Von der Leyenová spresnila, že ňou navrhovaný balík s názvom EÚ ďalšej generácie (Next generation EU) má zabezpečiť, že oživenie bude udržateľné, inkluzívne a spravodlivé pre všetky členské štáty. EK navrhla, aby nový nástroj bol zabudovaný do silného, moderného a prepracovaného dlhodobého rozpočtu EÚ.
Komisia chce využiť celý potenciál rozpočtu EÚ s cieľom chrániť životy a živobytie občanov a ozdraviť jednotný trh. Plán EÚ ďalšej generácie vo výške 750 miliárd eur, ako aj cielené posilnenie dlhodobého rozpočtu Únie na roky 2021 – 2027 zvýšia finančnú “palebnú silu” rozpočtu EÚ na 1,85 bilióna eur.
„Plán obnovy je obrovskou výzvou, ktorej čelíme. Stáva sa však aj príležitosťou, a to nielen podporovaním hospodárskeho oživenia, ale aj investovaním do našej budúcnosti. Európska ekologická dohoda a digitalizácia podporia zamestnanosť a rast, odolnosť našich spoločností a ochranu životného prostredia. Toto je okamih Európy,” uviedla šéfka exekutívy EÚ.
Európsky parlament v nadväznosti na krízu spôsobenú pandémiou koronavírusu v uzneseniach zo 17. apríla a 15. mája požadoval zásadné prepracovanie pôvodného návrhu Viacročného finančného rámca (VFR) EÚ na roky 2021 – 2027, ktorého súčasťou by sa mal stať aj fond obnovy. Poslanci vyzvali EK na prijatie rozsiahleho balíka ozdravných opatrení v objeme dvoch biliónov eur, ktorý by mal byť financovaný z prostriedkov pridaných do rozpočtu EÚ nad rámec bežných výdavkov.
Budova europarlamentu v Bruseli. Zdroj: TASR
Plán predstavený EK znamená získať peniaze dočasným zvýšením stropu vlastných rozpočtových zdrojov na dve percentá hrubého národného dôchodku EÚ. To EK umožní využiť jej silný úverový rating a požičať si 750 miliárd eur na finančných trhoch. Tieto dodatočné finančné prostriedky sa budú poskytovať prostredníctvom programov EÚ a budú sa splácať dlhodobo v rámci budúcich rozpočtov EÚ – nie skôr ako v roku 2028 a nie neskôr ako v roku 2058.
Aby sa to dosiahlo spravodlivým a zdieľaným spôsobom, EK navrhuje, aby sa viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020 zmenil a doplnil o 11,5 miliardy eur už v roku 2020, a aby sa nové finančné prostriedky čo najskôr sprístupnili na riešenie najnaliehavejších potrieb.
Šefčovič v tejto súvislosti konštatoval, že oživenie ekonomiky si vyžaduje silné politické usmernenie s tým, že vzhľadom na koronakrízu EK upravila aj svoj pracovný program na tento rok. Prioritu dostanú iniciatívy, ktoré EÚ pomôžu prekonať krízu, naštartovať hospodárstvo udržateľným a férovým spôsobom, vďaka čomu by Únia mala vyjsť z krízy odolnejšíia.
„Vieme, že oživenie ekonomiky si vypýta masívne investície. Spoločný európsky rozpočet – posilnený o nástroj s názvom EÚ ďalšej generácie – je ten najlepší recept na zvládnutie najťažšej krízy, akej sme kedy čelili,” povedal Šefčovič.
Eurokomisia sa pri tvorbe tohto návrhu snažila zladiť víziu o dotáciách a grantoch zo strany juhoeurópskych krajín EÚ, najviac postihnutých koronakrízou, s predstavami krajín zo “Skupiny striedmych” (Dánsko, Holandsko, Rakúsko a Švédsko), ktoré požadovali väčšiu zodpovednosť a chceli ozdravný balík vo forme podmienených pôžičiek.
Koronakríza uvrhla EÚ do najhlbšej recesie v jej histórii. Ak bude návrh eurokomisie prijatý aj v EP a v Rade EÚ, mohol by viesť k vzniku nových celoeurópskych daní – dane z plastov, uhlíkovej dane a zdanenia veľkých internetových gigantov.