Europoslanci v obavách: Máme interné prieskumy. Kotlebovci sa môžu dostať do Európskeho parlamentu. Vznikne politická nestabilita

25.5.2018 14:40

Slovenskí europoslanci pred budúcoročnými voľbami do Európskeho parlamentu varujú, že podľa ich interných prieskumov môžu prekvapiť a uspieť kotlebovci. Europoslanec Pál Csáky hovorí, že z toho môže vzniknúť politická nestabilita. Monika Beňová dodáva, že voliči fašistov sú veľmi disciplinovaní a jednou z najdôležitejších tém volieb bude migračná politika.

Europoslanci v obavách: Máme interné prieskumy. Kotlebovci sa môžu dostať do Európskeho parlamentu. Vznikne politická nestabilita
Foto: Facebook/ Európsky parlament - Informačná kancelária na Slovensku
Popis: Józséf Nagy, Monika Beňová, Robert Hajšel a Pál Csáky

Europoslanec Európskej ľudovej strany (EPP) Pál Csáky, ktorého do Európskeho parlamentu zvolili za SMK, upozorňuje na interné prieskumy frakcie, ktoré predpovedajú úspech aj Kotlebovej strane v budúcoročných eurovoľbách.

„Už teraz je jasné, že slovenské zastúpenie v budúcom Európskom parlamentne bude zložitejšie, ako je to terajšie. Dostane sa tam Slovenská národná strana a takmer s istotou aj Kotlebova ĽSNS. Chcem povedať, že doterajšia spolupráca trinástich europoslancov zo Slovenska je na dobrej úrovni. Vážime si jeden druhého, aj keď máme na niektoré veci odlišné názory. Situácia bude teda zložitejšia,“ myslí si Csáky, pričom dodáva, že európska politická stabilita stojí na spolupráci Európskej ľudovej strany, socialistov a liberálov.

Csáky: Môže vzniknúť politická nestabilita

Csáky hovorí, že tradičným európskym stranám môžu vziať hlasy extrémisti a radikáli. „Európska ľudová strana si dala urobiť prieskum a u nás je panika, pretože môžeme stratiť až 40 poslancov v budúcich eurovoľbách. Keby sme prvenstvo odovzdali európskych socialistom, tak by sme to brali ako férovú hru. Problém je v tom, že aj socialistom hrozí, že stratia hlasy. Naopak budeme sledovať nárast nezaradených strán. Môže z toho vzniknúť politická nestabilita na európskej úrovni. To by sme si nikdy neželali a preto aj o tejto stabilite budú budúcoročné voľby,“ tvrdí europoslanec.

Csáky však považuje za dobré, že európske inštitúcie už rok pred eruovoľbami začali prípravu a že na Slovensku rezonujú témy ekonomického a sociálneho charakteru, pričom občania Slovenska nepociťujú bezprostredný problém s bezpečnosťou, respektíve s terorizmom.

„Dúfam, že občania Slovenskej republiky si uvedomujú, že Európsku úniu tvoríme aj my. To znamená, že to nie je len Brusel alebo Štrasburg, ale aj Bratislava a regióny Slovenska,“ uzavrel Pál Csáky.

Beňová: Existujú tu obavy. Voliči fašistov sú veľmi disciplinovaní

Europoslankyňa Monika Beňová tiež priznáva, že o téme možného úspechu kotlebovcov vo voľbách do Európskeho parlamentu sa veľa v europarlamente rozprávali. „Samozrejme, že sú tu obavy, že extrémistické a radikálne strany budú získavať čoraz viac a viac hlasov. Naše vnútrostranícke prieskumy na úrovni frakcií Európskeho parlamentu veľmi jasne naznačujú, že hrozba prieniku radikálnych a extrémistických strán do Európskeho parlamentu naprieč EÚ je pomerne vysoká. Existujú z toho celkom reálne obavy, pretože tieto strany nemajú žiaden program a ich zmyslom je v princípe len všetko kritizovať bez toho, aby ponúkali konkrétne riešenie,“ hovorí Beňová.

Extrémistické a radikálne strany nechcú ísť podľa Beňovej ani do diskusií, čo by bolo potom, ak by Slovensko vystúpilo z Európskej únie, lebo na to nemajú žiadne riešenia. „Napriek tomu im všeobecná situácia drukuje. Ich voliči sú navyše veľmi disciplinovaní. Nemôžu však ani národné strany hovoriť, že fašisti neboli až takí úspešní v komunálnych voľbách a preto nebudú takí úspešní aj v eurovoľbách. Je to veľký omyl, pretože téma migračnej politiky bude jednou z najdôležitejších tém volieb do Európskeho parlamentu a nielen extrémisti a fašisti sa tejto témy veľmi radi chopia,“ dodala europoslankyňa.

Vyššia účasť kvôli kotlebovcom?

Europoslanec Józséf Nagy (Most-Híd), ktorý je z rovnakej frakcie EPP ako Csáky, si nemyslí, že by extrémna pravica prevzala vedenie v Európskom parlamente. „Ak však uspejú kotlebovci, tak to bude veľmi neslávna zmena v slovenskej delegácii. Ich možný nástup môže povzbudiť voličov k vyššej účasti v eurovoľbách,“ povedal Nagy.

Politológ Pavol Baboš z Univerzity Komenského v Bratislave, rovnako ako Monika Beňová, pripomína fakt, že voliči ĽSNS sú veľmi disciplinovaní. „Veľmi bude záležať na kampani, ako ĽSNS svojim voličom vysvetlí, že keď sú proti európskej integrácii, tak že práve oni musia byť v Európskom parlamente. Riziko nástupu radikálnych strán a ich možné prvenstvo by však mohlo spraviť eurovoľby atraktívnejšie z hľadiska súťaže,“ myslí si politológ.

Podpora politických strán

Europoslanci sa zároveň zhodili, že by privítali v rámci kampane do Európskeho parlamentu silnejšiu podporu ich straníckych centrál. Podľa Beňovej je slabá angažovanosť politických strán aj jeden z dôvodov nízkej účasti v eurovoľbách. „Pri 13 % účasti je dôležité práve to, ako národné strany podporujú svojich europoslancov. Rolu zohráva aj čas ustanovenia kandidátov. Napríklad v Českej republike už dnes politické strany vedia povedať, kto budú ich kandidáti do volieb. Vo väčšine strán na Slovensku je táto informácia známa možno týždeň predtým, ako sa musia podať samotné kandidátky. Vytvára sa tak atmosféra, ako keby ani samotné strany nevedeli, kto ich môže zastupovať v Európskom parlamente,“ uviedla Beňová.

Problémom je podľa Józsefa Nagya aj to, na koľko sa politické strany vyjadrujú k európskym témam. „Dôležité je, aby neboli niektoré veci prekryté frázou, že všetko zlé ide z Bruselu a všetko dobré sa dosiahlo doma. Tým pádom sa zakryje prínos a dôležitosť Európskeho parlamentu,“ uzavrel Nagy s tým, že strana Most-Híd, za ktorú kandidoval, je najproeurópskejšou stranou vo vláde a parlamente.

Z najnovšieho prieskumu Európskej únie Eurobarometra vyplýva, že až 68 percent opýtaných Slovákov nemá záujem o voľby do Európskeho parlamentu, ktoré sa uskutočnia v máji 2019.

Dôvodov, prečo sa ľudia na eurovoľbách nezúčastňujú, je podľa Slovákov viacero. Najviac respondentov (54 percent) je presvedčených, že ich hlas nič nezmení, 48 percent nezaujíma politika ani voľby vo všeobecnosti a takmer polovica opýtaných (47 percent) vyslovila názor, že nedôveruje politickému systému. Celý prieskum si môžete pozrieť TU.

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: Ondrej Šprlák
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Výbušne k Turecku v Sýrii: Toto Západ nechce počuť, píše Spencerová. Európa, boj sa, zaznelo

0:01 Výbušne k Turecku v Sýrii: Toto Západ nechce počuť, píše Spencerová. Európa, boj sa, zaznelo

Je najvyšší čas, aby sa európski lídri prebudili a začali sa Ankarou veľmi vážne zaoberať. Európa má…