Hneď v úvode týždňa vyšlo najavo, že podnikateľ Ladislav Bašternák po pojednávaní, ktoré bolo začiatkom novembra pre ekonomickú trestnú činnosť, už nevlastní takmer žiadnu nehnuteľnosť okrem bytu, v ktorom býva predseda Smeru Robert Fico. Ako reagujete na tieto skutočnosti?
Základným faktom je, že pán Bašternák nie je podozrivý z jedného trestného činu, ale viacerých, v niektorých ho už aj vyšetrujú. Z hľadiska štátu mala prísť väčšia snaha na zabezpečenie majetku, aby ho nemohol prepísať na svojich príbuzných a blízke osoby. V tom vidím veľkú pasivitu zo strany príslušných orgánov a samotný fakt, že Bašternák mohol prepísať svoj majetok na blízke osoby, na nich nevrhá dobré svetlo.
To, že ako jediný majetok si nechal byt, v ktorom býva bývalý premiér, potvrdzuje dôvodné podozrenie, že daný byt je vo zvláštnom režime. A teda, že pán Bašternák síce môže byt „vlastniť“, ale skutočným majiteľom je niekto iný. A táto skutočnosť zvyšuje podozrenie, že skutočným majiteľom je osobne Robert Fico.
Po sneme najsilnejšej strany sa začalo riešiť, že Robert Fico chce sprísniť tlačový zákon, pričom chce znovu zaviesť právo na odpoveď pre verejných činiteľov. Je tento krok podľa vás potrebný alebo je dobré aktuálne znenie, ktoré verejných činiteľov vynecháva?
Ak by politici dostali právo na odpoveď v rozsahu a spôsobe, aký si oni predstavujú, tak by zahltili médiá svojimi stanoviskami, vysvetleniami a odpoveďami. Osobne sa stotožňujem s názormi ľudí, že by Robert Fico mal využívať právo na odpoveď vtedy, keď dostáva od novinárov otázky. A nie vtedy, ak napíšu komentár k otázke, na ktorú z jeho strany nedostali odpoveď.
Myslím si, že právo na odpoveď je aj v kultúrnych civilizovaných krajinách, kde vládne právo a zákony, veľmi chúlostivou záležitosťou. A to z dôvodu, že svojím spôsobom zasahuje do redakčnej slobody a práva redakcie na organizovanie vlastného priestoru. Z toho dôvodu sa nazdávam, že by na Slovensku narobilo viac škody ako úžitku.
Následne sa začali riešiť prezidentské voľby. SaS vyzvala kandidátov, aby sa vzdali v prospech Roberta Mistríka a neštiepili hlasy voličov a zabránili tak možnosti, aby sa do druhého kola dostali tí, ktorí predstierajú záujem o slušné Slovensko. Ako hodnotíte túto výzvu zo strany liberálov?
Faktom je, že v našej krajine máme v súčasnosti tri Slovenská – jedno vládne, druhé opozičné a tretie Slovensko sú tí, ktorí majú za kandidátov pána Kotlebu, Harabina alebo Krajniaka. Vo chvíli, ak by v jednom z táborov nedošlo k zhode o kandidátovi, tak je veľká pravdepodobnosť, že by sa do druhého kola dostali kandidáti dvoch zvyšných táborov.
Čiže úvaha, aby za „druhé Slovensko“ kandidovala jedna osoba, je politicky racionálna. Netreba ale zabúdať, že na každú osobu treba dvoch alebo viacerých zainteresovaných a nikto by danú dohodu nemal vymáhať neslušných spôsobom. Myslím si, že nie je čas na nekultúrne a neslušné verejné výzvy, ale je čas na to, aby sa zišli ľudia z odbornej politiky a diskutovali, a dohodli sa na riešeniach. Verejné výzvy sú totiž prejavom toho, že si svoju prácu nerobia dobre.
Robert Mistrík už raz vyzýval, aby demokratická opozícia spojila svoje sily. Nemôže sa stať, že by nastal podobný scenár ako v prípade komunálnych volieb, keď Václav Mika vyzýval voličov Jána Mrvu, aby dali hlas jemu? Nemohol si tak uškodiť?
V jeho prípade nešlo o šťastnú výzvu, pretože ak niekto ako on vedie nad druhým o tak málo percent, tak nepôsobí primerane a slušne, ak má takto radikálnu výzvu. Myslím si, že ak strany vyzývajú na takýto krok, tak je to zlé, ale ak to robí konkrétny kandidát, tak je to ešte horšie. Nedáva veľa možností svojim protikandidátom na to, aby sa voči nemu vymedzili. Z jeho strany tak išlo o veľmi predčasný krok.
Prezident Andrej Kiska v polovici uplynulého týždňa podpisoval zákony, ktoré schválili poslanci. Nepodpísal iba dva – o osobitnom odvode pre obchodné reťazce a o Policajnom zbore. V piatok ich poslanci znovu schválili, ale bez pripomienok prezidenta. Ako reagujete na tento fakt?
Celý zákon, ktorý pripravila SNS (zákon o osobitnom obvode – pozn. redakcie) je od základu zlý a falošný. Jednak totiž koliduje s legislatívou a smernicami Európskej únie a rovnako aj so zásadami slovenskej ústavy. Vybrať istú skupinu predajcov a zaťažiť ju osobitným odvodom, ktorý ostatní neplatia, je diskriminačné a proti dobrým pravidlám tvorby konkurencieschopného prostredia. Odvod z obratu je totiž špecifická daň, ktorá by zasiahla iba určité oblasti.
Zdá sa, že tento prípad ukazuje na rozdelenie síl v koalícii. Robert Fico a ani Béla Bugár už nebudú schopní vzoprieť sa Andrejovi Dankovi. Obaja sa proti opatreniu zo začiatku stavali veľmi vážne, ale zdá sa, že ich koaliční partner nakoniec donútil, aby jeho návrh podporili.
Čo sa týka novely zákona o Policajnom zbore, tak si myslím, že nie je férová. Nedodržala sa totiž zákonná podmienka, aby sa človek odvolával takým istým spôsobom, ako ho zvolili. Je veľmi podivné, ak na zvolenie bude treba nadpolovičnú väčšinu poslancov parlamentného výboru, ale na jeho odvolanie už bude potrebná trojpätinová väčšina. Toto tým pádom nie je férová požiadavka.
V súvislosti s prezidentom sa jeho hovorca Roman Krpelan vyjadril, že Andrej Kiska určite nebude znovu kandidovať do prezidentských volieb na jar budúceho roku. Reagoval tak na niektoré dohady, že sa stále rozhoduje, či kandidovať alebo nie. Myslíte si, že ide o posledné slovo k tejto téme?
Myslím si, že áno. Ak by totiž pán Kiska v súčasnosti zmenil názor, tak by sa len ťažko mohol domáhať, aby jeho slová a vyjadrenia niekto bral vážne. Ak by svoje vyjadrenia, že už nebude kandidovať, vzal späť, tak by išlo o politickú likvidáciu v priamom prenose.
Svojho kandidáta stále nepredstavila strana Smer. Podľa informácií z kuloárov by to mal byť niektorý člen vlády. Máte predstavu, o koho by mohlo ísť?
Najčastejšie sa hovorí o Richardovi Rašim, ale ten neuspel v župných voľbách na post predsedu Košického samosprávneho kraja. To ho dosť obmedzuje, pretože človek, ktorý nevyhral v Košiciach ako bývalej bašte Smeru, by sotva uspel v boji, ktorý má celoslovenský rozsah. Osobne sa domnievam, že Robert Fico sa so svojou stranou nakoniec rozhodne za podporu možnej kandidatúry Andreja Danka.
Koncom týždňa vyšla informácia, že na nitrianskeho oligarchu Norberta Bödöra bol vydaný príkaz na zatknutie z dôvodu, že ho chcú vypočúvať v súvislosti s vraždou Kuciaka a Kušnírovej. Bödör sa na políciu ale vybral sám v čase, keď sa voči nemu chystala akcia. Čo hovoríte na tieto skutočnosti?
Pán Bödör mal možnosť vybrať si z dvoch scenárov. Prvým bolo, že sa v médiách bude zdieľať fotografia, na ktorej ho polícia odvádza v putách na výsluch. Druhým scenárom bolo, že sa na polícii prihlási sám a tým pádom dá každému na známosť, že presne vie o tom, čo sa deje v polícii.
Nakoniec si vybral druhú možnosť, čím potvrdil, že bödörovci naozaj majú svoje konexie v slovenskej polícii a presne vedia o jej činnosti súčasnej aj budúcej. Tým pádom potvrdili dohady, ktoré sa v spoločnosti riešia už dlhé roky. Tým, že si vybral druhý scenár, je zrejmé, že mu veľmi záležalo na tom, aby sa neobjavili fotografie, na ktorých by bolo zachytený, ako ho odvádzajú na výsluch.
Podľa informácií má Marianovi Kočnerovi, ktorý aktuálne sedí pre ekonomickú trestnú činnosť, končiť preventívna väzba. Vypovedať proti nemu mal utajený svedok, ktorý uviedol, že Kočner spoza mreží môže ovplyvňovať svedkov. Myslíte, že je takáto možnosť reálna?
Áno, je to reálne, pretože pán Kočner sa dlhodobo snažil získavať kompromitujúce materiály, ktoré by z neho spravili nedotknuteľnú osobu. Je pre neho veľmi zlé, že sa v súčasnosti nachádza v situácii, kde ich nemôže uplatniť. Viem si však predstaviť, že sa snaží dať mocným ľuďom na známosť, čím všetkým disponuje a čo všetko by mohol použiť. V takom prípade by mohol ovplyvňovať ľudí, s ktorými sa stýkal, aby doručili na isté miesta konkrétne vyhrážky a oznamy. Z tohto hľadiska si myslím, že pán Kočner môže vyvíjať aktivity, ktoré nie sú v súlade s jeho oficiálnym stavom.
Na záver ešte otázka k prieskumu agentúry Median, podľa ktorej by sa Most-Híd nedostal znovu do parlamentu. Hrozí podľa vás aj takýto scenár?
Táto možnosť je veľmi reálna. Osobne si myslím, že Most-Híd mal odjakživa nadhodnotené preferencie, z ktorých následne voľby vždy skresali. Ak by sa tento trend potvrdil aj v roku 2020, prípadne v predčasných voľbách, tak by sa Most prvýkrát nedostal do parlamentu a aj to zrejme bude dôvod, aby k sebe hľadali cestu Most aj SMK. Ak by totiž zostali v súčasnej podobe, tak majú garantované až do 70 percent, že sa do parlamentu nedostane ani SMK, a po novom ani Most.
