Novela zákona pochádza z dielne poslancov Ondreja Dostála, Martina Klusa, Petra Osuského, Martina Poliačika a Juraja Drobu. Jeho znenie zakazuje strany, ktoré majú znaky a maniere totalitných režimov a atakujú hodnoty demokratickej spoločnosti. Okrem iného však zákon, ktorý ešte musí prejsť v parlamente ďalším hlasovaním, konštatuje, že „strany nesmú byť ozbrojené a nesmú zriaďovať ozbrojené zložky“. Zo znenia zákona je zrejmé, a jeho autori sa tým až tak veľmi netaja, že má ísť o úder proti kotlebovcom. Tí sa totiž zastrájali, že 5,2 milióna eur, ktoré im patria od štátu za percentá získané vo voľbách, využijú práve na budovanie domobrany. Môže na tom zákon niečo zmeniť?
„Z histórie 20. storočia sú známe viaceré príklady, keď extrémistické politické strany využili možnosť fungovať v rámci demokratického politického systému na jeho likvidáciu. Dostali sa demokratickou cestou k moci a nastolili na dlhé roky totalitný režim,“ vyhlásil Dostál v parlamentnom prejave pri predstavení novely.
Liberáli veria v úspech
Ďalší zo spoluautorov novely Martin Klus zo SaS pre ParlamentnéListy.sk prezradil, že verí v jej prijatie. „Sme v očakávaní, že keď to prešlo prvým čítaním, tak koalícia by nemala mať nejaký zásadnejší problém podporiť to aj v ďalších dvoch čítaniach,“ povedal. Otvorene však netvrdí, že zákon bol namierený cielene na kotlebovcov. „Takto zákony na Slovensku poňaté byť nemôžu, musia byť všeobecne charakterizované, ale zrejme každý Slovák si vie dosadiť, na aké konkrétne udalosti tým mierime. Už dávnejšie sme sa vyjadrili, že hliadky vo vlakoch sú pre nás neakceptovateľné,“ vysvetľuje Klus. Zároveň dodal, že počas predkladania zákona sa opierali o skúsenosti s dvoma režimami: komunistickým (tu fungovali Ľudové milície) a fašistickým (Hlinkova garda).
Prejav Ondreja Dostála pri predkladaní zákona o politických stranách v parlamente. Zdroj: YouTube/OKS
Optimista Klus
Kotlebova ĽS NS sa chcela príspevku za voľby pôvodne vzdať, no postupne začala koketovať s myšlienkou, že za štátne podporí vybudovanie domobrany. Je saskársky zákon mierený práve voči kotlebovskej domobrane? „Úplne priamo, samozrejme, nie. Ono sa to netýka len ĽS NS, ale akejkoľvek politickej strany, či už ľavicovej, alebo pravicovej, ide o to, aby takáto možnosť tu vôbec nebola,“ vyjadril sa Klus. Už prvým zaujímavým faktom bolo, že novelu podporili aj samotní ľudáci. Zo 131 prítomných poslancov hlasovalo za túto normu 121 zákonodarcov. „Tešíme sa tomu. Sme ale tak trošku prekvapení, lebo to nie je prvýkrát, keď sa táto strana prejavuje mierne schizofrenicky. Na jednej strane sa minulosťou hlási k fašistickému vojnovému slovenskému štátu a na druhej strane víta ruských vlkov na motorkách, ktorí idú oslavovať koniec druhej svetovej vojny. Toto je podobný príklad, ale to je skôr problém osobnej integrity poslancov ĽS NS,“ komentuje hlasovanie kotlebovcov Klus.
Zákon? Domobranu budujeme ďalej, hlásia kotlebovci
A ako teda vyzerajú plány ĽS NS s vybudovaním domobrany? Urobil im zákon škrt cez rozpočet? „Na projekte domobrany budeme pracovať a budeme ho rozvíjať,“ povedal nám poslanec ĽS NS Milan Uhrík. Zároveň aj predostrel svoj pohľad na zákon a domobranu. „S domobranou to nesúvisí. To si ľudia pletú. Domobrana je absolútne legitímny a legálny prostriedok. V podstate ako dobrovoľní hasiči,“ tvrdí. Slovník slovenského jazyka pritom pojem domobrana charakterizuje ako „druh polovojenskej civilnej organizácie na obranu štátu“ a Slovník súčasného slovenského jazyka zase ako „špecifický druh teritoriálneho, najčastejšie pozemného vojska na obranu územia štátu“, čo evokuje predsa len inú predstavu, ako je pohľad na hasičov.
Novela zákona však nebráni stranám, aby si založili nejaké oddiely. Zakazuje iba vytváranie ozbrojených skupín. Uhrík však dokonca naznačuje, ako sa dá i tento paragraf obísť. „Pokiaľ má niekto zbrojný preukaz a splnil všetky zákonné požiadavky, to znamená psychotesty, zdravotné testy, odbornú spôsobilosť a preukaz na dôvod držania zbrane a policajný zbor mu tú zbraň vydal napríklad s právom držania a nosenia tak, samozrejme, tú zbraň pri sebe mať môže,“ dodal aj na margo členov možnej domobrany. Z týchto slov vyplýva, že strana pravdepodobne podobne ako pri vlakových hliadkach oficiálne žiadnu ozbrojenú skupinu nezaloží, no to neznamená, že jednotlivci nebudú držiteľmi zbraní.
Nezmyselný zákon?
K problematike sa pre ParlamentnéListy.sk vyjadril aj politický analytik Ján Baránek. Bude mať teda zákon vplyv na budovanie domobrany? „Nie, nebude. Ide aj, samozrejme, o to, ako by bol ten zákon postavený, ak by bol prijatý,“ vysvetľuje Baránek. A potvrdzuje, že podobný zákon sa dá veľmi ľahko obísť. „Dá sa to robiť rôznymi spôsobmi. Napríklad občianskymi združeniam, ktoré nemusia mať žiadne priame napojenie na konkrétnu politickú stranu. Ale z toho kontextu pôsobenia bude jasné, že je to príbuzné a pritom to nemusí byť nejakým zásadným spôsobom prepojené,“ polemizuje politický analytik.
Baránek predpovedal novele zákona neblahú budúcnosť. „Dobre, príjmu takýto možno zbytočný zákon, ďalší zo zbytočných zákonov, no dopredu si myslím, že je odsúdený na neúspech, lebo by museli prijať zákon o zákaze domobrany a polovojenských oddielov. A to si tiež neviem predstaviť, ako by to vyzeralo,“ dodal analytik.
