Konferenciu nečakane otvoril bývalý predseda Národnej rady Pavol Paška, o ktorom je v posledných dňoch počuť najmä v súvislosti s bitkou, do ktorej sa dostali jeho dvaja synovci a skutočnosťou, že sa jeho meno neobjavilo na kandidátke Smeru do parlamentných volieb.
,,Ide o budúcnosť našich detí v spoločnej Európe, ktorá, dúfam, nepadne pre nepochopenie ideových a ideologických rámcov… Čelíme množstvu výziev… práve naše ideové rozhranie je to, čo nám dáva mandát, aby sme sa vrátili k histórii a hľadali odpovede… Sociálna demokracia hľadá odpovede, ako zabezpečiť nespochybniteľné benefity trhu a súkromného vlastníctva a zároveň zabezpečiť dôstojný, kvalitný život pre ľudí,” povedal Paška v úvode. Dodal taktiež, že by sa ľudia nemali tváriť, že im je ideológia cudzia a nechať kapitalizmus, aby nás v ,,jeho neoliberálnej podobe” ovládal naďalej. V opačnom prípade vraj hrozí, že že že chudobní budú chudobnejší a bohatí budú ešte bohatší.
Tri kroky do pekla?
Ako prvý vystúpil slovenský premiér a predseda strany Smer-SD Robert Fico, ktorý si v úvode pomohol dva roky starým bestsellerom Thomasa Pikettyho Kapitál v 21. storočí. Ústredným predmetom knihy je nerovnosť. ,,Majetková nerovnosť rastie spôsobom, ktorý ohrozuje demokraciu, ekonomiku a sociálny zmier,” konštatoval Fico, pričom citoval aj známeho nositeľa Nobelovej ceny za ekonomiku Josepha Stiglitza: ,,Ak niekto hovorí, o deregulácii, privatizácii a liberalizácii, tak hovorí o troch krokoch do pekla… Nemôžeme tieto kroky vnímať individuálne, ale v súvislosti.”
Pán Boh zaplať
Predseda strany Smer sa následne pustil do kritiky ponovembrového vývoja na Slovensku. ,,Aká bola spoločenská objednávka, keď sme išli zo socializmu do kapitalizmu. Kričali ľudia na uliciach ,Chceme príjmovú a majetkovú polarizáciu´ alebo ,Chceme demontáž sociálnych práv´ ?” spýtal sa premiér, podľa ktorého sa Slováci dožadovali slobody a funkčnejšej ekonomiky, ale nie vyššie spomenutého.
Zdôraznil taktiež, že podľa jeho interpretácie vymedzila Ústava SR hospodárske a sociálne práva na Slovensku v rozsahu typickom pre sociálny štát: ,,Podľa článku 55 ods. 1. ústavy sa hospodárstvo Slovenska zakladá na princípoch sociálne a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky. Pán Boh zaplať, vážení priatelia!”
,,Nuž ale potom čas začal plynúť a mnohí, ktorí prišli k moci na Slovensku, a ktorí presadzovali tvrdý kapitalizmus, zabúdali na definíciu Slovenska a slovenskej spoločnosti, tak ako je to zakotvené v Ústave Slovenskej republiky,” dodal.
Svoj príhovor najväčší sociálny demokrat na Slovensku využil prirodzene aj na predvolebnú kampaň. Podľa jeho slov sa Slovensku za jeho vlády podarilo dosiahnuť konsolidáciu verejných financií, znižovať nezamestnanosť a dosiahnuť jeden z najvyšších rastov v Európskej únii. Pochválil sa aj tým, čo vníma ako sociálne výdobytky garantované sociálnymi balíčkami, či už je to vyššia minimálna mzda alebo vlaky zadarmo.
Ak nebudete vy malí poslúchať…
V závere sa Fico vyjadril k migračnej kríze. Zopakoval, že treba riešiť príčiny krízy tam, kde vznikla, že je potrebné chrániť schengenské hranice, pričom opäť zdôraznil, že existuje súvis medzi migráciou a terorizmom. ,,Ťažko sme počúvali vyjadrenia typu: Ak nebudete vy malí poslúchať, tak vám zoberieme fondy… a zrazu zisťujeme, že sa tá téma vytratila,” konštatoval.
Sociálny štát musí byť financovateľný
Bývalý socialistický nemecký kancelár Gerhard Schröder a súčasný predseda dozornej rady spoločnosti Nord Stream AG (ktorá plánuje výstavbu ropovodu Nord Stream, a v ktorej má väčšinový podiel ruský Gazprom), zdôraznil, že budovanie sociálneho štátu si vyžaduje postarať sa o to, aby bol financovateľný. ,,Nemôžeme daňových poplatníkov donekonečna zaťažovať… Robert mi povedal, že sa snažíte v tomto smere, aby nestúpali odvody, a aby ľudia mali viac pre seba,” povedal bývalý kancelár.
Eurooptimizmu na rozdávanie
Nemecký politik predstavil aj svoju víziu tesnejšie integrovanej Európy. Podľa Schrödera neexistuje Európa, kde by boli veľkí proti malým. ,,Európa funguje podľa princípu jedna krajina, jeden hlas a tak to treba vnímať… Existujú ľudia, ktorí si myslia, že táto Európa nám predsa až toľko nepomáha… Postačuje nám predsa spoločný trh… Myslím si, že tento postoj je veľmi zlý,” povedal eurooptimistický Schröder.
,,Nemá byť všetko rovnaké, ale viac koordinácie by sme mali mať… Niektorí možno povedia, že my až takú úzku spoluprácu nechceme. To je v poriadku,” myslí Schröder, podľa ktorého je reálny dvojrýchlostný variant európskej integrácie, pri ktorom sa však krajiny nebudú spolupodieľať na rozhodovaní jadra.
Prerozdeľme utečencov
Schröder priznal, že nádeje, ktoré sociálni demokrati vkladali do Arabskej jari, sú už dávno pochované, vyjadril sa však pochvalne aj na adresu nemeckej politiky prijímania utečencov.,,V Nemecku prichýlime 1 milión utečencov… Našťastie u nás vládne kultúra ich vítania… Potrebujeme však spravodlivejšie prerozdelenie v Európe… O formách solidarity môžme hovoriť, ale o jadre solidarity, o tom, že každý kto môže, musí prispieť, by sme vôbec diskutovať nemali, pretože potom by sa stratil kus Európy, humanistické ideály a tým by sme prišli o Európu,” konštatoval.
Pri problematike utečencov Schröder zdôraznil potrebu riešenia konfliktu v Sýrii, ktorý podľa neho nebude možné ukončiť bez účasti Ruska. ,,Som presvedčený, že na určité prechodné obdobie bude potrebné rokovať aj s Asadovym režimom,” konštatoval. V súvislosti s Ruskom Schröder priznal, že sankcie proti Moskve nepodporuje. ,,Potrebujeme aj Rusko, zdroje tejto krajiny, ruský trh, potrebujeme partnera,” myslí si Schröder, ktorý pritom súhlasí aj so vstupom Turecka do EÚ. Turecko by totiž podľa bývalého kancelára mohlo tvoriť akési predmostie medzi Európou a arabským svetom.
Rozpad štátu
Posledným rečníkom bol český europoslanec a profesor sociológie Jan Keller, podľa ktorého sme dnes svedkami rozpadu štátu. Keller tvrdí, že sa tak deje tromi spôsobmi. Na jednej strane sú štáty ničené vojenskou silou, čo sú prípady, ktoré môžeme vidieť v Iraku či Líbyi. Zároveň dochádza k rozpadu štátu z vnútra. Niektoré krajiny sú ovládané oligarchami a rôznymi klanovými skupinami. Štát tak stráca monopol na násilie, moc vojenská a moc policajná sú privatizované a ,,stávajú sa len ďalším nástrojom obochacovania oligarchov… Naposledy to tu tak vyzeralo počas tridsaťročnej vojny,” tvrdí Keller.
K poslednému typu rozpadu štátu dochádza podľa Kellera europeizáciou, keď sú európske štáty zbavované funkcií bez toho, aby súbežne vznikali adekvátne štruktúry federácie. Keller, ktorý sa netají tým, že je stúpencom silnej Európskej únie sa domnieva, že chaos vzniká vtedy, keď sa tieto typy rozpadu prepoja. Európska únia sa totiž otvára vonkajšej síle utečencov a zároveň sa snaží pričleniť štáty, ktoré sa rozpadli do súperiacich oligarchií.
Sociálny systém to neznesie
Keller zdôrazňuje, že nápor miliónov utečencov nemôže európsky sociálny systém uniesť. ,,EÚ plánovala pôvodne rozširovať sociálne systémy smerom k nemeckému a švédskemu modelu… Kríza to zastavila… Riešilo sa to šetrením… A čím viac ľudí sa prepadalo, tým sme viac počúvali, že žijeme nad pomery… Tí samí politici, čo nedávno tvrdili, že žijeme nad pomery teraz konštatujú, že by sme mali byť neobmedzene ústretoví voči novým imigrantom,” upozornil.
Všetky tieto kroky podľa Kellera vedú k oslabovaniu sociálneho štátu. Vedie k tomu politika sociálnej prísnosti, ako aj prijímanie veľkého počtu utečencov. Náklady na integráciu utečencov a bezpečnostné opatrenia spojené s utečeneckou krízou ďalej odčerpajú potrebné prostriedky. ,,Financovanie zvyškov bude prenesená z veľkých firiem na daňových poplatníkov. Firmy majú kam odísť, daňoví poplatníci nie,” tvrdí Keller.
Dávam utečencovi päť rokov
Český profesor sa domnieva, že nevyhnutne dôjde k prekročeniu istej medze, keď sa bude musieť dať utečencom stopka alebo riskovať kolaps sociálneho systému. Ako príklad dáva Švédsko, ktoré prijalo 200-tisíc utečencov, a ktoré oznámilo, že už nemôže prijímať ďalších. Švédsko je pritom nadpriemerne solidárna a bohatá krajina s nízkou hustotou obyvateľstva. Podľa Kellerovych výpočtov bude zvyšok Európy nasýtený utečencami do 5 rokov.
Celý ten čas by sme sa navyše mali stretávať s problémom ich integrácie. ,,Ja som teoretik integrácie, zaoberám sa tým viac ako 20 rokov. Bohužiaľ, ani teória sa s tým nevedela vyrovnať, prax už vôbec nie,” povedal.
,,Tie trendy sú otrasné, ale sú tu… Európa sa buď zmení na pevnosť, alebo sa rozloží pod ťarchou problémov… Dosahy prekročenia medze zažije väčšina súčasných vlád… V tejto situácii ma napĺňa optimizmom iba to, že sa mýlim, a ja by som si to veľmi želal,” dodal v závere Keller.
