Viliam Novotný sa stal poslancom NR SR za SDKÚ v roku 2002 ako náhradník za Mikuláša Dzurindu, ktorý si svoj poslanecký mandát neuplatnil. Po prehratých voľbách v roku 2012 kandidoval na predsedu strany a bol jedným z troch kandidátov spolu s Pavlom Frešom a Luciou Žitňanskou.
„Delegáti si vybrali bratislavského župana. Žiaľ, pod jeho vedením strana neustále upadala. Preto sa v roku 2014 schyľovalo k mimoriadnemu kongresu a ja som vážne uvažoval, že budem na predsedu strany kandidovať druhýkrát. Nakoniec sme ale všetci podporili M. Fedora,“ povedal Novotný a doplnil, že z SDKÚ-DS vystúpil v decembri 2014, „po nešťastnom senickom kongrese strany som definitívne stratil nádej na jej reštart. Strana postupne stratila svoj reformný, programový charakter a neskôr aj svoj demokratický charakter. S tým som sa nemohol stotožniť.“
O jeho súčasnom povolaní, starých aj nových kauzách, ktoré ovplyvňujú slovenskú politickú scénu, ale aj o tom, či sa chce vrátiť do vrcholovej politiky, povedal viac v exkluzívnom rozhovore pre PL.sk.
Počas svojho pôsobenia v politike ste stáli pri viacerých zdravotných reformách. Ktorá je podľa vás najdôležitejšia? Resp. ktorá sa zavádzala do praxe najťažšie?
Pamätám sa, ako sme v októbri 2014 na veľkej konferencii v Bratislave diskutovali o 10 rokoch zdravotníckej reformy II. Dzurindovej vlády z roku 2004. Ľudia ju radi označujú ako „Zajacova reforma“. Ako poslanec a člen parlamentného zdravotníckeho výboru som sa na nej aktívne podieľal. A môžem konštatovať to, čo aj konferencia. Reforma obstála, aj keď sa, žiaľ, nestihla dokončiť. Šestica reformných zákonov platí dodnes a podľa nich funguje naše zdravotníctvo. Potom to bolo ako v osobnom vlaku. Ministri Smeru brzdili a snažili sa meniť reformné zákony prvkami známymi z minulosti. Radičovej vláda sa snažila dokončiť potrebné reformné zmeny, ale padla skôr, ako stihla veci zrealizovať.
Prečo podľa vás SDKÚ-DS dopadla s takým výsledkom po marcových voľbách, ako dopadla? Dalo sa tomu nejako predísť?
Áno, vymeniť v roku 2014 predsedu. A prečo tak dopadla? Postupne stratila obsah, pre ktorý vznikla. Verte mi, viem, o čom rozprávam. Ja som pri jej zrode stál. Prestala byť reformnou, programovou, a hlavne občianskou stranou. Prestala zastupovať pracujúcich ľudí strednej vrstvy.
Sledujete aktuálne dianie na politickej scéne? Aký je váš názor na personálne zmeny, ktoré urobil minister Drucker po zverejnení čiernej listiny nezaradeným poslancom Miroslavom Beblavým?
Do zdravotníctva prichádzajú noví ľudia. Minister aj jeho kandidáti sú prezentovaní ako manažéri z iných oblastí, ktorí by mali lepšie riadiť rezort. Až čas ukáže, či to bude fungovať. Ja to nevidím veľmi nádejne. Po sto dňoch by sa totiž od Druckera už čakali aj konkrétne návrhy a zatiaľ nič neprichádza. A napríklad nový generálny riaditeľ VšZP M. Kočan napriek jednoznačným zisteniam NKÚ aj ÚDZS predĺžil zmluvy firmám slávnej „tety Anky“. Prihovoril sa za ne primátor Košíc a poslanec za SMER, pán Raši. Zatiaľ to teda viac pripomína staré „Paškove“ časy.
Aký je váš názor na kauzu Bašternák? Sledujete ju? Zúčastnili ste sa na niektorom z protestov opozície pred bytovým komplexom Bonaparte? Alebo ste boli na proteste v Košiciach?
Kauzu sledujem, ale na protesty nechodím. Myslím si, že dôkazy sú jednoznačné. Minister Kaliňák mal už dávno odstúpiť. Každý deň vo funkcii škodí vláde a premiér Fico si to iste uvedomuje. Myslím, že jeho dni vo funkcii sú spočítané.
Veríte spisu Gorila? Považujete ho za dôveryhodný? Dotklo sa vás, keď sa v ňom Malchárek s Haščákom o vás bavia a smejú sa, že ste neschopný?
Predovšetkým som smutný z toho, ako ministri vnútra a spravodlivosti pristúpili k vyšetreniu tohto spisu. A keďže bol za I. Ficovej vlády originál skartovaný, obávam sa, že jeho autenticitu môže ktokoľvek spochybniť. A čo sa týka zmienky o mne, pobavila ma. Vždy som chcel byť neschopný pre finančné skupiny a schopný pre ľudí.
Počas svojho pôsobenia v politike ste sa zaoberali aj regionálnymi témami. Vy ste Košičan, postrehli ste iniciatívu poslanca hnutia Sme rodina Petra Pčolinského, ktorý sa po marcových voľbách snažil spojiť poslancov NR SR z východu do pracovnej skupiny, ktorá by prechádzala prerokované návrhy zákonov v parlamente a dozerala na to, aby boli výhodné aj pre východ Slovenska?
Všimol som si to a pripomenulo mi to moju iniciatívu z roku 2002 – 2003. Vtedy som spolu s ďalšími kolegami z východu prišiel s podobným nápadom. Po dvoch či troch spoločných stretnutiach bolo po všetkom. Stranícka disciplína prebila východniarsky sentiment.
Čo si o tejto iniciatíve myslíte? Keby ste mali možnosť, podporili by ste ju?
Nie, lebo od začiatku išlo skôr o marketing ako o snahu. Viete, ak chcete osloviť kolegov poslancov, nerobí sa to cez médiá. Nám sa v roku 2002 podarili aspoň tri stretnutia, Pčolinskému mediálny výstup.
Čomu sa aktuálne venujete?
Som predsedom strany ŠANCA. Pracujem ako lekár v Neurochirurgickej klinike Univerzitnej nemocnice L. Pasteura v Košiciach a som poradca predsedu NKÚ pre zdravotníctvo. Zároveň pôsobím ako expert na zavádzanie zdravotného poistenia v Kazachstane. Takže na nedostatok práce sa nesťažujem.
Aký je váš život teraz? Ste spokojný? Chýba vám vrcholová politika?
Mám krásnu rodinu a spokojný život. Nič mi nechýba. Ale do politiky sa túžim vrátiť. Jednoducho som človek, ktorý od študentských čias pôsobil vo verejnom živote. Som na to zvyknutý. Je to súčasť mojej životnej filozofie, zaoberať sa verejnými vecami.
Dostali ste nejakú ponuku na spoluprácu po marcových voľbách? Či už z vlády, alebo opozície?
Nie, a celkom ma to potešilo. Myslím, že alternatíva voči súčasnému vládnemu zlepencu sa musí vytvoriť mimo súčasného parlamentu.
Ste predsedom strany Šanca, aký je jej cieľ a zámer? Nie je existencia tejto strany zbytočným odoberaním pravicových voličov od veľkých pravicových strán?
Veľkých pravicových strán? A ktoréže to sú? Ak by mali voliči občianskej pravice koho voliť, nezakladali by sme ŠANCU. Po rozpade SDKÚ-DS a zlyhaní Siete jednoducho občianski demokrati na Slovensku nemajú svoje zastúpenie v parlamente. A ani kresťanskí demokrati na tom nie sú lepšie. Už v roku 2016 sme sa zúčastnili parlamentných volieb, ale vzhľadom na krátkosť času od vzniku sme nemohli byť úspešní.
Na budovanie serióznej strany treba čas. Dnes má strana 260 členov a štruktúry vo všetkých krajoch. ŠANCA je občianskou stranou presadzujúcou ekonomický liberalizmus a spoločenský konzervativizmus. Verím, že je to dobrý základ silnej pravicovej alternatívy voči súčasnému vládnemu zlepencu.
