Farkašovský: Prekážajú mi takí poslanci, ktorí nedržia slovo. Doma hovoria jedno a v Bruseli hlasujú opačne

26.4.2019 0:00

ROZHOVOR Európska únia je komótna, nemôžu nás tam zastupovať servilní poslanci alebo takí, ktorí jedno hovoria doma a iné v Bruseli, hovorí kandidát SNS do eurovolieb a súčasný poslanec parlamentu Karol Farkašovský. V rozhovore pre ParlamentnéListy.sk prezrádza, ako to chce zmeniť práve on sám i to, že etika novinárov je podľa neho vážny problém.

Farkašovský: Prekážajú mi takí poslanci, ktorí nedržia slovo. Doma hovoria jedno a v Bruseli hlasujú opačne
Foto: TASR
Popis: Karol Farkašovský

Prečo ste sa rozhodli kandidovať do europarlamentu?

Keď som mal 18, bol tu iný režim s cenzúrou, potláčaním slobody, zákazom cestovania i komunikovania so svetom. Samozrejme, že som bol voči tomu veľmi kritický. A, samozrejme, krajina ako taká, za to nemohla. Napriek tomu, že som Slovensko miloval, chcel som byť slobodný a túžil som odísť, žiť čo najďalej vo svete.  

Napokon mi novinárske povolanie a zahraničné pôsobenie v rozhlasovej a televíznej stanici BBC v Londýne aj umožnilo vidieť obrovský kus sveta. Uspokojilo to nielen moje túžby po slobode a cestovaní, ale aj mnohému naučilo. Pomohlo mi osobnostne dozrieť. Uvedomiť si,  že v živote je dôležité – byť užitočný, pomáhať iným a vedieť, kam človek patrí. Tieto hodnoty sa prelínajú aj v novinárskom poslaní. Naučil som sa hovoriť s ľuďmi, počúvať ľudí a rozumieť ľuďom.

Naučil som sa precítiť slovo vlasť so všetkou energiou a intímnou hrdosťou vo svojej hrudi. Je to ten pocit, keď sa hymna pri športových podujatiach doslova vlieva  do žíl. A vedel som, kam patrím. Slovensko mi dalo šťastné detstvo, láskavých rodičov, vzdelanie, prácu, rodinu a napokon aj možnosť vidieť svet. Nastal čas investíciu vrátiť.

Ponúknuť svoje životné i bohaté pracovné skúsenosti a hájiť v Európskom parlamente záujmy občanov Slovenska, našu národnú identitu, suverenitu krajiny. Motívom je byť užitočný tam, kde sa tvoria zákony aj pre nás, pre lepší život slovenských občanov. Byť ich predĺženou rukou  na európskom fóre a bojovať za prosperitu Slovenska.     

Do eurovolieb kandidujete ako dvojka strany. Myslíte si, že získate dva mandáty či prekrúžkujete Jaroslava Pašku?

Ja som bol vždy tímový hráč –  v médiách i v politike. Aj keď je to v istej fáze súťaž, vnímam to najmä z hľadiska úspešnosti Slovenskej národnej strany. Dôležité je, že všetci robíme maximum, aby sme presvedčili občanov, že Slovensko má mať v Bruseli naozaj proslovenské a pronárodné poslanecké zastúpenie. A nie ľudí, ktorí neváhajú hlasovať proti záujmom vlastného štátu. Každý máme svoj spôsob, ako sa ľuďom prihovoriť.

Niekto uprednostňuje elektronickú komunikáciu na sociálnych sieťach, ja rád chodím medzi ľudí osobne, rozprávam sa s nimi o tom, čo ich trápi a čo ich teší. Som na to zvyknutý ešte z mojich rozhlasových a televíznych čias. Byť užitočný, pomáhať a pozitívne komunikovať, to sú tri najdôležitejšie súčasti mojej životnej filozofie. K tomu ma viedli rodičia, aj 30-ročná práca v médiách a snažím sa o to aj teraz v politike.

Čo sa týka počtu mandátov, o tom rozhodnú občania. Bol by som veľmi rád, keby to nebolo na základe emócií, ktoré teraz rozdúchavajú podaktorí jedinci. Omnoho lepším radcom ako emócie a mocenský apetít je racionálne zváženie schopností, zodpovednosti a dôveryhodnosti daného kandidáta.

Účasť v predchádzajúcich eurovoľbách bola vždy nízka. Čím chcete presvedčiť slovenského voliča o dôležitosti volieb?

Žijeme v spoločnej európskej rodine. Sme jej plnoprávnym a rovnocenným členom. Určite nechceme, aby za nás a o nás rozhodovali iní. Máme právo i povinnosť rozhodovať o sebe aj pri európskom stole. Pravda, nemôžu nás tam zastupovať servilní poslanci, ktorí nemajú v sebe  národné cítenie a odvahu brániť suverenitu Slovenska, hájiť záujmy jeho občanov a naše jedinečné kultúrne hodnoty napríklad aj pred vplyvmi migrácie.

Rodina má svoje pravidlá, ktoré, samozrejme, rešpektujeme. Ale pravidlá môžeme tvoriť aj my. A najdôležitejšie je uvedomiť si, čo je normálne a čo iba hlúpa ľahostajnosť. Ľahostajnosť a zároveň nezodpovednosť aj voči sebe samému je nejsť voliť. Normálne predsa je, že o budúcnosti Slovenska v Európe rozhodne väčšina jeho občanov a nie iba 13 percent ako pred piatimi rokmi. To dá zdravý rozum. 

S akými cieľmi a sľubmi chcete presvedčiť voličov, aby vám dali svoj hlas, zvolili vás za europoslanca?

Ľudia už majú medových rečí a sľubov vyše hlavy. Za každého kandidáta by mala hovoriť jeho doterajšia práca, komunikačné schopnosti, ľudské vlastnosti. Ja som celý život venoval práci s ľuďmi a pre ľudí. V médiách a napokon ani v politike sa to inak nedá. Pravda, ak človek berie svoje poslanie naozaj vážne. Pre mňa je veľmi dôležité kritérium profesionalita v tom, čo robím.

Potrpím si na detaily a snažím sa svoju prácu urobiť dôsledne a načas. To bolo moje krédo v médiách a je aj teraz v politike. To, či mi občania dajú dôveru, je na ich rozhodnutí. Isté je, že ani mladí, ani starší voliči by sa nemali rozhodovať pod vplyvom populárnej vlny kritizovania všetkého a každého, ale naozaj na základe poznania konkrétneho programu konkrétneho kandidáta.

To je ľudská i občianska zodpovednosť za seba, za deti, za nás a za Slovensko. Ľudia majú radi úprimnú a priamu reč, jasné a zrozumiteľné zámery kandidátov. O mojom programe podrobnejšie informujem na webstránke  www.karolfarkasovsky.sk.

Akým témam sa chcete venovať?

Slováci si zaslúžia mať sa dobre, žiť v pokoji, mieri, v dostatku, v bezpečí, v úcte a vzájomnej žičlivosti. To je spoločný motív mojich tém. K tomu potrebujeme v spoločnom európskom priestore hájiť slovenskú národnú identitu, záujmy našich občanov, suverenitu Slovenska a naše jedinečné kultúrne hodnoty. Potrebujeme ich rozvíjať v náš prospech i prospech Európy a chrániť pred negatívnymi vplyvmi rastúcej migrácie. 

Rovnako potrebujeme dať STOP deleniu občanov EÚ na dve kategórie. Najvyššie kvalitatívne štandardy potravín, tovarov, služieb musia platiť pre všetky členské štáty bez rozdielu. Jednotný a spravodlivý meter pre všetkých. Internet nemôže byť smetiskom. Médiá a sociálne siete majú ľuďom pomáhať a slúžiť, nie urážať a nivočiť. Som za slobodu prejavu. Som rovnako za ochranu našich detí, nás všetkých pred falošnými správami, dezinformáciami a extrémizmom. Slovensko môže byť Európe vzorom alebo inšpiráciou. Môj projekt zavedenia komunikačnej výchovy do škôl, ktorý už na Slovensku skúšame, môže byť prínosom pre mladých v celej Európe.

Okrem nového typu vzdelávania umožní mladým ľuďom zvýšiť si vlastnú cenu na trhu práce, uspieť v rastúcej konkurencii a byť úspešnými v živote i v práci. Slovensko má jedinečné regióny: Orava, Kysuce, Liptov, Spiš, Gemer, Zemplín... majú obrovský potenciál. Treba ich otvoriť nielen pre cezhraničnú spoluprácu so susednými krajinami, ale pre širokú spoluprácu naprieč celou EÚ v oblasti cestovného ruchu, ako aj v službách, vzdelaní či kultúre. Ukážme Európe  jedinečnosť slovenských regiónov a sami budeme bohatší.

Treba venovať pozornosť aj regionálnym médiám. Tie zohrávajú stále významnejšiu úlohu v celej Európe ako užitočná protiváha voči celoplošným médiám. Výrazne posilňujú vzťah ľudí k regiónu, v ktorom žijú, podporujú hrdosť, informujú o životne dôležitých veciach. Slovenské regionálne médiá a tento typ médií aj v celej Únii si zaslúžia väčšiu finančnú podporu z európskych zdrojov a zároveň aj viac legislatívnej pozornosti zo strany Európskeho parlamentu.

A mám ešte jeden veľmi originálny nápad, ktorý môže zapísať Slovensko do európskej histórie, ale o tom až vtedy, keď príde tá správna chvíľa a príležitosť.

Veríte, že je to vôbec možné – predsa len na Európskou úniu sa valí stále silnejšia a častejšia vlna kritiky

Áno, ale dôležité je vnímať kritiku pozitívne a reagovať konštruktívne. Ak bude EÚ schopná sebareflexie a zmeny, vrátane väčších národných kompetencií, má  šancu zmeniť vlnu kritiky na vlnu spokojnosti a uznania. Musí ale urobiť razantnú očistu a zmenu tak, aby posilnila svoje postavenie významného svetového hráča. Túto pozíciu by si mala cieľavedome budovať ako prioritu. Tomu určite napomôže viac suverenity pre členské štáty, silnejšia obranná a dôraznejšia, zásadovejšia a pragmatickejšia migračná politika. 

Aký máte k EÚ vzťah? Váš predseda Andrej Danko ju považuje svojimi slovami za dobrý projekt, musí sa však vrátiť k svojej podstate. Tou je služba obyvateľom, nie služba ľudí európskym inštitúciám. Čo si o tom myslíte?

Myslím si, že Európska únia je naozaj dobrý projekt, len príliš komótny. Sloboda pohybu, prejavu, jednotná mena, podnikateľské možnosti, vzájomný obchod a  spolupráca... to sú výdobytky, ktoré si treba vážiť. Ale Európska únia nemôže byť ako spiaca krásavica zemegule. Nesmie sa uzatvárať do seba a zaoberať sa iba sebou.

Potrebuje prejavovať viac záujmu o potreby 507 miliónov občanov členských krajín. Únia totiž existuje pre nich, nie pre samu seba. Budíček by mal priniesť nový Európsky parlament. Očakávam v ňom nové rozloženie politických síl, lepšiu komunikáciu s občanmi v členských štátoch, viac empatie voči tomu, čo ľudia chcú a potrebujú, aby sa mali lepšie a krajiny prosperovali.

Nový EP by mal priniesť novú iskru, dynamickejšie, dôraznejšie rozhodovanie nie od zeleného parlamentného stola, ale na základe poznania názorov a mienky ľudí, pre ktorých bude prijímať zákony a pravidlá.

Aká by mala byť podľa vás základná zahraničnopolitická orientácia Slovenska? Smerom k Únii alebo máte otvorený vzťah k Rusku ako váš predseda?

Sme malá krajina, ale naša sila vzrástla vďaka členstvu  v zoskupení V 4. Spoluprácu v ňom musíme ďalej rozvíjať a upevňovať. Tak sa bude zvyšovať aj váha našich názorov a cieľov za európskym stolom. Máme, samozrejme, svoje záväzky či už hospodárske, alebo vojenské v rámci Únie či NATO a musíme ich plniť, pretože sme sa k tomu zaviazali.

Lebo s výhodami spravidla vždy chodia ruka v ruke aj povinnosti. No nebráni nám to mať aj vlastný názor a povedať ho. A nič nám nebráni ani v tom aby sme mali a budovali dobré vzťahy smerom na Západ aj na Východ. Taký je pragmatizmus súčasnosti. Dnešná politika nie je o súperení. Súperia iba hlupáci, múdre národy a ľudia spolupracujú.

V tejto súvislosti ma zaujal čerstvý prieskum agentúry Focus, podľa ktorého takmer polovica voličov ĽSNS a SNS by si priala, aby zahraničnopolitická orientácia Slovenska bola proruskejšia. No väčšina spoločnosti, až 60 percent populácie si myslí, že by sme naďalej mali presadzovať euroatlantické smerovanie. Zaujímavé je tiež to, že každý piaty respondent sa k tejto otázke nevedel vyjadriť.

Nič nie je horšie ako sústavné masírovanie verejnej mienky takými či onakými názormi a údajmi z prieskumov. Politiku krajiny nemôžu diktovať prieskumné agentúry ani aktivisti. Je tu štandardný inštitút parlamentných volieb a rozhodnutie väčšiny voličov aj o tom, ktorým smerom pôjde Slovensko v zahraničnej politike.

Zakotvuje to vždy programové vyhlásenie legitímne vytvorenej vlády. Ono udáva tón vo všetkých zásadných oblastiach života. Povinnosťou štátu a médií je s týmito témami oboznamovať občanov. Vždy budú jedni za a druhí proti. Občan by nemal byť za každú cenu ovplyvňovaný ani infikovaný názormi médií.

Občan má byť objektívne informovaný a má výsostné právo sám si vytvoriť svoj názor alebo úsudok. V tom spočíva čaro slobody myslenia ako základného prvku demokracie. Nie pretekanie sa prieskumných agentúr, ale právo občana na vlastný názor je dôležité.

Ste za vstup Srbska do EÚ?

Európska únia musí v prvom rade podstúpiť ozdravovací proces. Možno menšiu diétu, aby bola schopná efektívnejšie a rýchlejšie konať. Platí to, samozrejme, aj pre proces jej rozširovania. Nedá sa iba donekonečna územne rozširovať a v správe vecí európskych prešľapovať na mieste. Únia potrebuje silnejší ťah na bránu, potrebuje si upevniť vzťahovú a kompetenčnú štruktúru.

Až potom sa môže rozširovať. Na druhej strane každý, kto pribudne do európskej rodiny, by mal byť dokonale pripravený na vstup po politickej, ako aj hospodárskej, legislatívnej či kultúrnej stránke. Ak Srbsko splní požadované kritériá z hľadiska kvality a úrovne svojich vnútorných záležitostí aj vzťahov so susednými krajinami, nevidím dôvod, prečo by nemohlo byť členom EÚ.

Čo po brexite? Pat trvá, ako by mala reagovať Únia?                                                   

Brexit sa určite nestane najslávnejšou kapitolou britskej demokracie ani diplomacie. Je mi ľúto, že Spojené kráľovstvo odchádza. Pri krotení emócií a väčšej politickej snahe sa mohlo nájsť aj iné riešenie. EÚ prejavila mimoriadnu ústretovosť voči Britom, ale odchod jedného člena nemôže ohroziť chod celej 27.

Takže patovú situáciu si vytvorili aj privodili britskí poslanci. Pozitívne je, že Únia ukázala pevný a jednotný postoj. Ukázala, že aj dobrá vôľa má svoje hranice. Uvidíme, či jej zásadovosť padne na úrodnú pôdu. Tak či onak na ťahu je Spojené kráľovstvo.  

V čase diskusie o novele tlačového zákona ste prišli s úvahou vytvorenia Tlačovej rady regulatívneho orgánu, ktorý by dohliadal na etiku novinárskej tvorby aj v printových médiách. Aký by bol rozdiel pri ústavných činiteľoch oproti tomu, čo navrhujú predkladatelia zo Smeru Dušan Jarjabek a Miroslav Číž v podobe práva na odpoveď? 

Etika novinárskej tvorby je v súčasnosti mimoriadne vážny problém. Taký zvláštny paradox doby. Na jednej strane máme veľmi dobre vypracovaný Etický kódex novinárskej tvorby, na druhej strane problémom je iba to, že sa často porušuje alebo nedodržiava. Súčasná tlačová rada ako samoregulačný orgán nemá v tomto smere potrebnú spoločenskú autoritu ani kompetencie.

Preto je potrebné vytvoriť seriózny regulatívny orgán, ktorého poslaním bude dôsledne strážiť a dohliadať na uplatňovanie spomínaného Etického kódexu v praxi. A navyše aj digitálne prostredie si v tejto súvislosti akútne vyžaduje ochranu. Takže podľa mňa Slovensko potrebuje úpravu legislatívy, ale najmä  jeden úplne nový komplexný Mediálny zákon. Taký, ktorý zodpovedá dobe, technologickej úrovni médií a etickým kritériám, ktoré musia platiť v tvorbe a práci žurnalistov v klasickom mediálnom, ako aj digitálnom prostredí.

Aký názor máte na súčasné politické prostredie? Nemáte pocit, že sa situácia takmer deň za dňom vyostruje a, čo je ešte horšie, politika sa oddeľuje od bežných životov občanov? Je nejaká nádej to zmeniť?

Áno, dospeli sme do štádia, že politika výrazne rozdeľuje spoločnosť. Presnejšie, robia to podaktorí politici, ktorým chýba skromnosť, pokora a veľmi často aj nadhľad.  Nehovoriac o komunikačných schopnostiach a umení počúvať a rešpektovať aj názory druhých. U nás je človek s iným názorom automaticky vnímaný ako nepriateľ.

Keď sa k tomu pripojí silnejšie ego, potom prestáva fungovať komunikácia a často aj elementárna ľudská slušnosť. Občanom to nedáva dobrý príklad. Naopak, podnecuje ich to k podobnému správaniu a často vulgárnosti a agresivite či už na cestách, na sociálnych sieťach, alebo v medziľudských vzťahoch. Práve tie vzťahy ma najviac trápia.

Musíme ich napraviť, kým nebude neskoro. Každý by mal začať od seba vrátane politikov i novinárov. Dá sa to len zmenou komunikácie a dodržiavaním pravidiel korektnosti, slušnosti, tolerancie, vzájomného rešpektu a ľudskej úcty. Verím, že aj môj projekt bude mať v dlhodobom horizonte pozitívny vplyv na kvalitu medziľudských vzťahov a nielen u nás na Slovensku. 

V jednom rozhovore pred troma rokmi ste hovorili, že jedným z vašich cieľov v parlamentne  je zabezpečenie generačnej obmeny poslancov – malo by také niečo platiť aj pre našich poslancov v europarlamente? Niektorí sú tam už celé dekády...

Áno, výmena je užitočná a po čase aj žiaduca. Ale určite sa nemôže udiať násilne. Určite to nemôže byť o „uchopení“ moci. A vonkoncom nie uzurpovanie moci jednou generáciou na úkor druhej. Spoločnosť je silná a životaschopná vtedy, keď dokáže zladiť ambicióznosť mladých s múdrosťou a rozvážnosťou zrelej časti populácie. Všetko má svoj čas.

Tak ako sa nedá urýchliť dozrievanie ovocia, nedá sa urýchliť ani osobnostné dozrievanie ľudí. Čas treba jednoducho rešpektovať. A určite treba rešpektovať aj slobodnú vôľu občanov vyjadrenú v parlamentných, komunálnych, prezidentských či európskych voľbách.

Ste spokojný s prácou súčasných europoslancov za Slovensko? Ak áno, ktorých?

Kritizovať by bolo koho aj za čo, ale nechcem ovplyvňovať voličov. Prekážajú mi takí poslanci, ktorí nedržia slovo. Doma hovoria jedno a v Bruseli hlasujú opačne. To považujem za neférové. Za absurdné a nehorázne považujem to, keď europoslanec vystupuje proti vlastnej krajine a de facto aj proti vlastným voličom.

Europoslanci by určite mali byť pod väčším drobnohľadom slovenskej verejnosti aj slovenských médií. Informovanosť o ich poslaneckej práci v Bruseli je v slovenských médiách žalostná. Výnimkou je možno obdobie pred voľbami. A občania by mali mať dostatok relevantných správ a faktov, ako si ich volení zástupcovia v Bruseli počínajú a čo pre nich, a pre Slovensko urobili.

Ak by ste neboli zvolený, čo ďalej? Budete o rok kandidovať do NR SR?

Vždy keď niečo robím, robím to naplno a s presvedčením dotiahnuť to do úspešného konca. Život ma naučil dve dôležité veci – prijímať kritiku a triezvo odhadovať vlastné sily. Cítim v sebe potenciál, ktorý by som mohol využiť v práci pre Slovensko v Bruseli aj doma. V jednom alebo druhom prípade je kľúčovou podmienkou, aby sa moja snaha stretla s dôverou občanov. Či to bude v Európskom alebo domácom parlamente, moje motto zostane rovnaké : Za Slovensko srdcom i skutkami.

 

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: Ľudovít Kusal
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Grendel po odchode Remišovej: Politika je súťaž

20:30 Grendel po odchode Remišovej: Politika je súťaž

ROZHOVOR: Politici prichádzajú a odchádzajú, hovorí o rozhodnutí Veroniky Remišovej už viac nekandid…