“Stále je priestor na hľadanie širokého konsenzu, či už na zmrazenie, respektíve rozmrazenie. Asi nenájdeme dohodu na téme úplne nového mechanizmu vypočítavania platov. S veľkou pravdepodobnosťou zostaneme pri tých mechanizmoch, ktoré sú dnes platné. Hľadáme konsenzus,” uviedol Fico.
O tom, že platy treba vyriešiť systémovo, a nie opakovaným zmrazovaním, sa začalo hovoriť ešte vlani. Debatu vyvolal nesúhlas časti koaličných poslancov zo Smeru-SD, SNS aj Mosta-Híd s návrhom na zmrazenie platov v zrýchlenom režime, s ktorými prišiel pred Vianocami vtedajší premiér Fico. Situácia vyvolala napätie v koalícii a Fico pripúšťal spojenie hlasovania o zmrazovaní platov s dôverou vláde. Predseda Mosta-Híd Béla Bugár odmietal takéto vydieranie poslancov.
Koaličné strany sa potom dohodli na príprave systémového riešenia úpravy platov. Nateraz majú oproti roku 2017 platy zvýšené o symbolické jedno euro. Tvrdili, že systémové úpravy treba prijať čo najskôr, pôvodne hovorili o jari. Zákon, cez ktorý sa malo odmeňovanie ústavných činiteľov meniť, bol na programe májovej schôdze parlamentu, ale vláda ho stiahla. Nebola totiž dohoda.
Hoci dohoda nevznikla, už pred niekoľkými mesiacmi koaliční lídri oznámili základné kontúry zmien. Plat poslancov a ďalších ústavných činiteľov by sa nemal v budúcnosti odvíjať od priemerného zárobku v národnom hospodárstve, ale od takzvaného mediánu, teda od strednej hodnoty. Ďalšou zmenou malo byť, že plat poslancov by nebol rozdelený na dve časti. Paušálne náhrady by sa tak pripojili k základnému platu a celá zložka by podliehala odvodom.
