Europoslanec bol v kontakte s exilovými predstaviteľmi tzv. Demokratickej samosprávy. “Ide o kresťanský projekt. Bola to kresťanská menšina, ktorá navrhla ostatným v tom prostredí žijúcim skupinám, aby spolu vytvorili tzv. Demokratickú samosprávu, aby spravovali príslušné územie a aby navrhli novú ústavu, založenú na európskych hodnotách,” konštatoval. Zároveň dodal, že by sa mali usilovať o prinavrátenie pôvodných sýrskych obyvateľov, aj milióna kresťanov, ktorí z domovov utiekli, na ich pôvodné územie.
Branislav Škripek vedie Európske kresťanské politické hnutie. “Dôležitou vecou môjho mandátu bolo aj to, že som sa stal ešte počas mandátu poslanca Národnej rady SR členom Európskeho kresťanského politického hnutia. Neskôr som sa stal členom predsedníctva, v roku 2017 som sa stal jeho predsedom,” uviedol, pričom zároveň spresnil, že ide o združenie rôznych kresťanských strán, ktoré sú členmi parlamentov.
“Momentálne sú členmi tohto hnutia 54 poslanci parlamentov z 19 krajín Európy. Cieľom nášho hnutia je zdôrazňovať a prinášať do európskej politiky kresťansko-konzervatívne hodnotové pohľady, čiže zdôrazňovať potrebu a vplyv kresťanskej demokracie,” zdôraznil.
Taktiež pripomenul, že v EP pôsobia europoslanci na platforme európskej politiky, nie národnej. Ak nachádza podľa jeho slov témy v EP, ktorými sa môže prihovoriť voličovi na Slovensku, tak hľadá vo svojej platforme podporu u kolegov. “Najviac sa nás dotkol v poslednom čase problém – hľadali sme riešenie, aby sa zabránilo pretáčaniu kilometrov na osobných automobiloch, ktoré sú z obrovskej miery dovezené na Slovensko,” uviedol Škripek.
Ďalším problémom bola nemožnosť vyberať pokuty od zahraničných vodičov, ktorí na SR nezaplatia diaľničné poplatky. “Bol som spravodajcom tohto dokumentu na našom Výbore pre osobné slobody, bezpečnosť a vnútornú spravodlivosť a dúfam, že čo najskôr prejde aj ostatnými príslušnými výbormi a príde na hlasovanie do EP, kde sme urobili všetky kroky k tomu, aby tieto pokuty mohli byť cezhranične vymáhané aj zo strany SR,” spresnil europoslanec.
Za veľmi dôležitú súčasť jeho agendy považuje aj kresťanský pohľad a prístup k ľudsko-právnym otázkam. “Čo ma veľmi prekvapilo, ale aj pre čo som kandidoval do EP, bolo práve zdôraznenie kresťanského pohľadu na základné ľudské práva, ale aj kresťanská reakcia voči tzv. nadprávam, s ktorými som sa tu začal stretávať,” dodal.
Škripek by mal záujem zastávať post poslanca i v ďalšom funkčnom období. “Dlhé týždne som premýšľal nad tým, či mám opäť kandidovať. Pochopil som, hľadal som odpovede od ľudí, modlil som sa a očakával som aj vnútornú odpoveď, aby som porozumel, tomu, čo mi hovorí do môjho života Boh. Pochopil som, že mám kandidovať ďalej, mnoho ľudí mi dalo tento podnet a povzbudenie, aby som to urobil. Takže, budem sa uchádzať o mandát voličov a budem rád, ak ho získam, ak tu budem môcť pôsobiť,” uzavrel.
V roku 2016, keď TASR oslovila všetkých europoslancov v ich polčase vládnutia, Branislav Škripek označil za svoje dovtedajšie úspechy upozornenia pred zásahmi politických krokov EÚ do kompetencií SR. Už vtedy avizoval, že sa venuje pomoci ťažko prenasledovaným kresťanom a iným menšinám na Blízkom východe. Zameriaval sa taktiež na zdôrazňovanie tradičných hodnôt a židokresťanskej etiky.
Europoslanec je členom frakcie Európski konzervatívci a reformisti. Ďalej je členom Výboru pre občianskej slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a Delegácie pre vzťahy s Izraelom. Zároveň je náhradníkom vo Výbore pre práva žien a rodovú rovnosť a v Delegácii pre vzťahy s krajinami tzv. Mašreku.
