Migráciou sa ako vedec zaoberáte roky. O akých trendoch v nej môžeme dnes hovoriť?
Migrácia sa dá stále geograficky deliť na štyri hlavné smery: juh – juh, sever – sever, juh – sever a sever – juh. Ale najpočetnejšie sú dva smery: juh – juh, to sú napríklad krajiny v Afrike, Ázii, v Južnej Amerike, kde sa obyvatelia presúvajú prevažne len z krajiny do susednej krajiny, a druhý smer, ktorý sa s tým prvým strieda v početnosti, je ju – sever. Čiže z rozvojových do rozvinutých krajín.
A ten sa v súčasnosti týka aj Európy…
Presne tak. EÚ aj Európy ako celku.
Koľko ľudí dnes migruje? Viem, že pred dvoma rokmi to bolo 256 miliónov ľudí.
Na konci minulého roka to podľa oficiálnych čísiel bolo 258 miliónov. Ale dnes môžeme určite hovoriť o vyše 260 miliónoch. Nejde tu však o absolútne číslo, ale skôr, aký je podiel migrantov na celkovej populácii sveta.
A pri tomto koeficiente teda môžeme hovoriť o akom náraste za posledné roky?
V roku 2000 to bolo 2,8 percenta, v roku 2017 to narástlo na 3,4 percenta. Treba však brať do úvahy aj to, že celková populácia na svete rastie, čiže ten nárast migrantov je dosť intenzívny…
Aké sú najčastejšie príčiny takýchto masových presunov?
Stále sú to dve príčiny. Ekonomická migrácia, teda za prácou, hlavne v smer juh – sever, okrem toho je to migrácia za účelom zjednotenia rodiny, a to sa týka aj Európskej únie. V posledných rokoch je to v niektorých krajinách dokonca tak, že migruje viac členov rodín ako samotných ekonomických migrantov. Pretože tí migranti z juhu majú širšie rodiny a majú právo po tom, ak majú legálny pobyt, si doviesť najširšiu rodinu – to sa týka rodičov, súrodencov, manželky a deti.
Dá sa popísať taký typický migrant? Podľa vašich slov je to človek utekajúci za prácou. A okrem toho, aký je to človek?
Ak budeme hovoriť o EÚ a ekonomickej migrácii, tak sú to skôr mladší muži, v rámci zjednotenia rodiny sú to zase ženy. V Európe, Amerike a Ázii prevládajú v celkovej migrácii ženy, v Ázii a Afrike muži.
Aký je tam rozdiel?
Asi 48 percent svetových migrantov sú ženy. Celkovo sú to mladšie ročníky.
Dnes sme z pohľadu súčasníka svedkami masívnych migračných vĺn, ide o mimoriadny jav?
Nie, je to kontinuálny jav, ale mení sa miesto destinácie. Od roku 2015 sme sa stali tým miestom aj my, Európa. Ale to sa začalo skôr. Posledné dva-tri roky však možno pozorovať ešte väčší exodus vo Venezuele. Tam sa to týka viac ako troch miliónov ľudí, teda viac, ako prišlo od roku 2015 do EÚ. V Ázii môžeme aktuálne spomenúť Rohingov z Barmy, nehovorím o subsaharskej Afrike, kde je to otázka násilia a prežitia. K tomu všetkému netreba zabudnúť na oblasti ako Jemen.
Toho som sa chcel dotknúť, migrácia a vojnové konflikty.
To som spomínal ten smer juh – juh, kde sa ľudia presúvajú do susedných krajín, ale treba si uvedomiť, že veľká migrácia je aj v rámci jednej krajiny, teda ide o vnútornú migráciu vo veľkých krajinách. Títo ľudia sú nútení odísť, to je napríklad južný alebo severný Sudán, krajiny, kde sú medzietnické a politické nepokoje, Somálsko, Etiópia, Eritrea ani nehovorím. V strednej časti subsaharskej Afriky je to napríklad Nigéria. Stále nepokojnými regiónmi sú Blízky a Stredný východ.
Keď sa vrátime k poslednej migrácii do Európy od toho roku 2015, kedy ste si prvýkrát všimli tie trendy, že sa k niečomu podobnému schyľuje?
Prvé príznaky sa začali objavovať v roku 2011, keď počet žiadateľov o azyl v Únii prekročil 300-tisíc, v roku 2013 to bolo 431-tisíc, to bolo prelomové obdobie. V roku 2014 to bolo už 627-tisíc ľudí. Takže oproti roku 2011 to bol už dvojnásobok, to bolo zjavné, čo sa deje. To sa začalo nepokojmi v Sýrii, Iraku, ľuďmi z Afganistanu. Vtedy odtiaľ začali prúdiť vo veľkom azyloví migranti. A to je ďalšia skupina, okrem ekonomickej a rodinnej, títo azyloví migranti. Čiže asi tri-štyri roky pred tou vlnou, ako ju pozná verejnosť, sme mali signály, že sa niečo deje.
Dnes tento problém rieši už globálnym paktom aj OSN. Ale už v čase, keď sa začalo hovoriť o summite v Marrákeši, niektoré krajiny počnúc USA od toho odskočili. Po štvrtku už ani u nás táto možnosť nie je. Ako si vysvetľujete, že ekonomicky vyspelé krajiny nechcú o migrácii, ktorá sprevádza ľudstvo tisícročia, zrazu ani počuť a že to povedomie o nej sa tak radikálne zmenilo? Je to otázka nastupujúceho populizmu?
Z 90. rokov a zo začiatku 21. storočia máme výsledky prieskumu verejnej mienky, podľa ktorých bola tá situácia u nás voči migrantom negatívne naladená, ale už po vstupe do EÚ sa to pomaly zlepšilo. Prevládal súcit a podobne. Myslím si, že veľkú úlohu vo verejnej mienke zohrávajú obrázky, ktoré sa k verejnosti dostanú. Mám na mysli milión ľudí, ktorí cez Balkán prešli do Maďarska, Chorvátska, Rakúska smerom do Nemecka, keď sme denne videli tisíce ľudí, ktorí prichádzali, tak zrazu prudko narástli obavy pred touto neriadenou migráciou. A ľudia sa akosi zľakli a začalo sa odmietanie. Potom je tu aj otázka médií, časť to nepodporuje a silnú úlohu zohrávajú aj takzvané konšpiračné médiá, ktoré zobrazujú len vyslovene negatívne javy. Po nástupe Obamu začali prevládať príliš ľavicové názory na túto tému a táto prílišná politická korektnosť sa rozšírila až do Európy. A ja ako vedec ju odmietam, pretože sa nerovná pravde. Podstatou vedy je skúmať a pravdivo interpretovať fakty.
Kritici paktu OSN o migrácii textu vyčítajú, že popiera rozdiel medzi legálnou a nelegálnou migráciou, pozerajú sa na ňu práve liberálne. Sú tieto výčitky oprávnené?
V inštitúciách ako OSN sa tiež rozvinula takáto politická korektnosť a prioptimistický pohľad na migráciu. Uvedomme si, že tam prevládajú emigračné štáty, teda tie, z ktorých sa migruje, plus západné, označované za príliš korektné štáty. Tento pohľad by nemusel byť sám o sebe zlý, ale v Európe po roku 2015 narazil. A preto ten pakt nie je dobre načasovaný z pohľadu nás, východnej Európy. V rámci OSN existuje osobitná splnomocnenkyňa generálneho tajomníka OSN pre medzinárodnú migráciu Louiste Arbourová. Študoval som jej prejavy, je to typická zástupkyňa toho optimistického, príliš politicky korektného pohľadu na migráciu. V decembri 2017 vyhlásila, aby sa ani nepoužíval termín nelegálnej migrácie, pretože je príliš pejoratívny. S tým sa ja nestotožňujem.
Takže by sme mali ostať pri delení na legálnu a nelegálnu migráciu?
Z môjho pohľadu áno. Práve ona s Lajčákom sa výrazne podieľala na príprave globálneho paktu, takže aj on preto prirodzene reflektuje názory týchto ľudí. Aj ona už však trochu mení názor. Už to formuluje inak.
A vďaka týmto príliš optimistickým názorom sa radikalizovala aj časť verejnosti či politickej scény.
Presne tak. To sa nemohlo inak skončiť. Už aj Hillary Clintonová v novembri vyhlásila, že imigrácia do Európy by sa mala pribrzdiť, pretože posilňuje extrémistov.
Ale krajiny by mali mať nejakých, nazvime vizionárov, ktorí by určovali smer spoločnosti z dlhodobého hľadiska.
Zoberte si, že keď bol dalajláma v septembri v Európe, vyhlásil, že Európa by mala patriť Európanom a to si mnohé médiá akosi nevšimli.
Po piatku má pakt o migrácii aj svoju prvú daň na Slovensku, rezignáciu oznámil minister zahraničia Miroslav Lajčák. Mal by mať takýto dokument takúto váhu?
On vedel, čo pripravuje, pretože bol v pozadí pri príprave paktu, no žije tiež tu a musel vedieť, aké nálady sú tu. Že nedá sa prísť s niečím, čo má takúto pozitívnu rétoriku. Vyčítam mu osobne aj to, že oproti zvyklosti pri iných témach pri tejto nebola žiadna diskusia pre odborníkov, žiadna konferencia organizovaná ministerstvom, na základe ktorej by sa dalo upraviť to stanovisko. Nekonala sa žiadna vysvetľovacia kampaň pre verejnosť. Ale z takých 70 percent je tam dobrých vecí, mnohé oblasti by sa mali zlepšiť, malo by sa predchádzať nelegálnej a nútenej migrácii, malo by sa to riešiť v krajine pôvodu. To sa nerobí dostatočne.
Spomínali ste otázku pomoci migrantom v emigračnej krajine, teda odkiaľ prichádzajú. Je toto podľa vás cesta? Nie je to len oddialenie problému, strácanie dotácií a podobne? Nemigrovali by tí ľudia tak či tak?
Časť určite áno. Základný problém je ale v obrovskom demografickom prírastku v týchto krajinách, to si ani nevieme predstaviť, v tých krajinách tie prírastky za posledných 30 rokov narástli o 100 a viac percent, nie je tam dosť pracovných možností pre týchto ľudí, ich tvorba nedosahuje ani zďaleka tempo rastu populačného prírastku. Časť migrácie by sa utlmila, vytvorili by sa nové pracovné príležitosti. Druhý problém je vysoká miera korupcie v tých krajinách. Ale začínajú prevládať názory, aby sa riešenie problému začalo posúvať do týchto krajín, odkiaľ ľudia prichádzajú. Tá obrovská pôrodnosť sa však predpokladá ďalej, tí ľudia budú masovo odchádzať naďalej. Časť politikov hovorí, že je to prekladanie problému z krajiny na inú krajinu, ale neviem, aké je iné riešenie.
Autor: Ľudovít Kusal
