Prezident Andrej Kiska minulý týždeň oznámil, že nebude kandidovať v budúcoročných prezidentských voľbách. Z politiky sa však stiahnuť neplánuje. Ako uviedol, o svojej budúcnosti bude informovať po komunálnych voľbách.
Pre portál Aktuality.sk však Kiska nevylúčil, že založí politickú stranu, hoci minulý rok jednoznačne oznámil, že to neurobí a že nebude kandidovať do parlamentu. „Pomôžem si jedným citátom: Iba hlupák nemení názory, pokiaľ sa menia okolnosti. Vražda vášho kolegu a jeho snúbenice zmenila moje pôvodné zámery. Ale o tom, čo spravím, potrebujem zodpovedne premýšľať a plánovať. Musím sa rozprávať s ľuďmi a to je teraz úloha najbližších mesiacov,“ uviedol Kiska s tým, že na prezradenie konkrétnych plánov potrebuje ešte čas.
Kiska neodpovedal na konkrétne otázky, či plánuje založiť novú politickú stranu, alebo vstúpiť do existujúcej ani v diskusnej relácii v televízii Markíza. Otázka zaznela aj o jeho možnej spolupráci so stranami Progresívne Slovensko či Spolu, ale aj s osobnosťami, ako sú napríklad Iveta Radičová či Mikuláš Dzurinda. Kiska však konkretizoval len dve iné mená. Bol by spokojný, keby s ním do politického boja išli jeho súčasní poradcovia Roman Krpelan a Radoslav Baťo.
Prípadný Kiskov vstup do straníckej politiky by najviac ohrozil opozičné strany a to najmä Slobodu a Solidaritu a OĽaNO. Richard Sulík však na otázky, ako vidí Kiskovu budúcnosť a či bude znamenať prípadné riziko pre SaS, ak Kiska založí alebo vstúpi do nejakej strany, reagoval iba stroho slovami: „Tak to netuším.“
Líder Obyčajných ľudí Igor Matovič naopak najskôr pripomínal Kiskove dávnejšie slová, že nebude kandidovať v parlamentných voľbách a že nezaloží stranu. V rozhovore pre Parlamentné Listy však priznal, že Kiska vezme voličov čiastočne všetkým stranám, čo je podľa neho normálna vec. Zároveň Matovič dodal, že jeho voliči sú na neho naviazaní a „vedia posúdiť, kto na barikádach stojí osem rokov, a ak príde akákoľvek nová strana, tak za ňou hneď neskočia“. Viac sme o tom písali TU a TU.
Ficov šach-mat
Súčasne najsilnejšia vládna strana Smer-SD sa nemusí obávať, že by Kiska na svoju stranu pritiahol jej voličov, môže to však znamenať zmenu rozloženia politických síl v neprospech samotného Smeru. Ak by Kiskova strana pripomínala SDKÚ Mikuláša Dzurindu, mohla by v nasledujúcich voľbách poraziť Smer a odstaviť ich od moci.
Predseda strany Smer Robert Fico by mohol zabrániť vstupu Andreja Kisku do straníckej politiky vyvolaním predčasných volieb. Dôležité však bude ich načasovanie a vyvolanie pádu vlády. Ak by bolo načasovanie správne, Fico by mohol Kisku vyšachovať z politiky úplne a to nielen ako straníckeho, ale aj ako opätovného prezidentského kandidáta.
Voľby prezidenta Slovenskej republiky vyhlasuje predseda Národnej rady SR najneskôr 55 dní pred dňom ich konania. Návrhy na voľbu kandidátov na prezidenta sa odovzdávajú predsedovi parlamentu najneskôr do 21 dní od vyhlásenia volieb.
Posledné prezidentské voľby z roku 2014 a 2009 sa konali v marci. Ak by sa aj budúci rok konali v polovici marca, predseda parlamentu Andrej Danko by ich musel vyhlásiť do polovice januára, pričom by sa mená kandidátov uzatvorili do začiatku februára. Bývalý predseda NR SR Pavol Paška ohlásil už 19. decembra 2013 termín konania prezidentských volieb na sobotu 15. marca 2014.
Z hľadiska volieb prezidenta bude teda všetko závisieť od Andreja Danka. V prípade, že by postupoval ako jeho predchodca, kandidátne listiny na prezidenta by sa definitívne uzavreli začiatkom januára. Kiska by podľa svojich slov opätovne nekandidoval a dovtedy by sa vyjadril aj o tom, ako chce postupovať ďalej a či bude zakladať politickú stranu.
Podpora opozície
V polovici januára by však Fico mohol vziať budúcnosť Kisku do svojich rúk. Zámienku na vyvolanie predčasných volieb a pád vlády by si Smer našiel ľahko. Za vypísanie parlamentných volieb musí v parlamentne hlasovať 90 poslancov. S tým by Fico problém nemal.
Takýto návrh by podporila aj opozícia, keďže by si uvedomovala výhody, ktoré by jej z toho plynuli. Podpredsedníčka SaS Jana Kiššová pre Parlamentné Listy povedala, že by takýto návrh podporili. „Samozrejme, podporíme akýkoľvek návrh na skrátenie tohto volebného obdobia. Táto vládna koalícia nemá potenciál zmeniť systém v tejto krajine. Nerada by som sa však vyjadrovala k špekuláciám. Realita nám ukáže, ako sa bude situácia vyvíjať a podľa toho sa zariadime,“ uviedla Kiššová.
Návrh na skrátenie volebného obdobia by podporilo aj Sme rodina. „Vládna koalícia je v takom stave, že to možno radi skrečujú sami a použijú na to zámienku pripravovaný vstup pána Kisku do parlamentno-straníckej koalície. Môže to byť pre nich vítaná zámienka. Akonáhle sme však povedali začiatkom marca, že riešením tejto situácie sú voľby, tak na tomto názore zotrváme až do skončenia volebného obdobia bez ohľadu na to, kto to predloží,“ dodal Milan Krajniak zo Sme rodina.
Predseda parlamentu by tak termín predčasných volieb musel vyhlásiť najneskôr 110 dní pred dňom ich konania. Predčasné voľby by sa teoreticky mohli konať do leta 2019, pričom Kiskovi končí mandát prezidenta 15. júna 2019 a tým pádom by sa nestihol zúčastniť týchto volieb a ohroziť Smer.
Pre Roberta Fica by to bol šach-mat Andrejovi Kiskovi z hľadiska jeho najbližšej politickej budúcnosti. Kiskovi by tak ostávalo už len niekoho slovne podporiť. Zo zákulisia Smeru vieme, že o tejto možnosti uvažujú aj v samotnej strane, hoci sa smeráci zatiaľ skôr prikláňali k možnosti bojovať proti Kiskovi vyťahovaním jeho daňových nezrovnalostí.
