Podľa Sobotku premiéri aj macedónsky prezident Ďorge Ivanov súhlasia s urýchlením Európskej pobrežnej a pohraničnej stráže, podporujú aktivity NATO a zásahy proti pašerákom a falšovateľom dokladov. Myslia si, že by pomohla aj lepšia spolupráca bezpečnostných zložiek a tajných služieb.
Ako dodal Sobotka, lídri sú za pragmatické riešenie a myslia si, že je potrebné mať „záložné riešenie“. To podľa poľskej premiérky Beaty Szydlovej nie je zamerané proti žiadnemu konkrétnemu štátu. To potvrdil aj bulharský premiér Bojko Borisov a premiér Robert Fico. „Zaželal by som celej Európskej rade, aby počula to, čo hovoril prezident Macedónska,“ povedal Fico na úvod s tým, že pokiaľ ide o falšovanie dokladov, pasov či vysokoškolských diplomov, organizovaný zločin funguje perfekte.
Fico odmietol obviňovanie z nesolidarity a zdôraznil, že Slovensko ponúklo finančnú, technickú aj personálnu pomoc. Takisto však zdôraznil, že musí existovať „plán B“ v prípade, ak zlyhá ochrana grécko-tureckej hranice. „Ja by som bol veľmi rád, keby nás grécki priatelia milo prekvapili, ale neprekvapia nás. Naopak, možno znovu prekvapia nejakými ekonomickými problémami, o ktorých sa opätovne začína hovoriť,“ povedal Fico po skončení mimoriadneho summitu.
„Bulharsko aj Macedónsko konštatovali, že pokiaľ by vybuchlo európske riešenie na grécko-tureckých hraniciach, nuž nebude iná možnosť, ako začať chrániť hranice na tejto úrovni. Čakáme, ako dopadne Akčný plán medzi EÚ a Tureckom. Keď tento variant padne, nemáme inú možnosť,“ informoval Fico. Na rokovanie Európskej rady, ktorá sa koná vo štvrtok a v piatok v Bruseli, ide Fico presne s týmto stanoviskom. „Chceme, aby bol plán B,“ zdôraznil.
Fico takisto informoval o tom, že ponúkol 300-člennú policajnú jednotku HRAD Macedónsku aj Bulharsku. Dodal, že Slovensko už Macedónsku pomáha, začiatkom februára tam odišlo 20 slovenských policajtov.
