“Domnievame sa, že nastal čas konať zodpovedne, hľadať cestu k zamedzeniu ďalšej eskalácie napätia a obnoviť dialóg,” uvádza sa vo vyhlásení trojice európskych krajín.
Text vyhlásenia zverejnila kancelária francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona po oslavách Dňa Bastily v Paríži, na ktorých sa popri množstve iných zahraničných predstaviteľov zúčastnili aj nemecká kancelárka Angela Merkelová a podpredseda britskej vlády David Lidington, ktorý tam zastupoval odchádzajúcu premiérku Theresu Mayovú.
Výzva prichádza v období stupňujúceho sa napätia vo vzťahoch medzi USA a Iránom, ktoré začalo opätovne rásť po vlaňajšom odstúpení Washingtonu od dohody o iránskom jadrovom programe z roku 2015.
Irán v reakcii na kroky americkej strany, najmä na opätovné uvalenie sankcií, v máji 2019 oficiálne pozastavil plnenie niektorých záväzkov vyplývajúcich z tejto dohody.
Francúzsko, Británia a Nemecko, ktoré patrili medzi jej signatárov, v nedeľu varovali pred ďalším oslabovaním jadrovej dohody. V tejto súvislosti kritizovali americké sankcie voči Iránu i kroky Teheránu, ktoré porušujú dohodnuté podmienky.
“Veľmi nás znepokojilo rozhodnutie Iránu robiť si zásoby uránu a obohacovať ho nad rámec povolených limitov,” uvádza sa vo vyhlásení európskych mocností, ktoré varovali, že by tieto kroky mohli viesť k zhoršeniu bezpečnostnej situácie v celom regióne.
Trojica krajín preto apelovala na Teherán, aby tieto svoje kroky prehodnotil a vrátil sa k úplnému dodržiavaniu jadrovej dohody. Tá zaväzuje islamskú republiku k výraznému obmedzeniu jadrových kapacít výmenou za zrušenie medzinárodných ekonomických sankcií.
