Europarlament schválil uznesenie, ktoré sa týka aj Slovenska: Násilne sterilizujete Rómky, staviate múry. Uznajte ich prenasledovanie a zriaďte komisiu pre pravdu a zmierenie

    0
    Rómska osada (Autor: ReproFoto: Facebook/R.Sulík)

    Text, za ktorý sa vyslovilo 470 poslancov, 48 bolo proti a 103 sa zdržali, poukazuje na údajnú neschopnosť členských štátov zaručiť pre 12 miliónov Rómov žijúcich na území Únie rovnoprávny prístup k spravodlivosti a rovnosť pred zákonom. Autorkou uznesenia je feministka zo Švédska Soraya Postová, ktorá je v europarlamente členkou Skupiny progresívnej aliancie socialistov a demokratov (S&D). 

    S Rómami sa po stáročia zaobchádzalo neprijateľne

    V dokumente s názvom Správa o aspektoch základných práv v integrácii Rómov v EÚ: boj proti protirómskemu zmýšľaniu, ktorý vypracoval Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, sa píše o dlhodobých problémoch so zaobchádzaním s Rómami a ich diskrimináciou. „Nežiadame o nič viac, ale ani o nič menej pre Rómov, ako žiadame pre väčšinovú spoločnosť. S Rómami sa po stáročia zaobchádzalo neuveriteľne a neprijateľne,“ uvádza sa v dokumente.

    Diskrimináciu Rómov majú dokazovať aj čísla z prieskumu Eurobarometra z roku 2015. „Hoci sa európske spoločnosti stávajú čoraz rôznorodejšími, z prieskumu Eurobarometra z roku 2015 o diskriminácii v EÚ jasne vyplýva, že pre 20 % opýtaných by bolo nepríjemné pracovať s rómskou osobou a len 45 % z nich by nemalo problém, keby ich syn alebo dcéra mali vzťah s rómskou osobou,“ cituje správa prieskum.

    Podľa ďalšieho prieskumu o menšinách a diskriminácii z roku 2016 až 80 % Rómov žije pod prahom chudoby. Polovica detí a mladých vo veku 6 až 24 rokov nechodí do školy a až 63 % mladých vo veku 16 až 24 rokov nepracuje ani neštuduje. Štyridsaťjeden percent Rómov sa pritom cíti diskriminovaných v školách, na pracoviskách, v bytoch a v nemocniciach. Toto je podľa správy Európskeho parlamentu neprijateľný obraz o realite Rómov žijúcich v EÚ.

    Peniaze neprispeli k zlepšeniu rómskej problematiky, priznáva Európsky parlament

    Rómovia sú podľa správy neustále zbavovaní svojich ľudských práv v Európe, pričom sa na všetkých úrovniach európskej spoločnosti v celej Európe denne objavuje protirómske zmýšľanie. Európsky parlament chce preto týmto dokumentom vyzvať Komisiu a členské štáty, aby boli zriadené na európskej a aj vnútroštátnej úrovni „komisie pre pravdu a zmierenie s cieľom uznať prenasledovanie, vylúčenie a neuznávanie Rómov počas stáročí, aby zdokumentovali tieto otázky v oficiálnej bielej knihe“. Zároveň vyzýva členské štáty, aby si pripomenuli obete rómskeho holokaustu, aby označili 2. august za pamätný deň rómskeho holokaustu.

    Európsky parlament ďalej vyjadruje znepokojenie nad tým, že úsilie a finančné prostriedky, ktoré už boli investované, a mnohé európske a vnútroštátne programy a fondy, ktoré boli určené rómskej komunite, neprispeli výrazne k zlepšeniu ich životných podmienok a neposilnili integráciu Rómov. Z tohto dôvodu prichádza aj výzva pre Komisiu, aby sa podrobnejšie pozrela na financovanie týchto aktivít a členské štáty v plnej miere implementovali národné stratégie pre integráciu Rómov.

    Z európskych peňazí je financovaný aj 11-miliónový projekt s cieľom zlepšiť zdravotnú starostlivosť a zvýšiť hygienickú osvetu u Rómov. Zaujímavosťou je však fakt, že až 75 % peňazí ide na mzdové výdavky. Viac sme o tom písali TU.

    „Európsky parlament žiada svojho predsedu, aby odsúdil a potrestal poslancov Európskeho parlamentu, ktorí používajú hanlivý, rasistický alebo xenofóbny jazyk alebo takéto správanie v Európskom parlamente,“ píše sa okrem iného v dokumente.

    Kritika Slovenska a násilnej sterilizácie rómskych žien

    Okrem mnohých výziev členským štátom a vyjadrenia znepokojenia nad rómskou situáciou v EÚ tu zaznieva aj žiadosť na odsúdenie nútenej sterilizácie. V dôvodovej správe sa dokonca spomína v tejto súvislosti aj Slovensko.

    „Rómske ženy sú už desaťročia vystavené násilnej sterilizácii v Českej republike, Fínsku, Maďarsku, Nemecku, na Slovensku a vo Švédsku. Niekoľko vlád musí ešte vytvoriť mechanizmus odškodnenia a uznať, že sterilizácia rómskych žien bez ich informovaného súhlasu bola systematická a podporovaná štátom do roku 1990 a že pretrváva do 21. storočia v dôsledku neschopnosti týchto štátov chrániť autonómiu a práva žien, ktorým sú osobitne poskytované reprodukčné zdravotné služby,“ píše sa v správe.

    Slovensko sa spomína aj v súvislosti s kritikou, že bolo u nás v posledných rokoch postavených 14 múrov a plotov, ktoré oddeľujú Rómov od zvyšku spoločnosti. Kritika súvisí aj s prístupom k vzdelaniu a objavuje sa aj v oblasti prístupu k zdraviu Rómov. „Výskum v Bulharsku, Rumunsku, na Slovensku, v Maďarsku a v Českej republike určil mieru detskej úmrtnosti Rómov dva- až šesťkrát vyššiu ako u bežnej populácie. Z nedávneho výskumu taktiež vyplynulo, že 20 % Rómov v Českej republike a na Slovensku navštevovalo školu alebo triedu, ktorá je špeciálna a zároveň sa skladá výhradne alebo hlavne z Rómov,“ uvádza sa v dokumente.

    Spomínať Slovensko v prípade násilnej sterilizácie nie je správne

    Slovenská europoslankyňa za Smer Monika Beňová pripomína, že takáto správa sa v Európskom parlamente prerokováva každý rok, pričom ide o zhodnotenie pokroku, ako sa situácia s Rómami v Európskej únii vyvíja, a má iba odporúčací charakter. Beňová sa vyjadrila aj k výroku o násilnej sterilizácii.

    „Nemyslím si, že je to objektívne, pretože rómske ženy na Slovensku nie sú vystavované násilnej sterilizácii. Prípady, ktoré boli, boli preskúmané. Spomínať v tomto kontexte Slovensko nie je správne,“ povedala Beňová s tým, že v prípade hlasovania nebude súhlasiť s časťami, ktoré by kritizovali Slovensko za neprimerané podmienky pre Rómov.

    „Ak sa pozrieme na správu ako celok, že treba zlepšovať kvalitu života Rómov, tak s tým súhlasím vrátane toho, že zlepšiť ich vzdelávanie a zamedziť situácii, že sa dostávajú na okraj spoločnosti. Sú krajiny, kde Rómovia žijú naozaj vo veľmi zlých podmienkach. Aj u nás na Slovensku máme niektoré oblasti, kde je rómska komunita segregovaná. Na druhej strane si myslím, že Európska únia má už dnes racionálnejší pohľad na vývoj situácie v rómskom etniku,“ tvrdí europoslankyňa. Podľa nej sa slovenská vláda aktívne venuje danej problematike, a preto máme aj tu veľa pozitívnych príkladov integrácie rómskej menšiny, ako je napríklad Spišský Hrhov.

    Včera sa k dnešnej rozprave v Európskom parlamente na sociálnej sieti Twitter vyjadrila aj autorka správy o Rómoch Soraya Postová, pre ktorú je to veľký deň.

     

     

    - Reklama -