoľníci mnohí novinári a technici, ktorí dokonca stoja za veľmi efektívnym šírením informácií, či už prostredníctvom vlastného rádia Debout, alebo TV Debout, ale prevažne pomocou obrazovej podoby cez Periscop a YouTube.

Musíme spomenúť, že na počiatku tejto vlny protestov stál „satirický dokumentárny film“ aktivistického novinára Françoisa Ruffina s názvom Merci patron (Ďakujem, šéf!), ktorý opisuje ťažký život dvojice robotníkov – Jocelyne a Serge Klurovcov, vyhodených v dôsledku premiestnenia z továrne Kenzo, ktorým sa dokumentarista rozhodol osobne pomôcť. Od konca februára ho do začiatku apríla videlo približne 220 000 ľudí a, ako pripomína večerník Le Monde, „chodia naň nielen aktivisti, ale v nedeľu aj rodičia s deťmi“.

Stmievanie „generácie bobo“

Všetko má však svoj začiatok – ale aj koniec. Začiatkom tohto týždňa prijal predstaviteľov študentského hnutia UNEF premiér Manuel Valls, aby im oznámil ústupky v mnohých bodoch zákona. Týkajú sa najmä daňovej a sociálnej podpory pre najcitlivejšiu časť mladej populácie, ktorá je nezamestnaná. Na štvrtok chystá, tiež pod dojmom najnovších nočných manifestácií, svoj prejav vo francúzskej televízii aj prezident François Hollande.

Odhodlanie, zdá sa, pokračuje. Objavujú sa však aj prvé odsudzujúce komentáre, ktoré spochybňujú spontánnosť hnutí prepojených síce niektorými asociatívnymi väzbami, ale zároveň veľmi úzkymi záujmami, ktoré sa netýkajú úplne defavorizovaných pracujúcich – napríklad na predmestiach. „Ide o nové revolučné hnutie alebo len o prechodnú módu, ktorá vypĺňa aktuality bez dosahu na skutočnosť?“ pýta sa Éric Verhaeghe, zakladateľ start-upu o odborovom živote, v konzervatívnom denníku Le Figaro.

Podľa neho ide naopak o rýdzi prejav „prístupu bobo“ (bohémskych buržujov), ktorí radi rozprávajú a píšu o diskriminácii a „prekerite“ (neologizmus označujúci „prekérny“ stav sociálnej neistoty, bez pevného štatútu a záruk – pozn. red.), ale nedávajú žiadny priestor „neviditeľnej menšine“, lebo sú spokojní sami so sebou a nevenujú v skutočnosti žiadnu skutočnú pozornosť téme, o ktorej tak radi hovoria. Ide podľa neho o „stmievanie generácie bobo“.

Aj filozof a exminister bývalej pravicovej vlády Luc Ferry má pochybnosti. „Ide o veľmi mediálne hnutie a ako také bude veľmi efemérne, lebo je práve veľmi mediálne,“ prorokuje v rozhovore pre rádio RMC a televíziu BFMTV. Podľa neho reforma zákonníka práce, ako ju navrhuje ministerka práce Myriam El Khormiová, ide správnym smerom, keď sa snaží odstrániť ťažkosti pre zamestnávateľov pri prijímaní nových pracovníkov.

Tí, ktorí podľa neho protestujú proti tejto reforme, sa snažia fakticky o „udržanie nezamestnanosti“. Hnutiu Noci hore prisudzuje charakter „transhumanizmu“, v ktorom sa v rámci tzv. tretej priemyselnej revolúcie riešia v zásade neriešiteľné témy, ako sú boj proti starnutiu a smrti.

Josef Brož

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: Redakcia
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Kočner v putách. Všade samí kukláči. PRVÉ FOTO z razie

9:15 Kočner v putách. Všade samí kukláči. PRVÉ FOTO z razie

VIDEO/FOTO Policajné komando od skorých ranných hodín vykonáva domové prehliadky v nehnuteľnostiach,…