Štyri mimoriadne schôdze parlamentu sa týkali odvolávania. Premiér Peter Pellegrini (Smer-SD) mal čeliť odvolávaniu dvakrát, 48. schôdzu parlamentu sa však nepodarilo otvoriť pre neúčasť poslancov.
Následne opozícia iniciovala ďalšiu schôdzu s rovnakým zámerom. Tú sa otvoriť podarilo, premiéra však poslanci neodvolali. Pokusom o odvolanie čelil pre kauzu bývalej štátnej tajomníčky Ministerstva spravodlivosti SR Moniky Jankovskej.
Odvolávaniu mal v pléne čeliť aj bývalý podpredseda parlamentu Martin Glváč (Smer-SD), a to pre jeho údajné kontakty s Marianom Kočnerom.
Poslanci však na konci septembra neschválili program 52. schôdze. Glváč napokon z funkcie odstúpil sám.
Štvrtýkrát iniciovala opozícia mimoriadnu schôdzu pre presunutie väčšiny bodov programu poslednej riadnej tohtoročnej schôdze parlamentu.
Procedurálny návrh na ich presunutie predložil poslanec NR SR a predseda Smeru-SD Robert Fico, argumentoval potrebou vytvorenia dostatočného priestoru na prerokovanie štátneho rozpočtu.
Opozícia namietala porušovanie svojho práva predkladať zákony.
Posledné dve mimoriadne rokovania parlamentu inicioval vládny Smer-SD a jeho predseda Fico, plénum malo rozhodnúť o návrhu uznesenia k návratu investičného zlata z Veľkej Británie na Slovensko.
V pléne však ani jeden deň nebol dostatok poslancov, parlament preto nebol uznášaniaschopný a o návrhu nehlasoval. Presunutie väčšiny bodov z poslednej tohtoročnej schôdze výrazne ovplyvnilo dĺžku jej trvania.
Namiesto 12 pôvodne plánovaných dní trvala sedem. Zvyšné dve riadne schôdze trvali obe po desať dní.
V prvom polroku 2019 strávili poslanci v pléne o niekoľko dní viac, a to 40. Za celý rok 2019 to bolo dokopy 69 rokovacích dní.
Poslanci absolvovali dovedna 18 schôdzí, z toho jedna bola slávnostná, na ktorej sa konala inaugurácia prezidentky SR Zuzany Čaputovej, na začiatku septembra zas skladali sľub noví poslanci.
Dokopy bolo v roku 2019 deväť mimoriadnych schôdzí, odvolávania sa týkalo šesť z nich.
